Pohľad zvonka Sekulárny extrémizmus vyvaľuje brány

Nosenie hidžábu už roky rozdeľuje Európu a opäť sa vracia do centra pozornosti. Tento problém sa neobmedzuje len na moslimské ženy. Dotýka sa základov našej civilizácie a toho, čo chápeme ako slobodu.

Európsky súdny dvor rozhodol, že vládne úrady v celom bloku môžu svojim zamestnancom zakázať nosiť viditeľné znaky náboženského presvedčenia. Podľa rozhodnutia je cieľom súdu vytvoriť „neutrálne administratívne prostredie“.

Rozhodnutie sa netýka iba hidžábov, ale aj kresťanských krížikov, sikhských turbanov alebo rôznych iných symbolických predmetov spätých s náboženstvom, ktoré ľudia nosia na viditeľných miestach.

Súd argumentuje tým, že uplatňuje zásadu nediskriminácie a pravidlo sa týka všetkých. Tento argument je dosť pochybný. Aj neviera je chránená tým istým právom na náboženskú slobodu a slobodu presvedčenia. Ibaže prejavom neviery je často nenosenie žiadneho (ne)náboženského symbolu. Nebude táto skupina zvýhodnená?

Toto rozhodnutie Európskeho súdneho dvora možno chápať ako prelomové. Na území celej Únie bola súdne zmenená interpretácia náboženskej slobody. Bez verejnej diskusie, bez demokratickej legitimity.

Už dlhšie sledujeme postupný ústup od ochrany náboženskej slobody. Začalo sa to odstraňovaním krížov či iných nábožensko-kultúrnych predmetov zo škôl či z iných verejných budov. Pokračuje to ťažením proti oblečeniu, ktoré má nejakú náboženskú inšpiráciu alebo vyplýva priamo z náboženstva. Útokom na náboženskú slobodu je aj postupný tlak, aby sa napríklad sexuálna etika už nevyučovala tak, ako ju učí Biblia, Tóra, Korán či iné posvätné knihy, ale podľa súčasnej „woke“ módy, ktorú nám mnohí predkladajú ako vedeckú.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tlak na vyvažovanie náboženskej slobody požiadavkami rodovej ideológie v diplomacii a medzinárodnom práve silnie. Nie sú to kresťania či konzervatívci, ktorí začínajú kultúrne vojny, sú to obyčajne progresívci, ktorí prídu s pochybnou myšlienkou, zabalia ju do hávu ľudských práv a krasorečnenia a urobia z nej cnosť, proti ktorej si nikto nesmie dovoliť vystúpiť. Volá sa to sekulárny extrémizmus.

Ešte medzi nami žijú pamätníci čias, keď bola viera zahnaná do rodín a kostolov, a už je ten čas späť. Čas stŕhania krížikov. Trvalo to iba tridsať rokov. Nie tak dlho sme sa tešili slobode. Aj vtedy to posväcovali súdy a zdá sa, že túto nadprácu súdy vykonajú aj dnes. Právny štát sa otriasa v základoch, ale formálne je všetko v poriadku. Ako v päťdesiatych rokoch.

V každom prípade je ešte čas sa tomu postaviť. Aspoň u nás na Slovensku. Nepôjde o vzletné reči v parlamente, ale o tvrdú prácu na výchove našich detí a na prebúdzaní poblúdených.