Človek vs. medveď Politici už sľubujú riešenia, ale čísla o počte medveďov sú podozrivo nízke

Medveď hnedý a jeho stretnutia s človekom aj toto leto vyvolávajú vášne v našej spoločnosti. Nečudo. Je ešte len polovica júla a stretov s medveďmi, ktorí ľudí aj zrania, je už teraz viac ako vlani.

Pri súčasnom tempe možno predpokladať, že čísla budú rekordné.

Je čas dovoleniek a prázdnin, ľudí v horách bude v najbližších týždňoch ešte pribúdať. A aj medvede majú pred sebou hlavnú sezónu vykrmovania sa a prípravy na zimný spánok.

To by bolo v zásade prirodzené. Medveď je divá zver a každý, kto sa do hôr vyberie, by mal rátať s tým, že v nich divú zver môže stretnúť.

Omnoho väčší problém sú strety s medveďom v intravilánoch miest a obcí, takpovediac v civilizácii.

Medvede a politika

Téma nemohla uniknúť ani pozornosti politikov. O to skôr, že v septembri sú na programe voľby. Dnes sa teda problematikou medveďa hnedého zaoberal na mimoriadnom rokovaní parlamentný Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Priestor na ňom dostali obaja ministri, ktorých sa téma rezortne týka: teda minister životného prostredia Milan Chrenko aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš.

Poslanci sa zhodli, že život a zdravie človeka musia mať prednosť pred ochranou medveďa, a zhodne apelovali na ministrov, aby urýchlene pripravili riešenie.

Nešlo len o poslancov Miroslava Suju (Republika) a Filipa Kuffu (Život – národná strana), ktorí dlhodobo kritizujú prístup k medveďom, pridali sa aj poslanci bývalej vládnej koalície.

Anna Zemanová zo Sasky žiadala o promptné udeľovanie výnimiek na odstrel problémových jedincov. Za prísnu reguláciu sa postavili aj Ján Mičovský a Martin Fecko (bývalý minister a štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva za OĽANO).

Predseda výboru Jaroslav Karahuta z hnutia Sme rodina poukázal na viaceré oblasti, ktorým hojnejší výskyt medveďa spôsobuje problémy. Odborárski zástupcovia pracovníkov v lesoch, vodohospodárstve a poľnohospodárstve hovorili, že ich ľudia sa boja o život pri svojej práci.

Ozbrojenú ochranu žiadajú zamestnanci podniku Lesy SR, dokonca aj pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorí v teréne vykonávajú monitoring meracích staníc.

Minister životného prostredia Milan Chrenko a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš. Foto: TASR/Dano Veselský

Problémy podľa Karahutu hlásia aj detské tábory, viaceré rušia turnusy, prípadne sa presúvajú do bezpečnejších lokalít.

Do politickej debaty sa zapojilo aj mimoparlamentné KDH. Navrhuje zjednodušiť povoľovací proces na odstrel medveďa, ktorý dnes trvá týždne. Takisto navrhlo, aby štát zaviedol na medvede kvótu, po ktorej prekročení by povolil lov. Dnes je odstrel možný len na výnimku.

V urgentných prípadoch by mal byť povolený okamžitý odstrel. „Momentálne je leto, v regiónoch sa konajú tábory pre deti a mládež, môže byť len otázkou času, kým dôjde k nejakej fatálnej udalosti,“ varoval podpredseda KDH Marián Čaučík.

Minister životného prostredia Milan Chrenko sa stotožnil s názorom, že ľudský život je nadradený životu medveďa.

Avizoval, že v krátkom čase budú dotiahnuté viaceré opatrenia, ktoré by mali situáciu aspoň stabilizovať.

Treba zvýšiť počty ľudí, ktorí budú schopní rýchlo reagovať na výskyt problémových jedincov. Preto ministerstvo pripravuje zriadenie štvrtého zásahového tímu, ktorý má pôsobiť na severe Slovenska v okolí Vysokých Tatier.

„Medvede nepatria do intravilánov obcí. Ak sa konkrétny jedinec opakovane vracia, je potrebné pristúpiť k adresnej regulácii. Teda pri jedincovi, ktorý stratil plachosť pred človekom, siahnuť po krajnom riešení,“ vyhlásil Chrenko.

Nadviazať chce aj spoluprácu s Policajným zborom, lebo ten má personálne možnosti aj technické vybavenie na to, aby dokázal voči medveďom efektívne zasiahnuť.

