O dôchodku rodičovskom a trinástom Všetko, čo ste chceli vedieť a báli ste sa spýtať

Dôchodkový systém ešte v roku 2018 OECD, ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považovali za udržateľne nastavený voči zhoršujúcej sa demografii na Slovensku.

Neskôr sa finančne výrazne destabilizoval, a to opatreniami, ktoré sa prijali v roku 2019 a začiatkom roka 2020 tesne pred voľbami. Na to správne, aj keď nedostatočne reagovala nedávno schválená dôchodková reforma v roku 2022 popri čiastkových stabilizujúcich zmenách prijatých po voľbách v roku 2020.

Predchádzajúca vláda tak opravila asi 70 percent zdedenej finančnej nestability dôchodkov voči roku 2018.

Trinásty dôchodok, zásluhovosť a adresnosť

Aj po týchto úpravách však dlhodobý tlak na Sociálnu poisťovňu ostal v horizonte päťdesiatich rokov vyšší priemerne o jednu miliardu eur ročne voči legislatíve z roku 2018.

Preto v záujme zabezpečenia vyplácania dôchodkov do budúcnosti a aj vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu sa nesmú dôchodkové prísľuby zvyšovať bez adekvátneho nového trvalého zdroja financovania.

Navrhované zmeny, napriek takmer zrušeniu rodičovského dôchodku, tento systém ešte viac ohrozia.

V nasledujúcich rokoch totiž môžu vytvoriť nekryté financovanie v objeme 200 – 300 miliónov eur ročne.

V ideálnom svete by mala byť zásluhovosť dostatočne vysoká.Zdieľať

Medializovaný 13. dôchodok bude totiž valorizovaný, zatiaľ čo doterajší nebol. De facto by sa tak cenovka za túto zmenu vyšplhala k porovnateľnej sume, akú stojí aktuálne vyplácaný rodičovský dôchodok.

A pritom nie je jasný dôvod pre takéto navyšovanie nesystémového 13. dôchodku. Tradične sa 13. dôchodok prezentoval ako špeciálna výpomoc najmä pre nízko príjmových dôchodcov.

Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku.

V ideálnom svete by mala byť zásluhovosť dostatočne vysoká, aby motivovala platiť odvody a zároveň umožnila dostatočnú solidaritu najmä na financovanie nízkych dôchodkov. Príliš veľká solidarita môže byť aj právnym problémom, keďže odvody by mali na rozdiel od daní z definície obsahovať aj zásluhovosť.

Ad hoc pravidlo fixnej sumy (momentálne sa spomína priemerný starobný dôchodok na úrovni 606 eur) je totiž len jedným z riešení a nijako nenadväzuje na súčasný výpočet dôchodku, kde sa určitým pomerom kombinuje zásluhovosť a solidarita.

Na jednej strane fixná suma prirodzene znamená vyšší (percentuálny) nárast príjmu pre chudobnejších dôchodcov. Predchádzajúca vláda však túto solidaritu medzitým oveľa viac zvýraznila, a to bez toho, aby navyšovala celkové náklady 13. dôchodku.

Najchudobnejší dôchodcovia dostávajú 300 eur a, naopak, dôchodcovia s najvyšším príjmom len 50 eur. Ak teda prejdeme na fixnú sumu, výrazná časť navýšenia (vďaka čomu sa ohrozuje finančná stabilita všetkých dôchodkov do budúcnosti) poputuje k tým najvyššie príjmovým dôchodcom, zatiaľ čo chudobnejší dôchodcovia budú benefitovať oveľa menej.

Plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné.Zdieľať

Navyše, samotný rodičovský dôchodok pomáha znižovať príjmovú nerovnosť dôchodkov. Nárast príjmu najvyššie príjmových dôchodcov je totiž z titulu rodičovského dôchodku len polovičný voči najnižšie príjmovým penzistom.

Faktické takmer zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s menším počtom detí.

Nie je pritom zrejmé, prečo vzniká taká náhla potreba dodatočných plošných dotácií akurát pre skupinu dôchodcov.

Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe podľa ŠÚSR hovoria, že 9,5 percenta dôchodcov má príjem pod hranicou rizika chudoby, pričom v rámci celkovej populácie je to 13,7 percenta.

Z toho vyplýva, že plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné.

Alebo inak: akoby celé Slovensko dotovalo Žilinský kraj (rovnaká 9,6-percentná chudoba), hoci Prešovský, Košický, Banskobystrický a Nitriansky kraj sú s vyšším rizikom chudoby.

V spoločnosti sú aj oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu.

A z toho domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer päťkrát vyššiu príjmovú chudobu (45,9 percenta) ako penzisti.

