Ako mohlo dôjsť k útoku Hamasu Vzostup progresívnej ľavice ohrozuje podporu Západu pre napadnutý Izrael

Útok palestínskych teroristov z hnutia Hamas na Izrael prekvapil svojou komplexnosťou a krutosťou, keďže v minulosti sa toto hnutie zväčša odhodlalo skôr na menšie teroristické útoky a odpaľovanie rakiet. Izrael teraz čaká veľké vyšetrovanie, prečo nebol na takýto útok pripravený a prečo jeho tajné služby nezachytili informácie o jeho príprave.

Tento útok však otvára aj množstvo otázok, čo sa týka postoja západných krajín, aj tých hlavných z nich, u ktorých sme boli doteraz vždy zvyknutí na podporu Izraela.

Útok, ktorý sa začal 7. októbra z pevniny, vzduchu aj mora, musel byť plánovaný mesiace dopredu. Aj preto je prekvapujúce, že Izraelčania nedokázali jeho prípravu buď správne vyhodnotiť, alebo, čo by bolo pre reputáciu ich tajných služieb ešte horšie, vôbec zachytiť. Na finálne závery toho, čo prispelo k utajeniu operácie Hamasu, je síce ešte priskoro, ale už sa objavujú prvé indície.

Pozornosť na Západnom brehu, zlyhanie technológií, utajenie

Jedným z možných dôvodov pochybenia je nedostatočné venovanie pozornosti územiu Gazy, na ktorom pôsobí Hamas. V posledných mesiacoch sa totiž mediálna, ale aj politická pozornosť zameriavala na územie Západného brehu, ktoré je tiež palestínskym územím, ale je spravované Palestínskou autoritou a kde Izraelčania budujú sporné osady.

V tejto oblasti už mesiace rástlo napätie, ktoré pravidelne vyústilo do úmrtí. Iba deň pred vpádom Hamasu prišlo na Západnom brehu k zastreleniu 19-ročného Palestínčana izraelskými osadníkmi, ktoré nasledovalo po palestínskej streľbe na izraelskú rodinu pár dní predtým. Na územie Západného brehu boli v posledných týždňoch poslané dodatočné izraelské bezpečnostné jednotky.

Ďalším možným dôvodom pochybenia je zlyhanie technológií. Iba v roku 2021 totiž Izrael ohlasoval vybudovanie sofistikovaného a nepreniknuteľného múru pozdĺž celej hranice medzi Izraelom a Gazou. Tento múr stál jednu miliardu dolárov a bol vybavený sofistikovanými senzormi (ktorým ešte pomáhajú drony), automatickými zbraňami a mal výšku až šesť metrov.

Preniknutie teroristov Hamasu cez tento systém sa ukazuje ako kľúčové zlyhanie na izraelskej strane, špeciálne pri porovnaní technologických kapacít. Izrael patrí k najvyspelejším technologickým krajinám sveta, kým na území Gazy je väčšinu času problém pripojiť sa aj na internet.

Podľa analýzy magazínu The Economist boli stovky útočníkov Hamasu upovedomení o útoku iba pár hodín pred jeho konaním a ešte aj v momente, keď dorazili na miesto určenia, nevedeli, že pôjde o taký masívny útok. Všetko bolo pravdepodobne pripravené iba malou skupinou vysokopostavených predstaviteľov Hamasu a vďaka tomu dokázali všetko úspešne ukryť.

Hamas sa pri svojom útoku najprv zameral na vyradenie hraničných senzorov a komunikácie. Iba pár hodín po začiatku útoku militanti zamierili na kľúčovú izraelskú základňu Reim na juhu Gazy, kde boli umiestnení vojaci zodpovední za drony a dohľad nad hranicou.

Hamas si tento útok nevybral náhodne a dobytie tejto základe mohlo výrazne spomaliť komunikáciu na izraelskej strane. Po vyradení senzorov, niektorých automatických zbraní a komunikácie bolo pre nich už jednoduché preraziť múr obyčajnými bagrami a stovky teroristov sa ľahko dostali na územie Izraela.  

Komentár

Útok teroristov Hamasu na Izrael Ako sa to mohlo stať?

Matyáš Zrno

Len ťažko si vieme predstaviť, aký šokujúci je súčasný útok na Izrael.

Rozbitie dohody so Saudskou Arábiou?

Miera premyslenosti celého útoku otvára otázky vonkajšieho zapojenia, predovšetkým zo strany Iránu. Ten je dlhodobým spojencom Hamasu a nie je žiadnym tajomstvom, že jeho bojovníkom dodáva zbrane a poskytuje výcvik. Irán navyše ako jedna z mála krajín verejne a s nadšením privítal teroristický útok Hamasu.

