Bavorský vicepremiér Aiwanger Pred 36 rokmi mu v škole našli nacistický leták – a teraz valcuje prieskumy

Leták, ktorý sa pred 36 rokmi našiel v školskej taške dnes už 52-ročného bavorského vicepremiéra Huberta Aiwangera, sa nijako nedá ospravedlniť: bola to nechutná nacistická recesia z kruhu 17-ročných gymnazistov, ktorí si takto uťahovali zo súťaže o nemeckej histórii vyhlásenej spolkovým prezidentom.

Leták bol surovo antisemitský: dodnes neznámy autor dal súťaži názov Kto je najväčší vlastizradca? Víťazi mohli vyhrať „ročný pobyt v Dachau“, „bezplatnú strelu do krku“ alebo – to malo byť hlavnou cenou – „voľný let komínom v Osvienčime“. Prihlásili sa aj svedkovia potvrdzujúci, že 17-ročný stredoškolák Aiwanger s chuťou hajloval pred celou triedou alebo rozprával antisemitské vtipy.

Zdalo sa byť len otázkou pár hodín, kým sa z Aiwangera stane politický dôchodca. Nielen židovská obec, ale celý establišment Spolkovej republiky žiadal jeho odstúpenie.Zdieľať

Zdalo sa byť len otázkou pár hodín, kým sa z Aiwangera stane politický dôchodca. Nielen židovská obec, ale celý establišment Spolkovej republiky žiadal jeho odstúpenie. Bavorský premiér Markus Söder z kresťanskodemokratickej bavorskej štátostrany CSU, ktorý by chcel o mesiac prvý raz vyhrať krajinské voľby pod svojím vedením, sa tváril maximálne znechutene – a Aiwangera napokon nechal v úrade.

Vtedy sa stala ťažko pochopiteľná vec: politická strana Freie Wähler („Slobodní voliči“), ktorú Aiwanger vedie na bavorskej aj celonemeckej úrovni, vyskočila v bavorských prieskumoch nahor. Získala odrazu o štyri percentá viac. Dostala sa v troch rôznych prieskumoch na 15-16 percent. Toľko táto vo svojej podstate regionálna strana ešte nikdy nemala.

Kade Aiwanger v Bavorsku chodí, žne búrlivý potlesk. V bavorskej inštitúcii zvanej Bierzelt („pivný stan“) je milovaný ako nikdy.

Söderova CSU, ktorú v najlepších časoch volilo 60 percent Bavorska, padla na (vo vlastnom vnímaní katastrofálnych) 36 percent. CSU sa spreneverila starému prikázaniu legendárneho predsedu Franza-Josefa Straußa, že „napravo od CSU smie byť už len stena“. Ak sa prieskumy premietnu aj do výsledku krajinských volieb, bude 25 – 30 percent poslancov bavorského parlamentu oddnes už stredovej CSU napravo – ostrakizovaní nacionalisti z AfD a Slobodní voliči.

Söder chce zrejme po voľbách pokračovať v dvojkoalícii CSU – Slobodní voliči. Skúsený oportunista vycítil, že ak pre 36 rokov starú chybu bude z Aiwangera robiť martýra, stratí ešte viac. Jeho jedinou alternatívou by boli pravdepodobne Zelení, ktorých však stredopraví Nemci začali pre zelený „zákon o kúrení“ nenávidieť. Keďže Zelení nateraz pôsobia toxicky, Söder sa v tomto momente od nich dištancuje.

Hubert Aiwanger predstavuje pre Södera najnebezpečnejšieho konkurenta. Je to totiž Bavor ako z rozprávky. Už priezvisko Aiwanger dosahuje najvyšší level írečitosti. On – der Aiwanger Hubsi – vyzerá, ako keby by sa v zelenom kroji narodil. Je katolíkom, hovorí výrazným dolnobavorským dialektom, celý život žije v malej dolnobavorskej dedine a pred politikou sa podieľal na vedení rodičovského statku s dojnicami a plemennými prasnicami.

Söder tiež hrá na strunu Superbavora, v jeho prípade je to však iba divadlo. V kmeňovom zmysle slova nie je Bavorom (je Frank), ani nebol pokrstený vo viere, ktorá dala Bavorsku pôžitkársko-barokovú kultúru a svetu dolnobavorského pápeža Benedikta XVI. (je evanjelik).

Aiwanger sa nemusí hrať na nič. Je to autentický bavorský sedliak. Ktorý má cit pre zneistenú bavorskú dušu.

Bavorsko sa totiž pod vedením CSU stalo z pohľadu ekonomiky, turizmu a školstva najúspešnejšou spolkovou krajinou Nemecka a počas posledných troch desaťročí prilákalo dva milióny nových obyvateľov. Bavorská identita je však ohrozená. Dialekt vymiera, z echt Bavorov je v „Slobodnom štáte“ Bavorsko menšina.

Echt Bavori zvykli voliť CSU. Kým ju netromfli ešte bavorskejší Slobodní voliči.

Tá strana, ktorá mimo Bavorska a Porýnia-Falcka zatiaľ nehrá rolu, existovala už pred vstupom Aiwangera do lokálnej a okresnej politiky, jej vzostup je však Aiwangerovým dielom. V roku 2008 ich viedol prvýkrát do bavorského parlamentu, v roku 2018 do bavorskej vlády. Sám je odvtedy vicepremiérom a ministrom pre „hospodárstvo, rozvoj krajiny a energiu“.

