Videohry a deti Sú zdrojom zábavy či chronického stresu? Odborníci sa na pravidlách nezhodujú

Fyzické útoky na rodičov, sebapoškodzovanie, dlhodobé problémy so spánkom aj únava v škole. Okrem toho vynechávanie jedla či nedostatočná hygiena. Ide o problémy, ktoré sa týkajú tínedžerov závislých od hier.

Národné centrum pre herné poruchy v Londýne varuje, že kým u niekoho môže ísť len o obyčajný relax, iný môže pre videohry dopadnúť zle.

Britský web Mail Online zverejnil tento rok zoznam hier, ktoré podľa londýnskeho centra spôsobili problémy so závislosťou. Patrí medzi ne Minecraft, FIFA, Grand Theft Auto, Pokémon či hra Fortnite. Okrem nich sa za rizikové považujú aj mobilné aplikácie ako Roblox, Angry Birds a Clash of Clans.

Hranica medzi neškodnou zábavou a problémami, ktoré videohry môžu napokon spôsobiť, je podľa odborníkov veľmi tenká.

František z Novej Bane, otec troch detí, má s tým konkrétnu skúsenosť. Jeho dcéra tínedžerka trávila za notebookom denne aj šesť hodín. Keď jej aktivitu stopol, „nasledoval ‚amok‘, keď len kričala, a jej reakcia bola veľmi neprimeraná až agresívna“.

Pri hre Roblox investovala svoje vreckové do bonusov, ktoré si kupovala, aby mohla postupovať do ďalších levelov. František v tom vidí veľkú prefíkanosť výrobcov hier, pretože aj takto sa môže odštartovať závislosť. Keď dcére notebook na niekoľko dní zobral, uvidel zmenu. Podľa neho bola zrazu „spokojné dieťa“.

Detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová pre Postoj hovorí, že sa v ambulancii v súčasnosti často stretáva s deťmi, ktoré trávia pri hrách celé hodiny na úkor spánku a prestávajú mať záujem aj o najzákladnejšie aktivity a povinnosti. 

„Pokiaľ sa im rodičia snažia odobrať hru, sú agresívne, vyhrážajú sa, správajú sa neprimerane. Nie vždy dokážu rodičia hru nekúpiť, nedovoliť, ale hneď na začiatku by mali stanoviť pravidlá,“ vysvetľuje.

V praxi vidí aj žiakov, ktorí chodia pre nočné hranie do školy nevyspatí.

„Vtedy sa pýtam: kde je rodič? Prečo má dieťa možnosť hrať hry v noci, odkiaľ má peniaze, ako rodič dohliada na jeho voľný čas, aktivity, kamarátov? Prečo rodič nevie nič o tom, čo jeho dieťa robí?“ spytuje sa detská psychiatrička.

Psychológ: Nemajte predsudky ani dokonalé pravidlá

Slovenský Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie zverejnil vo februári pri príležitosti Dňa bezpečného internetu Desatoro rád pre rodičov, ako sa hrať s deťmi videohry a nastavovať pravidlá.

Autor a psychológ Michal Božík v prvom bode tvrdí, že rodičia nemajú mať voči videohrám predsudky a odmietať ich a priori. „Sú významnou súčasťou života väčšiny dnešných detí. Aj keď vy sami ich nemusíte hrať ani schvaľovať, je dobré tomu svetu rozumieť a aspoň trochu sa v ňom vyznať,“ odporúča v „desatore“.

Za nárastom psychických ťažkostí detí a tínedžerov sú však aj online technológie, ktoré denne využívajú. Psychológa, ktorý odborne diskutuje o videohrách už osem rokov, sme sa pýtali, či by voči nim rodičia nemali byť skeptickí už len z tohto dôvodu.

„Čo sa týka škodlivosti digitálnych technológií, tú nerozporujem – mnohé riziká sú reálne, ja sám robievam často prevenciu, počas ktorej učím mladých ľudí, ako ich minimalizovať a predchádzať tomu, aby sa z rizika stala ujma. Rodičia musia byť opatrní, to je predsa ich úloha – pomáhať deťom vyznať sa vo svete, v ktorom žijú. Vystríham iba pred prehnanou opatrnosťou – zamerajme sa na skutočné problémy spojené s videohrami, hovorme o nich otvorene a bez predsudkov,“ reaguje pre Postoj.

Foto: unsplash.com

V poslednom bode tohto „desatora“ je uvedené, že rodičia nemusia mať nastavené dokonalé pravidlá. Čo to presne znamená a čo sa stane, ak sa práve pri videohrách rozvoľnia tak, že nebudú už žiadne existovať a skĺzne to k minimálnej kontrole?

