Pozemná operácia v Gaze Izrael riskuje vojnu na dvoch frontoch

Stratégia Izraela odstrašiť teroristické zoskupenia vo svojom susedstve 7. októbra 2023 zlyhala. Izrael sa tak nachádza v situácii, v ktorej musí robiť to, čomu sa chcel takmer za každú cenu vyhnúť – spustiť pozemnú operáciu v Gaze.

To však ani pre takú dobre vycvičenú armádu, akou je tá izraelská, nebude ľahké a nepochybne to bude spojené so stratami aj na izraelskej strane.

Odborník na vojnu v meste Amos Fox píše: „Mestská vojna v Gaze nebude obratnou manévrovou vojnou, ale skôr pomalým, metodickým opotrebením. (...) Po prvé, vzhľadom na malú rozlohu Gazy nie je k dispozícii takmer žiadna pôda na vedenie manévrovej vojny na otvorenom priľahlom teréne. Po druhé, aj keby bol k dispozícii otvorený terén, Hamas bude ťažiť z bojov v úzkych hraniciach mesta, zatiaľ čo izraelské obranné sily sú optimalizované na mobilnú vojnu na neúrodných pláňach. V dôsledku toho musia outsideri predvídať, že konflikt bude mestský, a keďže bojovníci Hamasu sa svojvoľne nevystavia sofistikovaným zbraniam izraelskej armády, myslím si, že bojovníci Hamasu obsadia mestskú infraštruktúru Gazy a zahniezdia sa medzi civilným obyvateľstvom.“

Ako argumentuje Fox, Hamas dokáže zo svojej situácie zrejme vyťažiť nielen vojensky, ale aj propagandisticky. Každá vojna si vyžiada civilné obete, ktoré pomôžu Hamasu, aby sa inscenoval ako „obranca“ palestínskeho národa.

Aj keď údaje Hamasu o počte obetí môžeme považovať za čistú fikciu. Pripomeňme si tvrdenie džihádistov, že Izrael vraj zasiahol nemocnicu a zabil vyše 500 ľudí, čo sa neskôr ukázalo ako lož. Raketu totiž nevystrelil Izrael, ale džihádisti z Gazy, nezasiahla nemocnicu, ale parkovisko a počet obetí sa zrejme pohyboval nanajvýš okolo niekoľkých desiatok.

Neznamená to však, že by civilné obete tejto vojny neexistovali.

Izrael sa síce nazdáva, že Hamas do svojho výpočtu obetí ráta aj zabitých teroristov, dokonca aj útočníkov, ktorí padli pri prestrelkách na juhu Izraela, a časť obetí prišla o život priamym zavinením Hamasu – John Spencer z amerického Modern War Institute odhaduje, že až 550 zo 7000 vystrelených rakiet nikdy nedoletelo na územie Izraela, ale dopadlo ešte na území Pásma Gazy. Verejnej mienke v ostatných moslimských štátoch je to však úplne jedno.

Tomáš Alner o vojne v Gaze Keby Palestínčania chceli, Gaza by bola Hongkong, ale im ide o zničenie Izraela

Christian Heitmann

Rozhovor s bývalým vojakom izraelskej armády o dôvodoch a následkoch najväčšieho teroristického útoku v izraelských dejinách.

Klopkanie na strechu

Izrael sa preto snaží obmedziť počet civilných obetí. Nielen z morálnych dôvodov, ale aj preto, že každá neúmyselná civilná obeť je darom nepriateľskej propagande. Civilistov už pred vyše dvoma týždňami vyzval na evakuáciu severnej tretiny Gazy, navyše pred náletmi obyvateľov varuje letákmi aj esemeskami.

Neriešiteľným problémom však je, že niektorí civilisti výzvy neuposlúchajú. Niekedy sympatizujú s Hamasom a snažia sa demonštratívne zabrániť náletom, občas aj za cenu vlastného života, inokedy im v odchode bráni Hamas, ktorý ich využíva ako ľudské štíty. A niektorí, najmä starší, často zostanú, pretože nemajú kam ísť.

Izrael síce vyvinul taktiku takzvaného „klopkania na strechu“ (v angličtine známeho ako roof knocking) – na plánovaný cieľ zhodí pred hlavným úderom malú výbušninu, ktorá má obyvateľov budovy varovať a z miesta odohnať – , takéto taktiky však majú svoju cenu, keďže varujú nielen civilistov, ale aj militantov, že sa blíži nálet. Napríklad pri úderoch na sklady či továrne rakiet môžu nálety často zničiť skladované zbrane, nie však teroristov, ktorí ich vyrábajú.

Z tohto dôvodu si Izrael nemôže vždy dovoliť siahnuť po tomto nástroji. A aj keď zhodená výbušnina je taká malá, že sama budovu nezničí, v minulosti došlo k individuálnym prípadom, keď zranila či zabila civilistov, ktorých mala varovať.

Napriek tomu je však nezmyselný naratív, že obe strany sú akosi morálne rovnocenné. Na jednej stojí teroristická organizácia, ktorá sa usiluje o zavraždenie čo najväčšieho počtu civilistov, na druhej izraelská armáda, ktorá sa snaží splniť svoju úlohu s čo najmenším počtom „kolaterálnych“ obetí.

Aké budú ciele operácie?

Izraelský minister obrany Joav Gallant hovorí, že cieľom pozemnej operácie v Gaze má byť nastolenie nového bezpečnostného poriadku. Teda takého, v ktorom už hnutie Hamas nebude existenčnou hrozbou pre Izrael a zrejme ani nebude vládnou mocou v Gaze.