Hlavnou otázkou však je, či bol do tohto útoku priamo zapojený. Americkí ani izraelskí predstavitelia to zatiaľ ani nepotvrdili, ani nevyvrátili. Na základe svojich zdrojov to už uviedol denník Wall Street Journal. Podľa neho dokonca Irán priamo odsúhlasil vykonanie útoku minulý pondelok na stretnutí predstaviteľov Hamasu, Hizballáhu a Iránu v Beirúte. Pravdepodobné zapojenie Iránu už v utorok potvrdil aj francúzsky prezident Macron.

Čo z toho celého Irán bude mať? Izrael mal v krátkom čase uzavrieť dohodu so Saudskou Arábiou, ktorá je rovnako ako Izrael jedným z hlavných nepriateľov Iránu. Keďže židovský štát teraz tvrdo zasahuje v Gaze, pre Saudskú Arábiu bude reputačne náročné vo vzťahu k iným moslimským krajinám dokončiť realizáciu tejto dohody a Irán by tak zachoval svoju opozíciu rozdrobenú.

Viacerí analytici a bývalí členovia tajných služieb upozorňujú, že Izrael zanedbal spravodajské správy zo zahraničia a nevenoval im dostatočnú pozornosť. Egyptský spravodajský dôstojník napríklad tvrdí, že Izrael ignoroval varovania o chystanej akcii, ktoré mu poskytoval Egypt.

Izraelské vedenie to zatiaľ popiera, avšak k zanedbaniu určitých spravodajských informácií muselo prísť. Izrael si po tomto útoku bude musieť spraviť veľkú revíziu svojich postupov a vyhodnotiť, kde nastali chyby.

Videosnímka z útoku militantov z Hamasu na hudobnom festivale Tribe of Nova Trance neďaleko kibucu Re´im na juhu Izraela 7. októbra 2023. Najmenej 260 tiel objavili izraelskí záchranári na mieste, kde sa konal hudobný festival, na ktorý v sobotu ráno zaútočili palestínski militanti. Foto: TASR/AP

Nerozlišovanie medzi obeťou a teroristickým agresorom

Izrael sa za posledné desaťročia mohol poväčšine spoľahnúť na jednoznačnú pomoc z hlavných krajín Západu. V USA dlho panoval konsenzus medzi republikánmi aj demokratmi o podpore židovského štátu a v menšej miere, ale predsa, to bolo aj v EÚ. Po sobotnom útoku Hamasu sa opäť západné krajiny postavili za Izrael, avšak je možné pozorovať predovšetkým u ľavicových politikov vážnejšie spochybnenia tohto postoja.

Krátko po začiatku útoku vyhlásil prezident USA Joe Biden: „Izrael má právo brániť seba a svoj ľud. Bodka.“ Tento postoj zopakoval aj minister zahraničných vecí USA Antony Blinken a väčšina členov Kongresu. Avšak medzi ľavicovými demokratmi už bolo odsúdenie útoku Hamasu menej zjavné a prevládal „whataboutismus“ (v slovenčine „ačohentizmus“), ktorý si zvykne používať pri spochybňovaní práva Ukrajiny na svoju obranu.

Strana Demokratickí socialisti Ameriky, ktorá podporila vo voľbách známe mená ako Alexandria-Ocasio Cortezová (AOC) a v legislatívnom orgáne New Yorku má množstvo zvolených zástupcov, podporila pro-palestínsky pochod v New Yorku iba deň po začiatku útoku Hamasu. Tento pochod odsúdili politici naprieč politickým spektrom a k jeho kritike sa nakoniec pod tlakom pridala aj samotná AOC, ktorá však nezabudla dodať, že treba odmietnuť násilie a bezprávie, ktoré zažívajú Palestínčania.

Viacerí progresívni demokratickí predstavitelia ako senátor Ed Markey, kongresmanky Ayanna Pressley a Cori Bush a ďalší dali vo svojich vyhláseniach Izrael a Hamas na rovnakú úroveň. Podobný prístup zvolili aj viaceré mládežnícke organizácie demokratov a palestínske organizácie na najprestížnejších amerických univerzitách. Na Harvarde sa dokonca 30 študentských spolkov podpísalo pod vyhlásenie, podľa ktorého je za súčasné útoky zodpovedný hlavne Izrael.

