Ako hovoriť s deťmi v škole o rodine? Klasická rodina sa už podľa ministerstva školstva nemá prezentovať ako ideál

Označiť rodinu založenú manželmi len ako jednu z alternatív vzájomného spolužitia je trendom, ktorý sa čoraz hlasnejšie dostáva k slovu. Dnes už aj ministerstvo školstva tvrdí, že na rodinné spolužitie existuje viacero pohľadov, preto majú učitelia túto tému podávať ako kontroverznú. 

Učitelia by nemali presadzovať svoj názor, ale v debate viesť žiakov k vytvoreniu vlastného. Vo svojom vyjadrení pre Postoj to tvrdí ministerstvo školstva, ktoré v septembri schválilo nový etický kódex pre učiteľov. „Podľa tohto záväzného dokumentu pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec tému alebo otázku, ktorá je vo vede a v spoločnosti vnímaná ako kontroverzná, prezentuje na vyučovaní ako kontroverznú,“ odpísal tlačový odbor ministerstva v odpovedi na otázku denníka Postoj, ako má v dnešnej dobe vyzerať debata o rodine v učebniciach a na školách.

Ilustračné foto: Unsplash

Ministerstvo školstva vo svojej reakcii dodáva, že učitelia sa majú vyhýbať nevyváženému prístupu k téme, nemajú spochybňovať poznatky vedy či manipulovať žiakov v mene vlastného presvedčenia.

Práve mnohé relevantné výskumy pritom potvrdzujú, že rodina založená manželstvom stále funguje ako najstabilnejšia forma spolužitia. Zo súhrnnej správy vedeckých zistení amerických sociológov pod vedením W. B. Wilcoxa z University of Virginia vyplynulo, že takáto rodina poskytuje štatisticky stále najlepšie výsledky v porovnaní s inými rodinnými formami. Platí to v oblasti vzťahov, ako aj ekonomického postavenia, vzdelania či psychického zdravia.

Česká profesorka sociológie z Karlovej univerzity Dana Hamplová v rozhovore pre Postoj uviedla, že už aj súžitie páru je oveľa menej stabilné ako manželstvo, čo vedie k destabilizácii rodinného prostredia, v ktorom deti vyrastajú.

Čítajte tiež

Česká sociologička o zmene rodiny Stále veríme na manželstvo a že deťom je dobre doma. Tlak na zmenu bude narastať

Zuzana Hanusová

O tom, kam sa za posledných tridsať rokov posunula rodina v našich krajinách, sme hovorili s českou sociologičkou Danou Hamplovou.

Paradoxné je, že súčasťou aktuálnych osnov je aj vzdelávacia oblasť výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorá sa môže vyučovať v rámci iných predmetov alebo aj samostatne.

Nové osnovy bez preferovania manželstva

Ministerstvo v máji tohto roka schválilo nový štátny vzdelávací program, podľa ktorého sa bude učiť na všetkých školách od prvého ročníka o tri roky. Zaujímalo nás, či ministerstvo v rámci programu ráta s prezentáciou rodiny založenej manželstvom ako ideálnou formou. 

„Pri príprave nového štátneho vzdelávacieho programu sa nepracovalo s jedinou podobou rodinného spolužitia, ale bola zohľadnená rozmanitosť podôb rodinného života v spoločnosti,“ odpovedal tlačový odbor s tým, že pokryté sú témy, ktorým mnohé rodiny čelia, ako rozvod či neúplné rodiny.

Verejná výzva proti učebnici občianskej náuky

Diskusiu o tom, ako sa v škole stavať k téme rodiny v čase, keď v triede sedia deti z mnohých rozvedených, nezosobášených rodín či deti rodičov samoživiteľov, naposledy rozvírila verejná výzva proti kapitole Moja rodina v staršej učebnici občianskej náuky pre šiesty ročník. Iniciátorky a signatári žiadajú o prehodnotenie tejto učebnice, ktorá má schvaľovaciu doložku platnú do roku 2026, a jej stiahnutie zo škôl. Ministerstvo sa ich návrhom zaoberá.

Verejnú výzvu proti kapitole o rodine podpísalo doposiaľ takmer 3000 ľudí, medzi nimi prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová, detský psychiater Peter Pöthe a mnoho ďalších odborníkov z oblasti psychológie či špeciálnej pedagogiky. Iniciovali ju psychologičky z bratislavského Alma centra pre zdravý vývin. 

Signatárom najviac prekáža, že učebnica delí rodiny na harmonické a ako protiklad uvádza „rozvrátené“ rodiny ako synonymum rozvedených rodín. (Odpovede jednej z iniciátoriek na naše otázky si môžete prečítať dole pod textom.)

Ilustračné foto: Unsplash

Autorky učebnice toto rozdelenie demonštrujú na príbehu žiaka Jakuba, ktorého rodina s mamou a otcom žijú v harmónii, rešpektujú sa a radia o veciach. Uvádzajú sa aj príklady rodín, kde sa o deti nestarajú. „Na Slovensku sú však aj rodiny, ktoré nežijú vo vzájomnej harmónii. Rodičia sa rozvedú a obeťami sú najčastejšie deti. Niektoré sa so situáciou vedia vyrovnať, iné nie,“ píše sa v šiestackej učebnici. Popri Jakubovej rodine sa v knihe spomína aj príklad klasickej rodiny s autoritatívnym a zlostným otcom či spolužiačka, ktorá môže byť dlho vonku, lebo sa o ňu rodičia nezaujímajú. Alebo sa opisuje príbeh susedov, ktorých otec robí v zahraničí a mama nezvláda starostlivosť o deti, a tak sa túlajú po sídlisku a začnú popíjať.

