Ako možno ponížiť kultúrnu obec Éra ministerky Šimkovičovej

Tak najprv tá vec povznášajúca a pozoruhodná.

Milan Lasica zanechal po sebe ešte jedno dielko, ktorého vznik bol dobre utajený. Lasica pred svojím náhlym úmrtím ešte vybral a naspieval jedenásť svojich obľúbených básní. Prvú skladbu sme už mohli počuť.

„Píšem Vám tento list do jesenného temna, aby ste neplakali do tichej noci pre mňa,“ spieva Lasica pokojným hlasom slová Miroslava Válka. „Odchod je plachý vták, zľaknutý z vlnobitia, odchod je stretnutie na druhom konci žitia, odchod je iba dážď, iba dážď. Napadá nepoznane do srdca a povie ti len: Pane!“

Človeka zasiahne nielen Lasicov prednes, ale aj krása tých veršov, ktoré vytvoril básnik zapísaný do dejín ako komunistický minister kultúry. Autorom tých veršov je človek, o ktorom mnohí hovorili, že bol cynickým človekom a tak aj vykonával svoju funkciu v časoch normalizácie.

Ale počúvate tie verše a chodia vám zimomriavky po tele. Ako pripomenula Magda Vášáryová, jej manžel si vybral aj báseň básnika ministra, ktorého vinou nemohol v jeden čas robiť to, po čom túžil a na čo mal talent.

Lenže spomienky na cynického ministra sa strácajú v hmle pamäti a krásne verše ostávajú.

No a potom je tu iná konotácia k slovám minister kultúry či skôr ministerka kultúry.

Umenie či slovenská kultúra pani Šimkovičovú prežije. Zdieľať

Na ministerstve kultúry teraz sedí pani, ktorá sa môže hrdiť tým, že v roku 2006 získala titul Osobnosť TV spravodajstva, získala teda cenu OTO, ktorá sa tu považuje za prestížnu.

Takto sa na Slovensku občas vyrábajú osobnosti.

A dnes táto pani mnohých, najmä ľudí z kultúrnej obce, poburuje svojimi názormi, nekultivovanosťou aj skalopevnou sebaistotou, že ona je tou pravou osobnosťou, ktorá má stáť na čele slovenskej kultúry.

Ako toto stráviť?

Umenie či slovenská kultúra pani Šimkovičovú prežije. To, aké krásne diela či pozoruhodné kultúrne počiny vzniknú, našťastie až tak nezávisí od nej.

Iste, môže uškodiť, rozložiť kultúrne inštitúcie či štruktúry na ministerstve, ktoré zabezpečujú chod národných ustanovizní či obnovu pamiatok. A najmä môže dehonestovať tento úrad či vzbudzovať pohŕdanie, pohoršenie alebo pocity trápnosti aj za hranicami Slovenska.

Ale ona je v niečom aj užitočná. Práve ona môže byť akýmsi maskotom Ficovej štvrtej vlády. Ukazuje jej ambície, teda akú kultúrnu stopu chce po sebe zanechať.

Ako dlho vydrží Šimkovičová na svojom poste? Možno pár týždňov, možno štyri roky. Závisí to od toho, do akej miery je Robertovi Ficovi celá kultúra ukradnutá. Ale aj mocensky ho to môže ohroziť.

Fico si musí ešte pamätať, aký problém mal Vladimír Mečiar s ministrom kultúry Ivanom Hudecom. A to bol pritom spisovateľ celkom usilovný a prijateľný, dokonca mal za sebou zo svojej mladosti aj celkom avantgardné dramatické kusy.

Poburoval iba tým, ako viedol ministerstvo kultúry. Ľudia z kultúrnej sféry potom plnili námestia a organizovali široko koncipovanú protiakciu. Mečiarovi to isto škodilo.

Na jeden protest za záchranu kultúry prišiel dokonca aj vtedajší šéf súkromnej televízie Pavol Rusko a vraj sa práve vtedy rozhodol, že jeho televízia pôjde proti Mečiarovi.

Pani Šimkovičová má v sebe silný samodeštrukčný potenciál a jej čas rýchlo vyprší.Zdieľať

Robert Fico si toto všetko isto dobre všímal, preto bol potom opatrný a kultúrnu obec si nepoštval proti sebe. Na post ministra kultúry vo svojich prvých troch vládach totiž posadil Mareka Maďariča, ktorý s umeleckou či kultúrnou obcou dokázal vychádzať, rozumel tomuto prostrediu a mal aj schopnosti na to, aby rezort viedol dobre.

Viacerí šéfovia kultúrnych ustanovizní vtedy v neformálnych rozhovoroch pripustili, že hoci nemajú radi Roberta Fica, s jeho ministrom kultúry sa dobre spolupracuje.

Protesty prišli, až keď sa na ministerstvo kultúry dostala Ľubica Laššáková, ale to už bola vláda Petra Pellegriniho a netrvalo to dlho.

Je možné, že Robert Fico vo svojej štvrtej vláde má už iné priority a niektoré veci sú mu už ukradnuté.

Potrebuje mať upratané najmä na ministerstve vnútra, spravodlivosti či obrany a ministerstvo kultúry ho vôbec nezaujíma. Nech si s ním Danko robí, čo chce.

Je mu jedno, či je kultúrna obec pobúrená alebo urazená.

Dokonca si to možno aj užíva. Vie, že umelecká či kultúrna obec ním zväčša pohŕda, isto nezabudol na filmy, seriály či knihy, ktoré vznikli o ňom a jeho vláde. Má sa za čo mstiť.

On je inteligentný, presne vie, kto je pani Šimkovičová, že je to len ďalší exot z Dankovej partičky, ale túto nomináciu si môže aj vychutnávať, keďže ňou ponižuje ľudí z kultúry či umenia, ktorí Smerom a jeho šéfom roky opovrhujú.

Ale zase Fico ako skúsený politický matador zrejme vie, že to nebude dlhá pesnička, lebo pani Šimkovičová má v sebe silný samodeštrukčný potenciál a jej čas rýchlo vyprší.

Zostane len spomienka a nové zistenie. Na Slovensku je post ministra kultúry nevyspytateľný.

V čase totality ho môže zastávať skvelý básnik a v čase slobodnej spoločnosti moderátorka obskúrnej televízie.

Smútok z tohto zistenia vidno napokon aj v tvári pani prezidentky. Pozrite si dobre tú fotografiu, kde je jedna žena očividne šťastná a druhá smutne bezradná.