„Každý z nás má niekedy lepší, niekedy horší deň a to sa môže odraziť aj na tom, ako dodržiavame pravidlá – aj my, aj naše deti. Dôležité je si to zreflektovať, čo k tomu viedlo a ako sa k tomu postavíme nabudúce. Nevyzývam na zbytočné rozvoľňovanie pravidiel, iba na to, aby sme si z nich nespravili zlaté teľa,“ argumentuje Božík.

Cieľom je podľa neho minimálna kontrola a tá má viesť k výchove „rozumného mladého človeka, ktorý si bude vedieť nastaviť pravidlá sám a bude vnímať zmysel pravidiel, tak aby kontrola rodiča mohla čoraz viac ustupovať do úzadia“.

Videohry sú návykové

Český neurológ Martin Jan Stránský, ktorý dlhodobo skúma dosahy digitálnych technológií na vývoj mozgu, je pri problematike videohier oveľa opatrnejší a skeptickejší. „Videohry sú návyková záležitosť,“ hovorí. Spolu so sociálnymi sieťami vedú podľa neho „k stupidite detí a nárastu úzkostí a depresií“. „Pretože odrežú od kontaktu s ostatnými deťmi a biologickým svetom,“ vysvetľuje pre Postoj.

Stránský tiež hovorí, že mozgové schopnosti sa pri videohrách anatomicky, fyziologicky ani ľudsky nevyvíjajú. Rodičia, ktorí si myslia, že technológia zabezpečí ich deťom komfort, intelekt či lepšiu budúcnosť, sa podľa neho mýlia.

Foto: unsplash.com

Z dieťaťa, ktoré vyrastá pri digitálnej obrazovke, sa stane „priemerný tínedžer, ktorý do obrazovky čumí 7 až 9 hodín denne a trpí obrovskými problémami“.

Práve deti sa podľa psychiatričky Rosenbergerovej dajú ovplyvniť veľmi rýchlo a nadchnú sa pre nové a zaujímavé veci. „Mnohé deti, pokiaľ čas trávenia pri hrách nie je limitovaný a dopredu určený, vchádzajú do hry ako do druhého života, nerozlišujú medzi realitou a hrou, identifikujú sa s postavami v hrách, zvlášť ak postavy vynikajú, je jedno, či agresivitou, adrenalínovými rizikovými aktivitami. Dieťa hrdina odrazu zažíva pocit uspokojenia, ktorý často ani doma, ani v škole zažiť nevie,“ varuje psychiatrička.

Rodičia: Naučia sa po anglicky

Pozreli sme sa aj na argumenty rodičov, ktorí svojim deťom videohry kúpili a schvaľujú ich. V internetových diskusiách rodičia často tvrdia, že ak by ich potomkovia nemali videohry, boli by „outsidermi v triede“, čo by mohlo mať negatívny vplyv na ich status medzi spolužiakmi. Rodičia tiež tvrdia, že sa vďaka nim naučia anglicky a že „dobre ovládať počítač je v dnešnom svete základ“.

Majú tiež pocit, že po čase ich deti z hrania hier „vyrastú“, a ak im už hry dovolia, vyberajú „strategické a inteligentné“, teda také, pri ktorých sa niečo dozvedia. Z diskusií je zrejmé, že tablety s hrami, ktoré „naučia“ farby, čísla či abecedu, už majú bežne aj dvojročné deti.

Svetová zdravotnícka organizácia však varuje rodičov pred skorým používaním digitálnych technológií a s takýmto stanoviskom sa stotožňuje aj neurológ Stránský. „Náš mozog je evolučne štruktúrovaný tak, aby sa od začiatku učil biologickým spôsobom a nie aby pozeral na obrazovky a svetielka,“ objasňuje.

Hra deti nerozvíja, len sa podľa neurológa naučia byť dobré v danej hre. „Nič viac. Tam nie je žiadny prínos a to platí aj pre dospelých.“

Americká detská psychiatrička Victoria L. Dunckleyová už pred pár rokmi opísala, čo u detí videohry spôsobujú: „Nechávajú ich naštartované, vystresované a pripravené na zrútenie.“

Hranie hier podľa nej napodobňuje rôzne druhy zmyslových útokov, na ktoré sú ľudia naprogramovaní tak, aby si ich spájali s nebezpečenstvom. Stresové reakcie pritom zažívajú aj tí, ktorí ich hrajú pravidelne.

Keď sa stav boja alebo úteku vyskytuje príliš často alebo príliš intenzívne, mozog a telo majú problémy s návratom do pokojného stavu, čo vedie k stavu chronického stresu. Ten vzniká aj vtedy, ak existuje nesúlad medzi reakciami typu bojuj alebo uteč a výdajom energie.