Odborníci sú však skeptickí, či sa to Izraelčanom podarí. Hamas požíva v Gaze stále veľkú mieru podpory a veľká časť Palestínčanov sympatizuje s jeho cieľom zničiť Izrael. Navyše svojím útokom zo 7. októbra demonštroval silu – ak títo Palestínčania merajú úspech v počte zabitých Židov, tak Hamas uspel ako žiadne palestínske hnutie pred ním.

Optimistickejšie pohľady ukazujú na Islamský štát, ktorý dnes síce ešte existuje, ale už dávno nemá moc, ktorú požíval na vrchole svojej „slávy“ okolo roku 2015.

Ak aj Izrael úspešne zavŕši to, čo Gallant označuje za druhú fázu operácie, bude v neľahkej situácii – USA vyvíjajú diplomatický nátlak, aby po skončení operácie proti Hamasu nedošlo k trvalej okupácii Gazy. Takýto krok by ani nebol v izraelskom záujme. Izrael sa v roku 2005 z Gazy stiahol práve preto, aby jeho vojaci neboli ďalej vystavení trvalej konfrontácii s miestnymi Palestínčanmi.

Pre Izrael najpohodlnejším (a pre Gazu najlepším) riešením by bolo, ak by po ukončení bojov moc v Gaze prebrala nejaká umiernenejšia palestínska skupina. To je však málo pravdepodobné, keďže takéto hnutia sú v palestínskej spoločnosti, obzvlášť v Gaze, okrajovým fenoménom a nemajú silu postaviť sa hrdlorezom z Hamasu či Islamského džihádu.

Presadiť by sa tak dokázali iba s pomocou Izraela – tým by sa však tieto beztak marginálne skupiny stali v očiach väčšiny Palestínčanov zradcami, kolaborantmi s úhlavným nepriateľom.

Izraelu tak reálne hrozí, že aj keď Gazu dobyje, nenájde to, čo hľadá – spôsob, ako neutralizovať trvajúcu hrozbu útokov z Gazy bez toho, aby územie musel okupovať.

Kto je skutočný vinník Čo vieme o výbuchu v nemocnici v Gaze

Christian Heitmann

V utorok večer otriasol nemocnicou v Gaze výbuch. Hamas obvinil z útoku Izrael, pridali sa arabské štáty aj médiá. Nové zistenia však ukazujú, že pravdepodobnejšie je celkom iné vysvetlenie.

Zapojí sa Hizballáh?

Najväčším nebezpečenstvom pre Izrael však nie je Hamas ani Gaza, ale Hizballáh a Irán. Hizballáh je až po zuby vyzbrojená šiítska milícia v Libanone, ktorá vďaka podpore Iránu (podľa odhadov v rozsahu 700 miliónov dolárov ročne) patrí medzi najmocnejšie vojenské sily na Blízkom východe. Hizballáh má dnes podľa tvrdení svojho lídra Hassana Nasrallaha asi 100-tisíc ozbrojencov a je silnejší než regulárna libanonská armáda.

Organizácia navyše za posledné dve desaťročia vybudovala obrovské sklady rakiet. Súčasné odhady hovoria o 150-tisícoch kusov, od lacných, improvizovaných a technicky primitívnych rakiet až po strely s dostrelom stovák kilometrov.

Ako poukázali pozorovatelia, dve americké lietadlové lode, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Stredozemnom mori, zostávajú pozoruhodne ďaleko od libanonského pobrežia – mimo dosahu rakiet Hizballáhu.

Obzvlášť veľké nebezpečenstvo by Izraelu hrozilo, ak by Hizballáh dokázal najprv zasýtiť jeho protiraketovú obranu veľkým počtom primitívnych striel a potom by nasledovala druhá vlna presnejšími a pokročilejšími systémami.

V uplynulých týždňoch došlo už k množstvu potýčok medzi Izraelom a šiítskymi militantmi. Kým Izrael dokázal zlikvidovať niekoľkých členov, ktorých podozrieval z príprav útoku na Izrael, Hizballáh zas dokázal zničiť časť spravodajskej infraštruktúry pozdĺž izraelsko-libanonskej hranice.

Irán

V najhoršom možnom scenári by Hizballáh vyčkal, kým izraelská armáda je až „po krk“ v Gaze, a udrel by v momente najväčšej zraniteľnosti. Výnimočne veľký počet mobilizovaných záložníkov v Izraeli – až 300-tisíc – tak nie je len určených na operáciu v Gaze, ale aj na posilnenie obrany hraníc s Libanonom a so Sýriou.

Tam totiž od sýrskej občianskej vojny otvorene operujú iránske jednotky, ktoré podporujú režim Baššára al-Asada. A Izrael sa obáva, že skôr či neskôr sa podujmú na útok na Golanské výšiny, ktoré Izrael zabral v Šesťdňovej vojne v roku 1967. Izrael a Sýria sa formálne nachádzajú v stave vojny, odkedy Sýria Izrael napadla v roku 1948.

Rokovania o uzavretí mieru a normalizácii vzťahov mali okolo roku 2000 šancu na úspech, k prelomu však napokon nedošlo. Od začiatku občianskej vojny v Sýrii sa ďalšie rokovania nekonali, okrem iného aj pre rastúci vplyv Iránu v regióne.

Z tohto dôvodu izraelské letectvo po útoku Hamasu preventívne zničilo pristávacie a štartovacie dráhy na letisku v Damasku a Aleppe. Ako píše al-Džazíra, cieľom zrejme bolo ohrozenie zásobovania iránskych jednotiek v Sýrii.

Druhým, nemenej dôležitým dôvodom bol nepochybne signál Teheránu, že Izrael neradno podceňovať. Nálet sa udial len deň pred plánovanou návštevou iránskeho ministra zahraničných vecí v Damasku.