Celkové priemerné príjmy dôchodcov rástli rýchlejšie ako inflácia.Zdieľať

Podobné závery dostaneme aj pri prirátaní sociálneho vylúčenia. Takáto chudoba je prítomná v celkovej populácii na úrovni 16,5 percenta, zatiaľ čo pre dôchodcov predstavuje len 13,1 percenta.

To poukazuje na to, že výška dôchodkov je relatívne štedrejšia voči výške iných sociálnych dávok (čo, samozrejme, neznamená, že to nie je správne).

Len teraz v lete dôchodcovia dostali mimoriadnu inflačnú valorizáciu, s ktorou nepočítal štátny rozpočet a ktorá stála pol miliardy eur.

Pritom tento rok 80 percent dôchodcov dostalo zároveň nový „14. rodičovský dôchodok“, a to nad rámec inflačnej valorizácie.

Celkové priemerné príjmy dôchodcov tak dlhodobo rástli rýchlejšie ako inflácia.

V najbližších rokoch by to malo pokračovať, keďže aktuálna inflácia sa bude znižovať a valorizácia bude vždy vychádzať z predchádzajúcej vyššej inflácie.

Rodičovský dôchodok

Vo verejnej diskusii sa zavedenie takzvaného rodičovského dôchodku vnímalo príliš kontroverzne.

Časť kritiky mohla vyplývať z nedostatočného vysvetlenia a pochopenia tohto konceptu. Zároveň implementácia rodičovského dôchodku nebola priamo finančne krytá.

Slovensko nemá veľkú imigráciu, a teda naše budúce dôchodky musia financovať naše deti, samozrejme, ak ostanú pracovať na Slovensku.

Najviac zarezonovala kritika, že bohatší penzisti budú dostávať vyšší rodičovský dôchodok na jedno dieťa.Zdieľať

Ich presný prínos k financovaniu penzií bude priamo závisieť od ich platov, keďže z nich platia odvody do Sociálnej poisťovne.

Na druhej strane, výchova detí spôsobuje rodičom výpadky v príjmoch, ako aj trvalý posun nižšie v príjmoch najmä u žien, o čo viac sa deťom venujú.

Samotné intenzívnejšie venovanie sa deťom na jednej strane znižuje príjem hlavne matky, a teda znižuje aj jej budúci dôchodok. Ale zároveň zvyšuje potenciál budúceho vyššieho príjmu dieťaťa a s ním súvisiacich zaplatených odvodov do nášho spoločného dôchodkového systému. Ak teda toto dieťa ostane pracovať na Slovensku.

Je preto úplne legitímne sa zamýšľať nad tým, či by výpočet dôchodku nemal odrážať takúto „zásluhovosť mať a dobre vychovať“ deti, keďže celkový dôchodkový systém z toho priamo benefituje.

Zdroj: IFP, SP, RFO

Ak teda existuje spoločenská potreba prenastaviť dôchodky smerom k takejto vyššej zásluhovosti a spravodlivosti, ťažšie by sa hľadal presnejší mechanizmus, ktorý by vernejšie odrážal kontribúciu detí, ako súčasný rodičovský dôchodok.

Napríklad Česká republika zaviedla alternatívny, oveľa jednoduchší „rodičovský dôchodok“, ktorý platí fixnú sumu jednému rodičovi za dieťa. Takto vyplácaná „zásluhovosť“ však oveľa nepresnejšie odzrkadľuje skutočnú kontribúciu dieťaťa ako budúceho prispievateľa do domáceho priebežného systému, lebo dieťa môže v budúcnosti pracovať v zahraničí, nepracovať alebo odvádzať len minimálne odvody.

To sú teda argumenty pre precíznejšie nastavenie rodičovského dôchodku. Možno aj vinou nesprávnej interpretácie, že rodičovský dôchodok pomáha bohatým, sa v schválenej podobe nakoniec zaviedol pomerne nízky strop, ktorý túto zásluhovosť – ako základný koncept tohto dôchodku – oslabuje.

V štandardnej zásluhovosti voči príjmom totiž máme tento strop oveľa vyšší.

Mediálne najviac zarezonovala kritika, že bohatší penzisti budú dostávať vyšší rodičovský dôchodok na jedno dieťa.

Priemerný dôchodca v skupine penzistov s najvyšším dôchodkom (najvyšší decil) by mal dostávať takmer dvojnásobný rodičovský dôchodok na jedno dieťa v porovnaní s dôchodcom v skupine s najnižším dôchodkom (najnižší decil).