Štátna ochrana prírody pripravuje mobilnú aplikáciu Medvede a ľudia, cez ktorú môže verejnosť nahlasovať prítomnosť medveďa v konkrétnej lokalite a tým aj jeho lepšie zmapovanie.

Avizoval aj spoluprácu s Poľovníckou komorou.

Chrenko však hovoril aj o kľúčových problémoch, ktoré môžu za to, že sa medvede približujú k ľudským obydliam. Ido o vnadiská pre iné druhy lovnej zveri, ktoré sú umiestňované príliš blízko k obývaným oblastiam. Medveďom tak poskytujú ľahký zdroj potravy, ku ktorému sa pravidelne vracajú.

Bíreš ponúka rýchle riešenie

Trochu iný pohľad poskytol poslancom minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš.

„Každý, kto je odborník, biológ, vie, že potencia rozmnožovania medveďov na Slovensku je fantastická. Z hľadiska výživy, environmentu možno ani zvieratá v domácnosti nemajú také vhodné podmienky,“ tvrdí Bíreš.

„Či sa niekto na mňa nahnevá, alebo nie, musím povedať, že my sme medveďa postavili nad úroveň občana, pretože v súčasnosti bezpečnosť človeka nevieme stopercentne ochrániť. Obmedzili sme podnikanie v poľnohospodárstve.“

Prudko klesol záujem o prácu pastiera aj napriek tomu, že v mnohých prípadoch dnes ide o finančne veľmi lukratívnu prácu. Ľudia sa však boja, dávajú prednosť vlastnému životu a zdraviu pred dobrým zárobkom.

Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Minister pôdohospodárstva poukázal aj na paradox, že hoci štát verbálne dáva pri ochrane prírody a spravovaní chránených území prioritu tzv. mäkkému turizmu, čiže pobytom vo voľnej prírode, intenzita stretov s medveďom tomu bráni.

Zásahové tímy zohrali svoju úlohu, ale je jasné, že v tomto štádiu, aj pri navýšení počtu, už nevedia situáciu riešiť.

Existuje však riešenie, ktoré je v súlade dokonca aj s európskou legislatívou. Príslušná smernica zaraďuje medveďa hnedého v článku 4 medzi ohrozené druhy s trvalou ochranou. Existuje možnosť presunúť ho do článku 5, kde sú chránené druhy s povolenou reguláciou.

Táto možnosť podľa Bíreša existuje, ale je časovo náročná vzhľadom na komplikovanosť európskeho legislatívneho procesu. A dodajme, že je mimoriadne komplikovaná aj pre odpor časti europoslancov.

Jozef Bíreš poslancom výboru pripomenul, že aj v článku 4 pri zvieratách s trvalou ochranou existuje možnosť ich regulácie za konkrétnych podmienok. A tie stačí Európskej komisii zdokladovať, treba byť teda aktívny pri rokovaniach a komisia nemá potom problém takého výnimky odobriť.

Príkladom je Rumunsko, kde ročne odstrelia vyše 400 medveďov, vo Švédsku viac ako 600, podobne sa regulovaný odstrel robí vo Fínsku, v Slovinsku či Chorvátsku. A najmä v prípade severských krajín ide o štáty, ktoré sa pritom hlásia k prísnej a intenzívnej ochrane svojej prírody.

Komentár

Podceňovaná politická téma Symbolom odporu proti medveďom sa stala matka s vidlami v rukách

Eva Čobejová

Predstava ženy brániacej s vidlami v rukách svojho syna, ktorého hryzie medveď, utkvie v pamäti, a dokonca aj mestských ľudí.

Výnimku možno udeliť v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov. Možno ju teda udeliť, ak vinou súčasného manažovania populácie medveďa zaniká poľnohospodárska činnosť, pasenie a v biotope preto zostáva jeden druh (v našom prípade medveď). Stráca sa tak napríklad biodiverzita horských lúk.

Argumentovať pri žiadosti o výnimku na odstrel medveďov môžeme podľa Bíreša aj tým, že regulácia medvedej populácie je nutná pre zabránenie vážneho poškodenia úrody, hospodárskych zvierat a iných typov majetku.

Alebo v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie, alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu.

Minister životného prostredia Chrenko na záver rokovania výboru povedal, že v nasledujúcich dvoch dňoch osloví príslušné orgány Európskej komisie a požiada za Slovenskú republiku o možnosť regulácie populácie medveďa hnedého, a to podľa ustanovení, ktoré pred ním na rokovaní citoval minister pôdohospodárstva Bíreš.

Medvede strácajú plachosť

Základná otázka je, či sú na Slovensku medvede premnožené, alebo nie. Z odpovede sa odvíja aj riešenie problému.

