Výberová ekológia Európska komisia chystá tvrdý zásah proti vlkom

Uprostred leta sme na Slovensku zažili intenzívnu debatu o tom, či začať regulovať populáciu medveďov alebo zostať pri absolútnej ochrane s odstrelom problémových jedincov, ale aj o tom, koľko vlastne medveďov na Slovensku máme.

Táto šelma a problémy s ňou trápia najmä východnú polovicu Európy či severských krajín Švédska a Fínska. Slovensko spomedzi týchto krajín vyniká práve najprísnejšou ochranou populácie tejto šelmy, v iných štátoch dochádza ročne k regulačnému odstrelu desiatok až stoviek jedincov (podľa stavu populácie).

Čítajte tiež

Človek vs. medveď Politici už sľubujú riešenia, ale čísla o počte medveďov sú podozrivo nízke

Erik Potocký

Medvede zmenili správanie a už sa človeka neboja. A to je väčší problém, ako keby boli „len“ premnožené.

V západnej časti kontinentu sa na problém s medveďmi pozerajú takmer ako na čosi exotické, voľne žijúce medvede tam totiž prakticky neexistujú. S výnimkou väčšej enklávy v Pyrenejach, kde však takisto dochádza k stretom s človekom aj ku škodám na chovoch zvierat. Preto ani nemožno očakávať, že by sa bruselské úrady v tejto záležitosti nejako zvlášť angažovali.

Omnoho väčší problém je pre tieto končiny iná veľká európska šelma – vlk.

Európska komisia tento týždeň oznámila, že požiada členské štáty o zmapovanie, resp. dodanie údajov o populácii vlka na svojom území. Smerovať to má k prehodnoteniu režimu ochrany tejto šelmy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že „koncentrácia vlčích svoriek sa v niektorých európskych regiónoch stala skutočným nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí. Vyzývam preto miestne a národné orgány, aby v prípade potreby prijali opatrenia. Súčasná legislatíva EÚ im to už skutočne umožňuje“.

Údaje chce Komisia zbierať do 22. septembra. Ak sa potvrdí zvýšený výskyt tejto šelmy aj v oblastiach, kde môže potenciálne dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí a k vyšším škodám na majetku poľnohospodárov, výsledkom môže byť zmena legislatívy, ktorá súčasné výnimky na lov vlka urobí flexibilnejšími.

To by mohlo znamenať, že problémový jedinec by mohol byť odstránený promptnejšie. V súčasnosti totiž administratívne konanie často trvá príliš dlho a vzhľadom na veľké teritóriá, po ktorých sa tieto šelmy pohybujú, bolo prakticky nemožné sa po niekoľkých dňoch efektívne dopátrať konkrétneho jedinca.

Mimochodom, podobný problém sa riešil aj na Slovensku v súvislosti s odstrelom (alebo eufemicky – eutanázovaním) problémových jedincov medveďa.

Vlk a Ursula

Politickou témou na najvyššej európskej úrovni sa vlk stal pred rokom.

Na pozemok predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej v severnom Nemecku sa 1. septembra 2022 vkradol vlk a usmrtil jej obľúbeného poníka Dolly.

Čítajte tiež

Ursula, poník a veľký zlý vlk Ako sa chce predsedníčka eurokomisie pomstiť celému živočíšnemu druhu

Erik Potocký

Na škody spôsobené vlkmi upozorňujú chovatelia hospodárskych zvierat už roky, Ursula von der Leyenová ich pochopila až po smrti svojho poníka.

Poníka mala 30 rokov a dá sa ľudsky chápať jej rozrušenie, ktoré po útoku divého zvieraťa nasledovalo. Šéfka eurokomisie však nezostala len v osobnej rovine. O pár týždňov sa listom obrátila na poslancov Európskej ľudovej strany, najmä zo svojej materskej nemeckej CDU, aby na schválenie Európskemu parlamentu predložili uznesenie vedúce k prehodnoteniu ochrany vlka.

