V boji s teroristami dobrých možností niet Emocionalizácia konfliktov, násilie a Gaza

Iva Mrvová vo svojom zaujímavom a prínosnom texte „Islamistické útoky v Európe: Bude ich viac?“ správne upozorňuje na to, že „emocionalizácia izraelsko-palestínskeho konfliktu je živnou pôdou pre islamistické skupiny“.

Čo s tým však môžu robiť Izraelčania? Vedia rozhodnúť o tom, že sa konflikt nebude emocionalizovať?

Odhodlanosť eskalovať násilie

Základným problémom pri riešení dlhodobých konfliktov – a pri asymetrických konfliktoch obzvlášť – je skutočnosť, že každá strana konfliktu samostatne rozhoduje o intenzite a rozsahu násilia, ktoré je ochotná použiť. História nám, žiaľ, ponúka mnoho príkladov, že vojensky silnejšia, civilizačne vyspelejšia a k ľudskému životu ohľaduplnejšia strana konfliktu prehrala s oveľa slabším, ale nemilosrdným protivníkom odhodlaným používať násilie bez ohľadu na civilné obete.

Silnejšia strana asymetrického konfliktu je väčšinou ochotná sa dohodnúť na nejakom kompromise. Slabšej strane však stačí odhodlanie dlhodobo napínať „strunu“ až dovtedy, kým sa to stane pre silnejšiu stranu neznesiteľným alebo kým „struna“ nepraskne.

Pokiaľ je slabšia strana konfliktu schopná dlhodobo páchať teroristické útoky, silnejšia strana väčšinou skôr alebo neskôr nevydrží. Najmä ak panuje na silnejšej strane konfliktu demokratický režim.Zdieľať

Tá „struna“ znesiteľnosti konfliktu pre silnejšiu stranu sa napína násilím. Pokiaľ je slabšia strana konfliktu schopná dlhodobo páchať teroristické útoky, silnejšia strana väčšinou skôr alebo neskôr nevydrží. Najmä ak panuje na silnejšej strane konfliktu demokratický režim. Prečo je to tak?

Každá vláda musí byť schopná zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov, ale aj prijateľné straty u vlastných vojakov pri presadzovaní vlastných záujmov. Demokratická vláda „západného typu“ sa však musí zodpovedať svojim voličom vo voľbách aj za metódy, akými túto bezpečnosť nastoľuje. Alebo štátu za to, akými spôsobmi presadzuje armáda svoje záujmy.

Demokratická vláda musí brať ohľad na civilné obete. Musí trestať vlastných vojakov, ak pri vojenských operáciách „uletia“ a neprijateľne sa správajú k zajatcom alebo civilistom.

Takáto vláda jednoducho z vojenského hľadiska bojuje „s jednou rukou zaviazanou za chrbtom“. Neustále musí balansovať medzi efektivitou protiteroristických alebo protipartizánskych operácií a ich akceptovateľnosťou pre vlastné médiá a verejnosť.

Ako sa ukazuje, demokratický štát nie je schopný dlhodobo ustáť dôsledky boja proti protivníkovi odhodlanému dlhodobo používať násilie a teroristické útoky bez ohľadu na to, koľko obetí to bude znamenať na jeho strane. Preto museli Francúzi a Američania vycúvať z Vietnamu, Francúzi z Alžírska, Briti z Palestíny, Cypru a Malajzie, Američania z Afganistanu a Iraku.

Islamistické útoky v Európe Bude ich viac?

Iva Mrvová

Emocionalizácia izraelsko-palestínskeho konfliktu je živnou pôdou pre islamistické skupiny.

Prvou obeťou eskalovaného konfliktu sú tí umiernení

Ak chce slabší vyhrať asymetrický konflikt, musí vedome vytvoriť neznesiteľnú situáciu, ktorej jediným riešením môže byť iba jeho víťazstvo a odchod silnejšieho protivníka. Preto sa prvým terčom stávajú umiernení. Teda tí, ktorí sú v mene záchrany ľudských životov, v mene budúcnosti ochotní urobiť kompromisy so silnejším nepriateľom.

Vietkong vo Vietname primárne nezabíjal skorumpovaných predstaviteľov juhovietnamského režimu, ktorí sa nepekne správali k vlastným občanom. Naopak. Primárne zabíjal tých čestných a schopných úradníkov, ktorí mali autoritu u ľudí. Teda tých, ktorí predstavovali lepšiu alternatívu oproti komunistom zo Severu.

Ľudia potom vedeli, že buď budú žiť pod skorumpovanými vládnymi úradníkmi so súčasným pokračovaním vojny a teroru, alebo podporia komunistov zo Severného Vietnamu a vojna sa skončí. Taliban v Afganistane používal rovnakú stratégiu a s rovnako úspešným výsledkom.

Väčšina ľudí vo Vietname či Afganistane túžila po znesiteľnom živote. Američania však neboli schopní takýto život zabezpečiť, pretože málo čestných a schopných ľudí bolo ochotných riskovať vlastný život a život svojej rodiny spoluprácou s Američanmi. Tí, čo boli ochotní riskovať, to robili najmä preto, aby sa obohatili na úkor svojich spoluobčanov.

Vietkongu a Talibanu stačilo iba čakať, pokiaľ neznesiteľnosť situácie nedotlačí väčšinu obyvateľov k rezignácii. A pokiaľ domáca verejná mienka nedotlačí americkú vládu k vycúvaniu z konfliktu, ktorý nie sú Američania schopní vyhrať.

Ako mohlo dôjsť k útoku Hamasu Vzostup progresívnej ľavice ohrozuje podporu Západu pre napadnutý Izrael

Ján Cipár

Miera premyslenosti teroristického útoku otvára otázky vonkajšieho zapojenia, predovšetkým zo strany Iránu.