Riešenie by bolo jednoduchšie, ak by medvede premnožené boli.

Vtedy by stačilo nájsť politickú zhodu na tom, aby sa uvoľnila prísna ochrana tejto šelmy a povolil sa jej lov, či už dočasný, alebo trvalý regulovaný odstrel.

No ak medvede premnožené nie sú, máme vážnejší problém. Lebo za všetky strety s medveďmi môže zmena správania tejto šelmy.

Frekvencia stretov a pozorovaní medveďa v obývaných oblastiach naznačuje, že nejde o výnimočného jedinca, ale o čoraz rozšírenejší jav.

Prirodzene je medveď plaché zviera a človeku sa najradšej vyhýba. Na druhej strane, inštinkt ho vedie k tomu, aby ako každý živý tvor hľadal čo najhojnejší zdroj potravy dostupný s čo najmenšou námahou.

Medveď hnedý v zoo Bojnice. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Na jednej strane tu teda máme lesníkov, poľovníkov a už aj poľnohospodárov, ktorí upozorňujú na to, že medveď je na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou premnožený a situácia sa začala zhoršovať po úplnom zákaze regulovaného odstrelu.

Na druhej strane sú ochranári, ktorí tvrdia, že medvede k ľudským obydliam láka žrádlo. A to v blízkosti obcí umiestňujú poľovníci, aby tak do pohodlia svojich posedov prilákali diviaky či vysokú zver, ktorých lov je, s drobnými obmedzeniami, povolený takmer celoročne.

Obe strany sa snažia bagatelizovať vlastné zlyhania a chyby, neraz aj zo zištných dôvodov.

Zo straty plachosti sa stáva problém, ktorý nie je riešiteľný za jednu sezónu. Ak sa totiž medvedica s mladými pravidelne približuje k ľudským obydliam, medvieďatá sa nenaučia, že majú mať z človeka strach. Vyrastá tak generácia medveďov, ktoré strach z človeka nepoznajú.

To môže mať pre budúce spolužitie ľudí a medveďov fatálne následky.

Koľko medveďov na Slovensku žije?

Najprv skúsme povedať, koľko by sme ich vlastne mali mať. A to vzhľadom na potreby jedincov, zloženie ich populácie a vhodných prostrediach, ktoré sú pre ne prirodzené.

Ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody dnes zverejnili dlho očakávanú štúdiu, ktorá na základe analýzy zozbieraných exkrementov a srsti mala podľa údajov o DNA určiť, koľko medveďov na Slovensku približne žije.

Vedci z Univerzity Karlovej a Českej zemědelskej univerzity, ktorí štúdiu robili, odhadli veľkosť populácie medveďa hnedého na Slovensku na 1 056 jedincov (v intervale pravdepodobnosti 1 012 – 1 275 jedincov).

Zdroj – štúdia Univerzity Karlovej a Českej zemědelskej univerzity

Najviac ich je v Chránenej krajinnej oblasti Poľana – 278 a hustotu medvedej populácie štúdia stanovila na 10 jedincov na 100 km². To znamená jeden medveď na 1000 hektárov (jednotka, s ktorou pracujeme nižšie).

Vyzbieraných bolo celkovo 2 179 vzoriek DNA, zväčša medvedieho trusu a medvedej srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach, t. j. od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Výsledky teda nereflektujú aktuálny stav, ale sú de facto obrazom minulosti.

Štúdia zatiaľ neprešla recenzovaním a jej závery, metodológiu a východiská musia posúdiť odborníci.

Predbežné závery sa objavili už vlani a nestretli sa s pozitívnym prijatím v odbornom prostredí, napríklad v Národnom lesníckom centre.

Iné čísla

Číslo sa skutočne javí ako príliš nízke, a to aj vzhľadom na staršie štúdie a sčítania. Hojne citovaná je štúdia profesora Ladislava Pauleho z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý v rokoch 2013 a 2014 na základe genetického sčítania stanovil početnosť medvedej populácie na 1 214 jedincov.