„Nahromadená energia má byť skutočne fyzicky vybitá,“ upozorňuje psychiatrička. Na argumenty, že deti sa v dnešnej dobe potrebujú naučiť pracovať s technológiami, americká psychiatrička odpovedá: „Nie je realistické očakávať, že sa mozog prispôsobí intenzívnej a umelej stimulácii, ktorú nikdy nemal zvládnuť.“

Čítajte tiež

Neurológ Stránský Deťom nepribalíme do školy heroín, ale mobil, ktorý ničí mozog rovnako, im dáme

Alena Potocká

Rozhovor s českým neurológom Martinom Janom Stránskym pôsobiacim aj na prestížnej americkej Yale University o tom, aký dosah majú moderné technológie na detský mozog.

Rovnako tak nie je možné od dieťaťa očakávať, že bude mať pod kontrolou čas, ktorý pri hre strávi. Victoria L. Dunckleyová teda pri hrách, na rozdiel od slovenského Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, odporúča striktné pravidlá.

Dlhý čas pred obrazovkou narúša prirodzený biorytmus tela a bráni hlbokému spánku, dodáva.

Prísne pravidlá a supervízia rodiča

Ako teda môže rodič ustrážiť, aby sa jeho dieťa neprepracovalo k závislosti? Psychiatrička Rosenbergerová upozorňuje, že dohoda s dieťaťom, koľko času môže stráviť pri hre, je potrebná vždy na začiatku.

„V čase, keď je dieťa zaujaté hrou, je zbytočné zakazovať, vypínať, trestať dieťa. Aj skúšky v autoškole musíte urobiť pred tým, ako začnete jazdiť, pravidlá musia byť určené dopredu, dohody sa musia dodržiavať.“

Rodičia by tiež mali byť v názore jednotní, či už žijú spolu, alebo sú rozvedení.

Neurológ Stránský si vie predstaviť, že staršie deti strávia pri videohre hodinu aj dve, ale so supervízorom – teda pod dohľadom rodiča. Ideálne, ak si zahrajú hru spolu. Pre vývoj dieťaťa je však prospešnejšia fyzická hra, pri ktorej sa využíva predstavivosť. 

Podľa psychológa Božíka je pri určovaní pravidiel základom otvorená diskusia. „Kde sa rodič zaujíma o motiváciu, prečo sa dieťa hrá, čo sa hrá, ako si predstavuje pravidlá ono. To neznamená, že pravidlá nastavíme iba podľa želaní dieťaťa – ale dieťa musí vedieť, že ho rodič počúva, že má v téme slovo, musí rozumieť zmyslu pravidiel, ktoré si nakoniec s rodičom dohodnú.“

Foto: unsplash.com

František z Novej Bane neplánuje svojim trom deťom hry úplne zakazovať, chce už však nastavovať pevné pravidlá. Do budúcna tiež nevylučuje, že videohry bude hrávať s deťmi.

Čína už zakázala videohry deťom do 12 rokov. Psychológ Božík sa domnieva, že vek je určite jednou z premenných, na ktorú treba prihliadať, ale „určite by sa neinšpiroval totalitnou spoločnosťou v Číne“.

Uznáva však, že digitálne technológie sú silným nástrojom, ktorý dokáže prevalcovať. „O to viac by sme sa mali snažiť naučiť ich používať tak, aby nám slúžili a nie aby sme ich zneužívali alebo nás ovládali,“ vysvetľuje.

K zákazom v digitálnej oblasti však pristúpilo aj demokratické Francúzsko, ktoré pred pár rokmi deťom v materských, základných a stredných školách stoplo používanie mobilných telefónov a zariadení s prístupom na internet.

Čítajte tiež

Školáci bez smartfónov Budú raz tínedžeri bez neustáleho prístupu k internetu novou elitou?

Mária Melicherová

Čo získajú naše deti, keď im doprajeme zopár rokov navyše bez vlastného smartfónu s neobmedzeným internetom? Istý náskok oproti ich rovesníkom s ustavične rozptyľovanou mysľou.

Je nesporné, že úplný zákaz hier môže v citlivom tínedžerskom veku spôsobiť protesty, plač, ale aj poruchy správania. Ak sa však videohra stane jediným limitom, aby bolo dieťa prijaté triedou, odporúča psychiatrička Rosenbergerová rozobrať záležitosť s ostatnými rodičmi a triednou učiteľkou.

Ak dieťa nemá záľuby, nevyniká v nejakej oblasti a má znížené sebavedomie, bude robiť všetko pre to, aby nevypadlo z kruhu rovesníkov a zapadlo do lákavého videosveta. „A to aj za cenu veľkých konfliktov s rodičmi. Tu je ťažké jednoznačne povedať, čo pomôže,“ zamýšľa sa psychiatrička.

Dieťa či tínedžera je preto dobré orientovať na jeho silné stránky a oceniť to, v čom vyniká, aj keď to často nemusí stačiť. Deti by sa podľa odborníkov mali venovať krúžkom, záľubám a mať aj domáce povinnosti, aby moment hrania hry nebol v ich živote ten rozhodujúci.