V ideálnom svete by mala byť zásluhovosť dostatočne vysoká, aby motivovala platiť odvody.Zdieľať

Neznamená to však, že príjmová nerovnosť v dôchodkoch sa zvyšuje. S výškou dôchodkov totiž klesá aj počet detí. A najmä klesajú viacdetné (viac ako dve deti) rodiny. Rodiny s tromi alebo viac deťmi nájdeme dvakrát častejšie v najnižšom príjmovom decile ako v najvyššom decile.

A preto skutočnosť, že skupiny s vyšším dôchodkom budú mať nárok na vyšší rodičovský dôchodok, neznamená, že dôjde k zvýšeniu nerovnosti v dôchodkoch. V prípade pôvodného návrhu rodičovského dôchodku bez akéhokoľvek maximálneho stropu by v zásade nedošlo k zhoršeniu príjmovej nerovnosti.

Príjmy bohatších dôchodcov by bez maximálneho stropu narástli menej ako príjmy nižšie príjmových dôchodcov asi o jednu tretinu (6 %+ namiesto 9 %+).

Po skreslenej mediálnej kritike (že rodičovský dôchodok viac pomáha bohatým) pristúpilo ministerstvo práce k stanoveniu relatívne nízkeho stropu pre maximálny rodičovský dôchodok a zároveň výrazne znížilo celkový alokovaný objem pre rodičovský dôchodok.

To znížilo samotnú veľkosť „zásluhovosti”, na druhej strane de facto garantovalo, že rodičovský dôchodok už nebude neutrálny na príjmovú nerovnosť, ale ju bude znižovať. Nárast príjmu najvyššie príjmových dôchodcov tak so stropom je len polovičný voči najnižšie príjmovým.

Schválený rodičovský dôchodok obsahoval maximálny strop a bol v nižšom objeme. Zdroj: RRZ

V ideálnom svete by mala byť zásluhovosť dostatočne vysoká, aby motivovala platiť odvody a zároveň umožnila dostatočnú solidaritu, najmä na financovanie nízkych dôchodkov.

Aká presná časť dôchodku má byť zásluhová a aká časť solidárna (extrém solidarity je, že každý by mal rovnaký dôchodok), je aj hodnotová, respektíve politická otázka.

Pravicové strany spravidla preferujú viac zásluhovosť, ktorá však zväčša zvyšuje príjmovú nerovnosť. Naopak, ľavicové strany preferujú väčšiu nivelizáciu rozdielov v dôchodkoch, ktorá však znižuje motiváciu platiť odvody.

Opatrenie ako schválený rodičovský dôchodok však na jednej strane zvyšuje „zásluhovosť“, ale zároveň nezhoršuje príjmovú nerovnosť v dôchodkoch.

 A to je dosť nezvyčajná pozitívna vlastnosť opatrenia.

Znížiť náklady rodín na výchovu detí by pomohla dostupnosť kvalitných škôlok a škôl.Zdieľať

Čo však môže byť korektná kritika implementácie rodičovského dôchodku?

Samotný koncept a konkrétne nastavenie sa malo viac komunikovať verejnosti a detailnejšie rozdiskutovať na odborných fórach.

Zároveň sme, bohužiaľ, nezačínali od vybalansovaného systému. Predchádzajúca vláda zdedila verejné financie vo vysokom riziku udržateľnosti vrátane neudržateľne nastaveného dôchodkového systému.

Vytvoriť dodatočný „14. dôchodok“ a priniesť ho do už beztak výrazne deficitného dôchodkového systému bez toho, aby došlo k rušenia iných výdavkových prísľubov v rovnakej výške, znamená ďalšie znižovanie finančnej stability systému.

Prirodzená alternatíva bola napríklad transformovať existujúci 13. dôchodok na rodičovský dôchodok alebo použiť zdroje 13. dôchodku pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť o dôchodcov.

Navyše, štandardným zdanením vysokých dôchodkov sa takisto dali vytvoriť dodatočné zdroje v systéme. Je totiž veľmi málo krajín, ktoré nezdaňujú dôchodky alebo odvody, ako je to na Slovensku.

Zdaňovanie dôchodkov by postihlo hlavne vyššie dôchodky kvôli štandardnej odpočítateľnej položke.

Viacerí pozorovatelia sa takisto pýtali, či by rodičovský dôchodok nemal byť priznaný jednému rodičovi, ktorý sa najviac venoval výchove dieťaťa, keďže nemáme spoločné rodinné dôchodky.

Iným efektívnym riešením, ktoré by pomohlo znížiť náklad rodiny vychovávať deti, by bola dostupnosť kvalitných škôlok a škôl, ako aj odstránenie bariér pre vytváranie zamestnaní na kratší úväzok.