Reforma rodičovského dôchodku Zmena systému dvoch percent z daní môže byť pre mnohé mimovládky likvidačná

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) avizoval reformu rodičovského dôchodku. V praxi to má znamenať jeho zrušenie v podobe, ako ho zaviedla vláda Eduarda Hegera.

Po novom by mal fungovať tak, že tí daňovníci, ktorí chcú prispievať svojim rodičom, by im mohli asignovať dve percentá zo svojich daní. Tak, ako tento systém dnes funguje v prípade mimovládnych organizácií.

Tento nápad nie je nový. Erik Tomáš ešte ako poslanec za Smer s ním prišiel už v roku 2018. Návrh prirodzene vyvolal kritiku najmä zo strany mimovládnych organizácií, ktoré sa obávali, že by takto prišli o výraznú časť svojich príjmov, keďže mnohí ľudia by sa mohli rozhodnúť, že namiesto takejto organizácie radšej podporia svojich rodičov.

Slová o tom, že Smer chce týmto spôsobom mimovládkam utiahnuť kohútik, pretože niektoré z nich sa venujú aj „nepohodlným“ politickým aktivitám, padali už pred piatimi rokmi.

„Ak chce pán expremiér niekoho vytrestať, zrejme ani dobre tento systém nepozná a rozhodne je na nesprávnej adrese,“ vyjadril sa vtedy Marcel Zajac, predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií. Argumentoval tým, že 80 až 90 percent organizácií, ktoré cez dve percentá dostávajú zdroje, sa neangažuje vo verejných politikách.

Ohrozený je Plamienok či deti s Downovým syndrómom

Keď sa pozrieme na zoznam prijímateľov dvoch percent za v podstate ktorýkoľvek rok, medzi organizáciami s najväčším príjmom nájdeme množstvo firemných nadácií. Tieto nadácie vytvárajú veľké spoločnosti ako automobilky, banky a iné korporácie. Jedno, respektíve dve percentá z dane totiž môžu asignovať aj právnické osoby. Tých sa reforma, pochopiteľne, týkať nebude.

Doplatiť na zamýšľané zmeny môžu tie organizácie, ktorým svoje percentá z daní asignujú predovšetkým fyzické osoby. Teda napríklad rôznych organizácií venujúcim sa chorým či postihnutým ľuďom, utečencom či bezdomovcom, deťom či zvieratám. Patria sem však aj organizácie, ktoré sa sústreďujú na vzdelávanie či duchovné aktivity.

Jedným z najväčších poberateľov zdrojov z dvoch percent je nezisková organizácia Plamienok, ktorá sa venuje nevyliečiteľne chorým deťom a ich rodinám. Vlani získala vďaka mechanizmu dvoch percent vyše milióna eur. Podiel z dvoch percent na celkovom príjme Plamienka tvorí 60 až 80 percent.

„Predpokladám, že s veľkou pravdepodobnosťou by náš príjem klesol,“ domnieva sa riaditeľka Mária Jasenková o situácii, ak by reforma rodičovského dôchodku bola schválená.

Vo vyjadrení Plamienka sa ďalej uvádza: „Budeme musieť vyvinúť viac úsilia na získanie finančných darov od občanov, firiem a grantových projektov a zostane nám menej času na starostlivosť o nevyliečiteľne choré deti a rodiny, vzdelávanie študentov, odborníkov a verejnosti, na psychologickú pomoc deťom a rodinám po strate blízkeho. Ak by náš príjem významne klesol, budeme čerpať z rezerv, a keď ich vyčerpáme, nedokážeme pomôcť všetkým deťom a rodinám, ktoré o pomoc požiadajú.“

Problém s poskytovaním pomoci by zrejme malo aj občianske združenie Downov syndróm. Príjem z dvoch percent tvorí až 95 percent jeho celkových príjmov. „Nebudeme mať možnosť prispievať na potrebné terapie, edukačné materiály, športové potreby, rekondičné pobyty, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky pre deti s Downovým syndrómom,“ hovorí predseda združenia Pavol Štugel pre Postoj.

„Toto všetko pomáha napredovať a začleniť sa ľuďom s Downovým syndrómom v spoločnosti. Rodičia následne buď budú hľadať iné zdroje ako sú zbierky, pôžičky, alebo si proste nebudú môcť dovoliť intenzívnejší rozvoj dieťaťa,“ dopĺňa.

Štugel sa zároveň obáva, že ak by veľa fyzických osôb poukazovalo dve percentá z daní svojim rodičom, ostali by fungovať iba firemné nadácie.

Novely sa obáva aj Ľubomír Šarkőzy z Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne. „Prejavilo by sa to negatívne aj u nás. Na vykrytie takého deficitu nemáme zdroje ani rezervy,“ hovorí Šarkőzy.

„Už teraz vyvíjame enormné úsilie na získavanie finančných darov od ľudí, firiem, samospráv a z rôznych grantových schém, aby sme dokázali prežiť. Určite by sme nechceli, aby bola táto záťaž prenesená na pacienta a jeho rodinu, potom by to však vyústilo do situácie, že by sme boli schopní poskytovať kvalitnú paliatívnu starostlivosť menšiemu počtu ľudí,“ dodáva.

Pre niektoré mimovládne organizácie by reforma rodičovského dôchodku neznamenala výraznú zmenu, príkladom je organizácia Človek v ohrození, ktorá sa venuje rozvojovej a humanitárnej pomoci či sociálnej integrácii. „Naše príjmy sú diferencované a dve percentá tvoria len časť z nich,“ hovorí Zuzana Laurinc z Človeka v ohrození.