Ešte iné čísla majú v Národnom lesníckom centre, ktoré vychádza z hlásení od poľovných združení: 

„Oficiálne vykázané stavy z poľovných revírov z úrovne 1 467 jedincov v roku 2000 narástli v roku 2010 na 1 995 jedincov a v roku 2021 až na 2 997 vykázaných jedincov. Prvé presné určenie reálnej početnosti medveďa priniesla práca profesora Pauleho z TU Zvolen, ktorý na základe genetického výskumu určil početnosť medvedej populácie na Slovensku na jarný stav 1 256 jedincov +- 235 jedincov. Okrem toho bol zistený dôležitý údaj o sexuálnej štruktúre výrazne naklonenej v prospech samíc (1:1,5), čo ešte viac zvyšuje natalitu (množivosť) celej populácie.“

Jeden z najskúsenejších slovenských odborníkov v oblasti poľovníctva Emil Rakyta v článku pre odborný časopis LES & Letokruhy uvádza, že „prirodzeným habitatom medveďa sú súvislé lesné komplexy s minimálnymi alebo žiadnymi antropickými vplyvmi. Takéto podmienky spĺňajú najmä horské masívy stredného, severného a východného Slovenska“.

„Areál medvedej populácie na Slovensku podľa údajov Slovenskej agentúry životného prostredia v kvadrátoch Databanky fauny Slovenska je na ploche 13 200 km², čo pri optimálnom životnom okrsku medveďa (1 medveď na 2 000 ha) znamená, že by sme mali mať 600 medveďov. Túto výmeru môžeme považovať za maximum, ktoré môže Slovensko pre populáciu medveďa poskytnúť. Zostávajúce lesy kvôli ich nekomplexnosti a osídlenosti nie sú vhodným biotopom pre medveďa. Obsadzovaním ďalšieho územia medveďmi zákonite dôjde k zmene ich etológie a tým aj k nežiaducej synantropizácii,“ vysvetľuje.

V štúdii sa píše, že 2 000 ha na jedinca je v zásade len priemerným údajom a v rôznych prostrediach sa líši. Napríklad v Rumunsku je to 1 498 ha, v Chorvátsku 1 233 ha, v Slovinsku 3 011 ha, vo Švédsku 12 459 ha a na Aljaške 5 220 ha.

Komentár

V tomto ste normálnejší Na Západe nechajú žiť aj vraždiace medvede, na Východe skončia na tanieri

Martin Leidenfrost

Nie som odborník na medvede, iba som si raz dal medvedie mäso v rumunskej reštaurácii.

Aj podľa najrezervovanejších odhadov tak máme na Slovensku približne dvakrát toľko medveďov, ako by naše prostredie dokázalo prirodzene uživiť.

Ak by sme vychádzali z miernejších životných podmienok (niektoré štúdie uvádzajú vhodný habitat na úrovni 1 medveď na 1000 ha), boli by sme dnes podľa najnovšej štúdie zhruba na úrovni maxima.

Ako uvádza Emil Rakyta, medveď sa na našom území začal intenzívne chrániť (s embargom na odstrel) v roku 1932, keď bol stanovený odhad populácie na 20 jedincov.

Intenzívna ochrana viedla k dynamickému nárastu populácie až na 400 kusov v 60. rokoch. To viedlo k zavedeniu regulačného odstrelu od roku 1962. V ostatných desaťročiach sa však podľa Emila Rakytu situácia s regulovaným odstrelom natoľko skomplikovala (najmä pre obštrukcie rôznych združení), že sa míňal svojmu účinku.

Kým do roku 1990 sa týmto spôsobom redukovala medvedia populácia približne o 6 percent ročne, od roku 1999 postupne odstrel klesol na 3 percentá z reálneho stavu.

To nezodpovedalo prirodzenému prírastku a spolu s dominanciou samíc v populácii to spôsobovalo, že počet medveďov napriek regulácii stúpal.

Podľa modelu, z ktorého vychádza Emil Rakyta, bolo na Slovensku v roku 2019 (keď sa zastavil regulačný odstrel) 1328 jedincov.

„Denzita medveďov na Slovensku už vo všetkých pohoriach, ktoré sú ich vhodným habitatom, dávno prekročila únosnú hranicu, keď plocha pripadajúca na jedného medveďa dosahovala v roku 2018 len 994 ha a v roku 2023 klesla až na 546 ha. Mladé jedince sú preto nútené opúšťať pôvodné domovské lokality a hľadať útočisko v nových, pre medvediu populáciu nevyhovujúcich ekosystémoch. Táto situácia negatívne vplýva na etológiu medvedej populácie, pretože sa mnohé jedince synantropizujú a stávajú sa problematickými vo vzťahu k človeku a jeho činnosti,“ uzatvára Emil Rakyta.

Zostáva si už len položiť logickú otázku. Ak v časoch s regulačným odstrelom populácia medveďa rástla a priblížila sa (podľa Rakytu) k 1 400 jedincom, ako je možné, že po obnovení embarga na odstrel populácia zrazu klesla až takmer k tisícke?