Hubert Aiwanger predstavuje pre Södera najnebezpečnejšieho konkurenta. Je to totiž Bavor ako z rozprávky.Zdieľať

Slobodní voliči vždy koketovali s populizmom, pred voľbami do Spolkového snemu v roku 2013 sa napríklad prezentovali ako protestná strana proti politike záchrany eurozóny. Aiwanger však donedávna nebol protisystémovým politikom. V migračnej otázke sa vyjadroval umiernene skepticky, v klimatickej otázke bol zástancom masívnych investícií do obnoviteľných energií.

Mal vždy veľkú hubu a vedel vždy prekvapiť originálnymi návrhmi, ako bol ten z roku 2019, keď povedal: „Som presvedčený, že Bavorsko a Nemecko by boli bezpečnejšie, ak by každý slušný muž a každá slušná žena mohli mať nôž vo vrecku a ťažkých kriminálnikov by sme zavreli.“

Ako mnohí iní sa v pandémii začal radikalizovať. Dlho nechcel prezradiť, či sa dal očkovať proti covidu alebo nie. Až v novembri 2021 vyhlásil bez poskytnutia detailov, že zaočkovaný je. V kontexte očkovacej politiky kritizoval „trestanie politicky nežiaduceho správania“ a „odmeňovanie politicky žiaduceho správania“.

Použil pritom slovo apartheid, za čo ho premiér Söder verejne pokarhal. Vtedy sa dostal na zreteľ progresívno-mainstreamových celonemeckých médií. Tie mu začali vyčítať, že nadbieha antivaxerom a antisystému.

V tomto roku bolo zaznamenaných už viacero „problematických“ Aiwangerových výrokov. Keď Nemecká spoločnosť pre výživu odporučila značné zníženie konzumácie mäsa, premenoval ju na Nemeckú spoločnosť pre podvýživu a pýtal sa: „Chcete nás vyhladovať ako po vojne?“

Relatívne nedávno si našiel nový terč – stranu Zelených a mediálny mainstream. Takže to „juste milieu“ z nemeckých metropol, ktoré svojím povýšeneckým moralizovaním lezie čoraz viac Nemcom na nervy.

V súvislosti so zákazom spaľovacieho motora od roku 2035 tvrdil, že „cieľom v skutočnosti nie je dekarbonizácia dopravy“, ale že „ideológom“ ide o to, „aby zrušili auto úplne a zabránili akejkoľvek individuálnej mobilite“.

V zelenom „zákone o kúrení“ videl potom už dôkaz, že Nemecko je už len „formálnou demokraciou“. Na demonštrácii proti tomuto zákonu v bavorskom Erdingu išiel ešte ďalej: necitovateľným vulgarizmom nadával na „berlínskych chaotov“ zo spolkovej vlády a pred prítomnými zvolal, že „mlčiaca väčšina tejto krajiny si musí vziať späť demokraciu“.

Slovom, jeho rétorika sa začala podobať na antisystémovú AfD.

Keď progresívne mníchovské noviny Süddeutsche Zeitung v auguste vyhrabali odpudzujúci antisemitský leták, malo to Aiwangerovi zlomiť krk. Leták zamestnal už vtedy – v školskom roku 1987/88 – gymnázium v Mallersdorf-Pfaffenbergu. Koloval tam na záchode, vedenie školy pátralo po autorovi, našlo leták v školskej taške Hubsiho Aiwangera, autor sa však nedal zistiť.

O 36 rokov neskôr leták zamestnal celú Spolkovú republiku, ktorej základný étos je po civilizačnej katastrofe nacizmu „Nikdy viac“. A 52-ročný bavorský vicepremiér Aiwanger reagoval nedôveryhodne.

Na jednej strane potvrdil, že v školskej taške nosil „jeden alebo niekoľko výtlačkov“ „nechutného a neľudského“ letáka, na druhej strane si nevedel pamätať, či výtlačky odovzdal ďalej. Paralelne sa šírila verzia, že 17-ročný Aiwanger nosil leták v školskej taške preto, aby ho stiahol z obehu.

Skúsený prevracač kabátov Söder niekoľko dní pozoroval, ako sa debata vyvinie, potom opatrnejším slovníkom súhlasil s Aiwangerovou kritikou médií.Zdieľať

Aiwanger priznal, že pozná autora letáka, nechcel ho však „bonznúť“. Napokon vzal jeho starší brat Helmut celú vinu na seba: autorom letáka bol vraj on, lebo sa vraj hneval, že musel opakovať jedenástu triedu gymnázia. Takýmto spôsobom chcel vraj „otvorene ľavicovo-radikálnych učiteľov poriadne vytočiť“.

Bratom Aiwangerovcom sa tým síce nepodarilo presvedčiť zelenú tlač, zato v časti verejnosti fungoval protiútok Huberta Aiwangera: hlavný hrdina 36-ročnej kauzy od prvej chvíle tvrdil, že ide o cielenú mediálnu kampaň proti nemu. Skúsený prevracač kabátov Söder niekoľko dní pozoroval, ako sa debata vyvinie, potom opatrnejším slovníkom súhlasil s Aiwangerovou kritikou médií.

Čo sa týka nepríjemnej otázky, prečo teda mal ten leták vtedy v školskej taške, prehovoril Aiwanger napokon v televíznom rozhovore. Povedal tam pozoruhodnú vetu, že „od dospelosti, posledné desaťročia nie som antisemita, nie som extrémista, ale dobrodinec“.

Formuláciou „od dospelosti“ nechal otvorené, či bol aj ako tínedžer dobrodincom – alebo predsa len náckom.