„Niektoré z našich aktivít, napríklad vo vylúčených komunitách na Slovensku, môžu byť obmedzené, keďže sú financované aj z dvoch percent. No stovky menších organizácií a občianskych združení sú od dvoch percent existenčne závislé a nemajú iné zdroje príjmov,“ dodáva.

Organizácie „s ušľachtilým cieľom“

Minister Tomáš na obavy mimovládnych organizácií zareagoval ubezpečením, že pre tie s ušľachtilým cieľom rezort nájde dotačné schémy na to, aby financie nielen dorovnal, ale aj pridal. Dodal tiež, že organizácie, ktoré ovplyvňujú politický a spoločenský život na Slovensku, majú svojich štedrých donorov v zahraničí.

Šarkőzyho z Hospicu Milosrdných sestier Tomášove slová neupokojujú. „Nepoznám detaily, ale len predstava o tom, kto a podľa akých kritérií bude posudzovať, či je MVO dostatočne ,ušľachtilá‘, a akú ďalšiu administratívnu záťaž to bude pre ňu predstavovať pri vypisovaní žiadostí a zúčtovaní dotácií, navodzuje dojem neistoty, zbytočnej byrokracie a zacielenia na úzku skupinu vybraných organizácií,“ konštatuje.

Čo si možno predstaviť pod ušľachtilými cieľmi, je otázne. Ak aj medzi ne patrí sociálna a zdravotná starostlivosť, nemusí to znamenať, že sa do nej zmestí napríklad podpora kultúry či starostlivosť o túlavé či týrané zvieratá.

Medzi také organizácie patria zvieracie útulky, ktoré neraz suplujú úlohu samospráv, keďže odchytávajú túlavé psy, prípadne iné zvieratá, ktoré by inak pobehovali po uliciach. Najväčší príjem z týchto organizácií má vďaka dvom percentám Sloboda zvierat.

„Postaviť našich podporovateľov do situácie, keď sa budú musieť rozhodnúť, či darovať dve percentá z dane svojim rodičom alebo zvieratám, ktoré skončili na ulici vinou ľudí či v rukách tyranov, považujeme za nemorálne,“ uvádza pre Postoj Kristína Devínska zo Slobody zvierat.

Situácia s túlavými a premnoženými zvieratami je podľa nej už dnes neúnosná, a ak sa reforma rodičovského dôchodku dostane do praxe, Sloboda zvierat bude musieť výrazne obmedziť pomoc zvieratám zo širšieho okolia a fungovať v úspornom režime.

Návrh kritizujú aj kresťanské organizácie

Medzi mimovládkami, ktoré získavajú zdroje z dvoch percent, sa nachádza aj množstvo kresťanských organizácií, z ktorých nie všetky sa venujú iba charitatívnym aktivitám. Medzi také patrí Nadácia LUX, ktorá úzko spolupracuje s kresťanskou Televíziou LUX.

„Väčšinovým divákom Televízie LUX sú starší ľudia, z ktorých mnohí sú už dôchodcami. Nepovažujeme za správne, ak sa platcovia dane musia rozhodnúť, či podporia kresťanské organizácie alebo svojich rodičov na dôchodku. Zmena by nás teda určite negatívne ovplyvnila najmä pri poukazovaní dvoch percent dane z príjmu od fyzických osôb,“ hovorí pre Postoj Peter Cyprich z Nadácie LUX.

„Pre Nadáciu LUX tvorí príjem z dvoch percent väčšinu príjmov. V prípade nižšieho rozpočtu by sme preto museli prestať vyrábať niektoré relácie, organizovať workshopy na školách a pripravovať konferencie,“ konštatuje Cyprich a dodáva, že aj ohlasovanie evanjelia patrí medzi ušľachtilé ciele v našej spoločnosti.

Avizovanú reformu kritizuje aj Martin Luterán z Kolégia Antona Neuwirtha, ktoré sa venuje vzdelávaniu najmä mladých kresťanov. „Neverím na ušľachtilé ciele akejkoľvek vlády. Každá dotačná schéma je spôsob, akým štát môže kontrolovať dotované subjekty,“ myslí si Luterán.

„Je to ohrozenie slobody a subsidiarity. Čím menej budú neziskovky závislé od rozhodovania úradníkov, tým lepšie pre celú spoločnosť,“ dodáva.

Proti je aj prezidentka

Tomášov návrh kritizuje aj prezidentka Zuzana Čaputová. Mrzí ju, že by mohla viesť k rozlišovaniu mimovládnych organizácií na lepšie a horšie. „Rozumiem, že súčasťou priestoru mimovládnych organizácií sú aj mimovládky, ktoré sa zaoberajú kontrolou verejnej moci. Je to tak v každej demokracii,“ uviedla.

„Nám politikom to môže byť nepohodlné, je to možno ten kamienok v topánke, ktorí nás často omína. Ale náš diskomfort je oveľa menej významný ako to, čo pre demokraciu tieto organizácie robia,“ dodala.

Obáva sa tiež toho, že „štát nebude schopný zabezpečiť taký náhradný mechanizmus, ktorý naozaj vykryje všetky organizácie, ktoré benefitovali z asignácie dvoch percent fyzických osôb“. Doterajší systém podpory mimovládok označila za efektívny s tým, že by bola veľká škoda, keby sa zrušil.