Jeho lov je totiž celoročne zakázaný a možný len na výnimky v prípade problémových jedincov.

Európsky parlament schválil dané uznesenie 24. novembra 2022 a orgány EÚ od apríla tohto roku začali s monitoringom vlčej populácie so zameraním na regióny, kde môže dochádzať k rizikovej interakcii šelmy s človekom. Doteraz nazbierané údaje však nepovažujú za dostatočné, preto prišla aktuálna septembrová výzva, do ktorej sa so svojimi pozorovaniami môžu zapojiť aj občania.

Na riziko stretov s človekom a hospodárske škody pritom európski poľnohospodári v rôznych krajinách upozorňujú už roky, a to nielen svoje národné vlády, ale cez európske združenia aj Európsku komisiu a Európsky parlament.

Von der Leyenová a s ňou celá Komisia tak len opakuje ich sťažnosti, skúsenosti a pozorovania. S tým rozdielom, že farmári zostali dlhé roky nevypočutí. Ešte vlani Komisia ako celok akékoľvek zmeny v ochrane vlka odmietala, keď sa na ňu listom s takouto požiadavkou obrátilo sedem členských štátov vrátane Slovenska. S iniciatívou prišlo Rakúsko a podporilo ju aj Chorvátsko, Fínsko, Litva, Maďarsko a Rumunsko.

Predsedníčka eurokomisie preto už bola terčom viacerých kritických vyjadrení, že k riešeniu reálneho problému ľudí z vidieka pristupuje až po tom, ako sa jej samej stala majetková a citová ujma.

Za zmenou postoja vidia mnohí aj snahu politických strán združených v Európskej ľudovej strane zaviazať si pred budúcoročnými eurovoľbami vidieckych voličov.

Na politickej úrovni – zatiaľ na vnútronemeckej pôde – sa pridávajú aj ostatné subjekty, dokonca Strana zelených. Spolková ministerka životného prostredia tento týždeň oznámila, že predloží návrh týkajúci sa uľahčenia povoľovacieho procesu na odstrel problémových vlkov. Súvislosť s politickými procesmi je zrejmá. Najviac stretov sa deje v Bavorsku, ktoré čakajú regionálne voľby, a takto si Zelení snažia nakloniť vidiecke obyvateľstvo.

Ochranári sú proti zmenám

Ochranári zo skupiny Eurogroup for animals tvrdia, že v súčasnosti sa populácie vlkov vyskytujú vo všetkých pevninských členských krajinách EÚ a za ostatné desaťročie sa ich populácia zvýšila o 25 percent. To však podľa nich nestačí, pretože mnohé populácie sú ešte príliš krehké na to, aby sa dalo hovoriť o ich dostatočnej životaschopnosti. Celková populácia vlka v EÚ sa odhaduje na 19-tisíc jedincov.

Návrh Komisie na prehodnotenie ochrany vlka, samozrejme, kritizujú. Už súčasné pravidlá výnimiek podľa nich postačujú na efektívnu reguláciu problémových jedincov. Uvádzajú, že v roku 2017 bolo vydaných 772 výnimiek a v roku 2018 viac ako 900.

Argumenty farmárov neprijímajú. Porovnávajú odhadovanú populáciu vlka (19-tisíc), ktorú označujú za zanedbateľnú, s približne 86 miliónmi chovaných oviec. Ani škody na týchto chovoch spôsobených vlkmi nie sú podľa nich dostatočným argumentom na uvoľnenie ochrany. V rokoch 2012 až 2016 sa žiadosti o kompenzáciu škody spôsobenej vlkom pohybovali na úrovni 0,05 percenta ročného stavu prezimovaných oviec.

Na prvý pohľad to vyzerá naozaj zanedbateľne. V absolútnych číslach to však znamená 43-tisíc oviec ročne, ktoré sa stanú obeťami vlkov. Pre niektorých chovateľov to môže znamenať nielen ohrozenie, ale až likvidáciu živobytia.