Ako sa však ukazuje, u demokratov nie je tento postoj, keď nevedia odlíšiť agresora a obeť, ktorá sa má právo brániť, ničím výnimočný. Podľa prieskumu Gallup dnes demokrati už viac sympatizujú s Palestínčanmi ako s Izraelom. Tento postoj by bol ešte pred pár desaťročiami absolútne nemysliteľný a je spojený s nástupom radikálnych progresívnych demokratov, ako je AOC. Biden tak môže byť jedným z posledných hlavných predstaviteľov tejto strany, ktorí stoja výrazne na strane Izraela.

Masaker v Izraeli Prečo je pre ľavicu také ťažké postaviť sa terorizmu?

Christian Heitmann

Počet obetí útoku teroristického hnutia dosiahol viac než 700 ľudí, napriek tomu má časť politického spektra problém zaujať jednoznačnú pozíciu.

Rozdelenie Európskej únie

Podobné postoje sa nachádzajú aj v Európe. Európska únia totiž už pri tomto útoku ukázala nejednotnosť. Eurokomisár pre rozšírenie Únie Olivér Várhelyi vlastne v pondelok oznámil stopnutie pomoci, ktorá je posielaná Palestínskej autorite, avšak krátko na to bolo stanovisko EÚ zmenené iba na „prehodnotenie“ posielanej pomoci. Únia síce vysvietila svoje budovy izraelskou vlajkou, ale zostáva v tejto otázke výrazne rozdelená.

Navyše, vo viacerých krajinách EÚ môže ľahko prísť k radikálnej zmene, ktorá bude jasne preferovať iba Palestínu. Takouto krajinou je napríklad Francúzsko, kde je tento konflikt momentálne oveľa pálčivejšou témou ako vojna na Ukrajine.

Na francúzskej univerzite, kde autor tohto článku študuje, sa proti sebe momentálne postavili židovské a palestínske študentské spolky a prebieha o tejto téme tvrdá diskusia. Jeden zo študentov, ktorý tu bol minulý rok na výmennom pobyte, bol zabitý teroristami z Hamasu a univerzita na jeho pamiatku organizuje spomienkovú udalosť.

Emailová správa, ktorou univerzita pozvala na túto udalosť, si však okamžite vyslúžila kritiku palestínskeho spolku, pretože neobsahovala zmienku o utrpení Palestínčanov. Po škole kolujú petície, ktoré dávajú na rovnakú úroveň Izrael a súčasné útoky Hamasu a študenti naklonení Palestíne práve v tomto čase organizujú protest „Na podporu Palestíny“, opäť bez odsúdenia Hamasu. Na predmestí Paríža, kde autor článku žije, došlo po začatí vojny k bitkám s policajtmi a protestujúci mávali palestínskymi vlajkami.

Obráti Mélenchon francúzsky kurz?

Nejde len o ojedinelé prípady, ale o širšiu zmenu vo vnútornej politike Francúzska a ukazuje to na zmeny, ktoré môže priniesť masívna imigrácia. Súčasná Macronova vláda sa síce jasne postavila za Izrael, ale jeden z najväčších ašpirantov na prezidentskú funkciu, radikálny ľavičiar Jean Luc Mélenchon, je k Izraelu otvorene nepriateľský a odsúdiť útoky Hamasu doteraz nedokázal.

Jeho voličské jadro, ktoré mu dalo v prezidentských voľbách v roku 2022 až takmer osem miliónov hlasov (skončil tesne tretí), tvoria prevažne ľudia s imigrantským pozadím, ktorí majú zväčša voči Izraelu veľmi negatívne postoje. Antikapitalistická strana NPA, ktorá pôjde s Mélenchonom do eurovolieb, nielenže neodsúdila útoky Hamasu, ale dokonca vyzvala k ďalšej intifáde na oslobodenie Palestínčanov.

Všetky ostatné strany Mélenchona odsúdili. Jeho ticho voči hrôzam Hamasu môže dokonca viesť k rozpadu širokej ľavicovej koalície, ktorú vytvoril pred parlamentnými voľbami.

Nemusí mu to však vadiť, pretože jeho dominantná popularita na predmestiach ďalej rýchlo stúpa a v posledných voľbách sa v mnohých z nich blížila k 50 percentám. Mélenchonove názory presne odrážajú názory veľkej väčšiny ľudí, ktorí tu žijú.

Mélenchon je relatívne priateľský aj k Rusku a Iránu a veľmi nepriateľský k USA. Ako bude počet ľudí s imigrantským pozadím narastať, môžu vo francúzskej verejnosti nastať aj masívne zmeny v postoji k rôznym geopolitickým otázkam, vrátane postoja k Izraelu. A pokiaľ by Izrael opustila taká veľká európska krajina, akou je Francúzsko, malo by to značné bezpečnostné následky.