Izraelsko-palestínsky konflikt

Izrael však nemá kam vycúvať. Preto je jeho odhodlanie používať násilie bez ohľadu na svetovú či domácu verejnú mienku vyššie, než na aké sme zvyknutí my Európania. A súčasne si Izrael veľmi dobre uvedomuje, že Hamas dôsledne dodržiava všetky pravidlá, za akých môže asymetrický konflikt s Izraelom vyhrať.

Po prvé, Hamas neustále trvá na zničení Izraela a v tomto odmieta kompromis. Ľudia v Gaze majú jasné posolstvo: Pokiaľ bude Izrael existovať, vaša situácia sa nikdy nezlepší.

Po druhé, Hamas zlikvidoval v Gaze akýkoľvek vplyv konkurenčného Fatahu, ktorý sa s Izraelom pred tridsiatimi rokmi v Osle dohodol na autonómii. Žiadni umiernení v Gaze neexistujú.

Po tretie, Hamas neustále vylepšuje svoju schopnosť zabíjať izraelských civilistov – rakiet je čoraz viac a majú čoraz väčší dostrel. Útok zo 7. októbra znamenal najviac mŕtvych Izraelčanov počas jedného dňa od vzniku štátu Izrael.

Hamas dokáže dlhodobo prekračovať prah citlivosti Izraelčanov, ktorí potom musia vojensky reagovať. Útoky na civilistov vysielali bojovníci Hamasu v priamom prenose, čím emocionalizovali konflikt natoľko, že reakcia Izraela musí byť bezprecedentná.

Všetka dôležitá vojenská infraštruktúra v Gaze je vybudovaná pod nemocnicami, mešitami a školami. Čo môže lepšie prispieť k emocionalizácii konfliktu ako zábery zbombardovanej nemocnice alebo školy?Zdieľať

Po štvrté, Hamas robí z civilistov v Gaze terč, a to dlhodobo a premyslene. Hamas potrebuje civilné obete, aby ich mohol ukazovať svetu. Preto je všetka dôležitá vojenská infraštruktúra v Gaze vybudovaná pod nemocnicami, mešitami a školami. Čo môže lepšie prispieť k emocionalizácii konfliktu ako zábery zbombardovanej nemocnice alebo školy?

Potom už iba stačí pravidelne prekračovať prah citlivosti izraelskej spoločnosti, ako to bolo 7. októbra, a scénu pre emocionalizáciu „izraelských zverstiev“ v Gaze má Hamas pripravenú.

Izrael nemá na stole dobré riešenia. Akokoľvek si môže želať deeskaláciu násilia, v Gaze nemá partnerov, s ktorými by sa na tom mohol dohodnúť. Hamas sa už postaral, aby nezostali žiadni umiernení.

Určite existujú v Gaze aj ľudia, ktorí neschvaľujú zabíjanie žien, detí a starcov v Izraeli, ale nepochybne ich hlas nebudeme z Gazy počuť. V médiách a sociálnych sieťach po celom svete však vidíme veľa ľudí z Gazy a milióny ľudí po celom svete, ktorí zabíjanie izraelských civilistov oslavujú.

Pozemná operácia v Gaze Izrael riskuje vojnu na dvoch frontoch

Christian Heitmann

Izrael čelí strategickej dileme: pozemná operácia v Gaze je pochopiteľná, ale viaže sily, ktoré môže potrebovať na iných frontoch.

Dve izraelské možnosti

Obávam sa, že Izrael si vyberá medzi dvomi možnosťami. Prvou je obmedzená pozemná vojenská operácia v Gaze s čo najväčším ohľadom na civilné obyvateľstvo. S rizikom, že nebude dostatočne efektívna a odstrašujúca, takže o krátky čas bude Hamas schopný útok na Izrael zopakovať.

Druhou možnosťou je totálne obsadenie Gazy s malým ohľadom na civilné obete a veľkým ohľadom na potenciálne straty na strane izraelskej armády. V hre je aj dlhšia okupácia Gazy. Prípadne aj vysídlenie čo najviac obyvateľov Gazy do Egypta, EÚ alebo kamkoľvek, kde budú ochotní Palestínčanov prijať.

Skôr to vyzerá tak, že si Izrael vybral druhú možnosť. Aj s vedomím rizika, že sa konflikt rozšíri o Hizbaláh či Irán.

Dobré riešenie pre civilné obyvateľstvo v Gaze momentálne neexistuje. Najmä v situácii, keď samotný Hamas neberie na vlastných civilistov žiadne ohľady.Zdieľať

Je správne apelovať na Izrael, aby bral čo najväčší ohľad na utrpenie civilistov v Gaze. Obávam sa však, že dobré riešenie pre civilné obyvateľstvo v Gaze momentálne neexistuje. Najmä v situácii, keď samotný Hamas neberie na vlastných civilistov žiadne ohľady.

Hamas sa rozhodol 7. októbra zaútočiť s vedomím, že odveta musí prísť. Izraelská odvetná operácia práve prebieha a Izrael má právo chrániť svoju bezpečnosť. Nám na Slovensku zostáva len modliť sa, aby bolo civilných aj vojenských obetí čo najmenej.

Trvalý mier medzi Palestíncami a Izraelom je dnes, žiaľ, ilúziou. To najviac, v čo môžeme realisticky dúfať, je čo najdlhšie trvajúci zamrznutý konflikt po tom, ako sa izraelská pozemná operácia skončí.

Dúfať musíme aj v to, aby sa konflikt nerozšíril o ďalšie krajiny. Ak môžete, pomodlite sa za to. Je to naozaj veľmi dôležité aj pre nás.