Poškodený chovateľ sa ťažko uspokojí s tvrdením, že útokov je v porovnaní s celkovým počtom oviec v celej Európe zanedbateľné číslo. Nepomôžu mu ani „dobré rady“ ochranárov, že si má svoj chov zabezpečiť elektrickými ohradníkmi, salašníckymi psami a podobne. Jednak ide o finančne náročné riešenie, keďže stáda oviec sa na pastve zvyčajne presúvajú, a drahá a časovo náročná je aj výchova kvalitných salašníckych psov, ktorých by pri jednom stáde muselo byť minimálne toľko, ako je počet jedincov v potenciálne útočiacej vlčej svorke.

Aj bez detailných znalostí vlčieho správania je zrejmé, že vlk ako predátor žijúci vo svorke disponuje istou formou inteligencie, dokáže riešiť prekážky, ktoré mu človek na ceste ku koristi postaví, a pri love vo svorke využíva stratégiu, ktorá má napríklad stádo oviec rozdeliť a zmiasť.

Kritika ochranárov však okrem obsahu smeruje aj k forme, ako sa má úroveň ochrany vlka meniť. Lehota e-mailovej konzultácie stanovená do 22. septembra podľa nich porušuje pravidlá tvorby práva, keďže nedodržiava 12-týždňovú lehotu, v ktorej má byť proces verejnej konzultácie absolvovaný, aby sa k nemu mohli vyjadriť všetky zainteresované strany. Navyše, predsedníčka eurokomisie pri spustení konzultácie označila vlka za nebezpečenstvo, čím podľa nich naznačila, k akému legislatívnemu návrhu práca Komisie v súčasnosti smeruje.

Slovensko na oboch stranách

Slovensko sa však v spore o vlka predstavilo aj na druhej strane. Kým vyššie spomenutý list, ktorý vlani žiadal prehodnotenie ochrany vlka, podpisovali ministri pôdohospodárstva, na začiatku tohto roka to bolo práve Slovensko a ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja, ktoré iniciovalo list vyzývajúci Komisiu, aby ochranu vlka neoslabovala.

Čítajte tiež

Spor o vlka Mičovský s Budajom sa nevedia zhodnúť, koľko oviec vlci vlastne zožrali

Erik Potocký

Nemáme pevné údaje ani o počte vlkov, ani o škodách, ktoré spôsobujú chovateľom.

Spolu s ním list podpísalo 12 ministrov. Pridali sa zástupcovia Bulharska, Nemecka, Grécka, Španielska, Írska, Cypru, Luxemburska, Rakúska, Portugalska, Rumunska a Slovinska. Ak si porovnáme oba zoznamy, podobná dvojkoľajnosť ako u nás panovala v otázke vlka aj vo vláde Rakúska a Rumunska.

Viaceré rakúske spolkové krajiny v reakcii na prudký nárast útokov vlka povolili jeho odstrel, keďže medzi rokmi 2020 a 2021 počet útokov narástol o 230 percent na 680.

Udeľovanie výnimiek na odstrel veľkých šeliem, či už vlka, alebo medveďa, je citlivou témou v každej krajine, kde sa problém s týmito chránenými druhmi rieši. Napríklad Švédsko, ktoré ročne reguluje populáciu medveďa o stovky kusov, čelí konaniu zo strany orgánov EÚ práve pre sporné udeľovanie týchto výnimiek.

Hľadanie rovnováhy medzi ochranou týchto druhov a ochranou poľnohospodárov a ich majetku je náročnou debatou. Vlk (ale aj medveď) je prirodzenou súčasťou európskej prírody. V divej prírode plní dôležitú sanitárnu funkciu, keďže loví najmä staré a choré jedince, čím bráni šíreniu chorôb, udržuje populačné stavy napríklad vysokej zveri na primeranej úrovni. Dôležité bude to, či regulačné orgány budú schopné nastaviť pravidlá smerom k efektívnejšiemu prístupu k problémovým jedincom.