Prečo neverím zásadným tvrdeniam o eure

Prečo neverím zásadným tvrdeniam o eure

Foto – NBS

Bývalý viceguvernér NBS Ján Tóth píše o tom, prečo je – na rozdiel od mnohých iných analytikov – pri hodnotení vplyvov eura desať rokov po jeho zavedení opatrný.

Desiate výročie zavedenia eura, ktoré si teraz pripomíname, prinieslo so sebou aj hodnotenia jeho vplyvov na slovenskú ekonomiku. Väčšina z tých, ktoré sa objavujú v médiách, sú jednoznačne pozitívne. Bývalý viceguvernér však upozorňuje na neopodstatnenosť  jednoznačných tvrdení.

Aké sú vlastne naše skúsenosti s eurom po desiatich rokoch? Bolo to obdobie, počas ktorého sme navyše prešli globálnou recesiou. Pomohlo nám euro? Alebo poškodilo?

Na objektívne finálne hodnotenie je desať rokov stále relatívne krátky čas. No mnoho už povedať vieme. Napríklad o mýtoch týkajúcich sa doterajšieho dosahu eura na Slovensko, ktoré u nás stále pretrvávajú.

Mýtus č. 1: Konverzný kurz, ktorým sa menila koruna za euro, bol veľmi silný.

Súčasné analýzy (ex-post) hovoria, že konverzný kurz (pri absencii globálnej krízy) bol asi do 2 % nadhodnotený začiatkom roku 2009. Takéto nadhodnotenie sa zvyklo (v normálnych časoch) stratiť v priebehu jedného roka rýchlejšie rastúcou ekonomikou bez toho, aby si to niekto výraznejšie všimol.

Príliš silný kurz, ktorý vidíme v dátach, nevznikol úrovňou vtedy stanoveného konverzného kurzu, ale, naopak, výrazným oslabením okolitých mien pri zafixovaní tej našej počas krízy. Nesúvisí to teda s nastavením konverzného kurzu, ale so samotnou podstatou eura – nemožnosti národného kurzu sa pružne prispôsobiť negatívnemu ekonomickému šoku.

Mýtus č. 2: Po zavedení eura klesla dynamika rastu ekonomiky.

Je nezmyselné porovnávať rasty ekonomiky pred krízou a po kríze a pripisovať to euru. Globálna finančná kríza bola takým silným fenoménom, že prevalcovala svojím vplyvom iné udalosti.

Mýtus č. 3 : Euro nás ochránilo pred krízou, resp. na začiatku krízy

Neexistencia vlastnej meny počas krízy spôsobila hlbšiu recesiu, väčší prepad exportov a väčší pokles zamestnanosti. Zdieľať

Máme však výbornú barličku pre abstrahovanie tejto krízy, aby sme sa mohli sústrediť na samotný efekt prechodu na euro. To dosiahneme porovnaním vývoja dvoch veľmi podobných ekonomík (extrémna otvorenosť, vysoký podiel priemyslu, ktorý sa sústredí na autá a elektroniku), SR a ČR.

Toto porovnanie nám dáva konzistentný príbeh. Zdá sa, že nemožnosť oslabenia národného kurzu a zároveň jeho prudké oslabenie u našich partnerov vo V4 počas krízy spôsobilo dočasne veľmi výrazné nadhodnotenie tzv. reálneho kurzu. Stali sme sa tak dokonca drahší, teda cenovo menej konkurencieschopní, ako sme boli.

Euro nám na začiatku pritvrdilo krízu

Takáto cenová nekonkurenciaschopnosť začiatkom krízy výrazne pribrzdila ekonomiku SR a prvé roky boli dosahy pre exporty a zamestnanosť na Slovensku tvrdšie ako v okolitých krajinách. Neexistencia vlastnej meny počas krízy (a oslabenie okolitých mien) spôsobila hlbšiu recesiu, väčší prepad exportov a väčší pokles zamestnanosti.

No po prvých rokoch väčšieho pádu sa hlbšia recesia voči ČR časom vyrovnala, naznačujú analýzy.