Iniciátorkám výzvy sa však okrem negatívneho spojenia „rozvrátené rodiny“ – ktoré pôsobí v danom kontexte naozaj necitlivo – nepáči, že učebnica uvádza extrémy, pričom mnohé deti z rozvedených rodín žijú v harmonickom prostredí. V texte učebnice podľa nich úplne absentujú iné typy rodín, ktoré sa pohybujú medzi spomenutými extrémami a v ktorých pravdepodobne žije väčšina detí a je to normálne, dodávajú autorky s tým, že takto naformulované texty môžu deti traumatizovať. „V súčasnosti sa mimo manželstva rodí približne 40 percent detí a ďalších takmer 10 percent žije v jednorodičovských domácnostiach. Nezanedbateľné percento detí žije aj v iných rodinných zoskupeniach. Autorky učebnice teda vôbec nereflektujú meniace sa modely rodiny, ktoré sú každodennou realitou pre minimálne polovicu detí na Slovensku,“ píše sa v texte petície.

Čítajte tiež

Viac rozvodov, menej tráum? Opäť sa potvrdilo, že rozvody vplývajú na deti. Vzory svojich rodičov opakujú

Zuzana Hanusová

Sociológovia predpokladali, že čím bude rozvodov v spoločnosti viac, tým menší vplyv to bude mať na deti z rozpadnutých rodín. Táto téza sa nepotvrdila.

Jedna z autoriek spornej učebnice Daniela Ďurajková pre Postoj povedala, že šiestacká občianska náuka, ktorá bola pôvodne spracovaná v roku 2009, prešla konkurzom a posúdením odborníkov z praxe. Ďurajková uznáva, že situácia v oblasti rodinného života sa v posledných rokoch zmenila. „Je prirodzené, že za uplynulých 14 rokov došlo k výrazným spoločenským zmenám, a teda aj k zmenám vnímania problematiky spracovanej v učebnici, predovšetkým pokiaľ ide o rodinu,“ uviedla autorka s tým, že je na profesionalite učiteľa, ako s materiálom bude pracovať, pričom má na výber aj iné učebnice.

Otázka, čo by bolo podľa nej potrebné v učebnici aktualizovať, je nateraz irelevantná, keďže autorky výzvy volajú po jej stiahnutí. Na otázku, či je aj v čase spoločenských zmien potrebné uvádzať rodinu postavenú na manželskom zväzku muža a ženy ako ideálnu formu spolužitia, Ďurajková odpovedá, že „pokiaľ je učebnica určená štátnym školám, tak platí v Ústave SR formulácia, čo je to manželstvo. O všetkom navyše môže, ale aj nemusí vyučujúci so žiakmi diskutovať. Cirkevné školy vyučujú túto tematiku v súlade so svojimi kresťanskými hodnotami“.

Po čom deti túžia

Psychologička Martina Šadláková z centra Enoia s niektorými bodmi petície súhlasí, no domnieva sa, že žiakom nemusí pomôcť ani to, keď si v učebnici nájdu svoju konkrétnu „rodinnú kolónku“, do ktorej patria. Oveľa užitočnejšie pre deti by podľa nej bolo, ak by sa naučili opísať a rozpoznať v sebe spôsoby, ako svoju prípadnú náročnú situáciu zvládať alebo ako pomôcť spolužiakom, ktorí prežívajú zložité rodinné obdobie.

„Ideálne by bolo, ak by sa v debate o rodine učiteľ pýtal žiakov na názor, nie na ich osobné príbehy, aby sa ich to priamo nedotýkalo. Napríklad čo sa im páči na rodine, čo by v rodine malo či nemalo chýbať a podobne,“ dopĺňa psychologička Alena Michalcová z centra Enoia.

Psychologička Martina Šadláková si myslí, že mnohé deti z rozvedených rodín prirodzene túžia, aby žili otec a mama spolu, a vedia, že práve to by si priali najviac. „Keď sa poukáže na ideál harmonickej rodiny, len sa im potvrdí to, čo majú vo svojom vnútri. Namiesto spochybňovania pomenúvajme veci pravdivo a citlivo,“ myslí si Šadláková. Keď sa každá podoba rodinného spolužitia označí ako rovnako dobrá, môžu podľa nej vnímať takéto deti rozpor s tým, čo vnútri prežívajú. 

Pri debate o harmonickej či ideálnej rodine pritom netreba v debate so žiakmi podľa psychologičky zabúdať na fakt, že žiadna rodina nefunguje bez problémov a aj v úplnej rodine môže byť veľký nesúlad. Na druhej strane platí, že aj v rozvedenej rodine dokážu rodičia veľmi dobre komunikovať. „Úplná rodina sa však vníma ako dobro, k čomu ako spoločnosť smerujeme, aj keď nie je bez chýb,“ dopĺňa Šadláková.