Keď sa česká koruna začala znova posilňovať, situácia sa začala obracať v náš prospech a Slovensko túto medzeru vo výkone ekonomiky postupne dobehlo. Paradoxne znova pomohlo práve „fixovanie“ nominálneho kurzu, teda prechod na euro. Napriek vyššej produktivite ale podobnej inflácii a rastu miezd sme totiž kurzovo neposilňovali, ako bolo zvykom.

Kurz sa tak zmenil z nadhodnoteného na podhodnotený, kde aj ostal do dnešných čias. Rovnovážny kurz sa v súčasnosti odhaduje niekde okolo 28 SKK/EUR.

Podhodnotený kurz pre nás znamená, že vzniká dodatočný stimul pre naše „lacné“ exporty, ktoré zvyšujú svoj trhový podiel. Toto nám v posledných rokoch pomáhalo sa skôr zbaviť pokrízových nepríjemností, najmä v oblasti zamestnanosti. A to bolo pozitívne, nakoľko ekonomika pracovala pod svojím potenciálom a takúto „umelú“ pomoc privítala. Najmä v čase, kedy pomoc cez nízke úroky už bola vyčerpaná.

Nakoľko sa ale ekonomika postupne dostáva do prehrievania, túto pomoc už nepotrebuje a naopak, lepšie by bolo, keby koruna, ak by existovala, naopak posilnila. Takýto slabší kurz totiž prehrievanie len zväčšuje. A teda možná korekcia v budúcnosti môže byť bolestivejšia. Všetky tieto vyššie popísané efekty sú však z pohľadu ekonomiky relatívne krátkodobé.

Neverím zásadným tvrdeniam

Pre bilancovanie je však dôležitý dlhodobý vplyv. Akademické štúdie za posledné roky dávajú zatiaľ rozdielne odpovede, takisto totiž trpia nedostatkom dlhodobých dát. Zatiaľ sa javí, že kľúčovejší pre náš rast bol vplyv členstva v EÚ. Ten bol dramaticky pozitívny a rádovo možno dvojnásobne taký silný ako členstvo v eurozóne.

Foto - Profimedia.sk

Hlavný argument pre euro mal byť, že zavedenie rovnakej meny, ako má môj obchodný partner, zvýši objem obchodu medzi nami (prípadne aj priláka viac investícií od neho) a dovolí sa nám tak viac špecializovať, a teda zvýšiť našu produktivitu.

K zvýšeniu obchodu naozaj došlo, v súlade s očakávaniami. Na druhej strane sa však dá pozorovať podobné zvýšenie obchodu v prípade Českej republiky, ktorá zostalo pri svojej mene.

Pohľad na zahraničné investície je zatiaľ pre Slovensko negatívny, nakoľko výraznejšie zaostáva za ČR. A preto úprimná odpoveď na otázky dlhodobých vplyvov je, že nevieme.

Treba ešte dodať, že štandardná debata o pozitívach členstva v eurozóne nezohľadnuje pokrízové špecifiká. Na jednej strane sme nerátali s dodatočnými nákladmi súvisiacimi s príspevkami do EFSF a ESM. Na druhej strane, v prípade, že EÚ sa rozdelí na dvojrýchlostnú EÚ — jadro bude predstavovať viac bezbariérovú a kompetitívnejšiu ekonomickú zónu, kde bude vstupným lístkom členstvo v EMÚ —, euro by mohlo otvoriť aj tieto nové možnosti. Tu by sme však museli predpokladať, že národná vláda nebude dostatočne „smart“ a teda Slováci budú môcť benefitovať z nanútených importovaných reforiem.

Nepoctivo zargumentované

Ako už bolo spomenuté vyššie, na objektívne finálne hodnotenie prijatia eura, ktoré navyše prebehlo takmer súčasne s nábehom globálnej krízy, je desať rokov stále relatívne krátky čas.

Zásadné tvrdenia o tom, že euro pre nás určite bolo výrazným prínosom, alebo naopak, veľkou príťažou, neznejú dnes pre mňa poctivo zargumentované.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo