Američania, ktorí sú v manželstve a majú deti, majú šťastnejšie životy ako tí, ktorí nie sú vo vzťahu a nemajú deti, ukázala nová štúdia Univerzity v Chicagu. Jej autor, profesor ekonómie Sam Peltzman, analyzoval demografické trendy medzi respondentmi všeobecného sociálneho prieskumu, ktorý sa koná od roku 1972 a v ktorom majú respondenti hodnotiť úroveň svojho šťastia.
Manželstvo je podľa tejto štúdie „najdôležitejším rozlišovacím znakom“ toho, kto je v Amerike šťastný. Klesajúce množstvo sobášov preto podľa autora môže byť jedným z hlavných dôvodov toho, prečo klesá vnímanie šťastia na národnej úrovni.
Zosobášení Američania sú na škále od mínus 100 do 100 v priemere o 30 bodov šťastnejší ako ich slobodní spoluobčania. Rozdiel v miere šťastia platil pre mužov aj ženy.
„Rodinný stav je a bol veľmi dôležitým ukazovateľom šťastia,“ uviedol výskumník Sam Peltzman. Podľa jeho slov žiadna iná kategorizácia populácie nepriniesla výraznejšie rozdiely v šťastí ako rodinný stav osoby.
Určité rozdiely boli pozorovateľné aj medzi príslušníkmi rozličných príjmových, vzdelanostných, rasových a geografických skupín, no práve rodinný stav sa stal v štúdii najdôležitejším prediktorom šťastia.
Belosi boli napríklad priemerne o 10 bodov šťastnejší ako černosi, absolventi vysokých škôl o 5 bodov v porovnaní s absolventmi stredných škôl a ženy o 4 body v porovnaní s mužmi.
Rozdiel vo všeobecnom vnímaní šťastia sa ukázal aj medzi príslušníkmi rozličných politických orientácií. Konzervatívci sú približne o 9 bodov šťastnejší ako liberáli a o 7 bodov šťastnejší ako centristi.
„Rozdiel [vo vnímaní šťastia korelujúci s rodinným stavom] je v priebehu času stabilný. Je približne rovnaký bez ohľadu na to, či je slobodný stav spôsobený rozvodom, oddelením, smrťou partnera alebo tým, že človek do manželstva nikdy nevstúpil,“ uviedol Peltzman.

O tom, prečo a ako aj zdanlivo malé traumy z detstva môžu pochovať naše manželstvo, sme sa rozprávali s Ritou a Rinom Ventrigliovcami.
Klesajúca miera šťastia od začiatku tohto storočia môže byť podľa výskumníkov štatisticky vysvetlená práve poklesom počtu ľudí žijúcich v manželstve. Tento pokles sa týka prevažne chudobnejších ľudí s nižším vzdelaním, ktorí zároveň podľa prieskumov strácajú aj mieru svojho šťastia.
Ako vo svojom texte upozorňuje napríklad David Brooks, komentátor denníka New York Times, 60 percent pôrodov žien so stredoškolským vzdelaním sa odohrá mimo manželstva, zatiaľ čo u žien s vysokoškolským vzdelaním je to len 10 percent.
Život mimo manželstva sa tak stáva nielen prediktorom neschopnosti spoločensky sa posunúť, ale aj predpokladom menej šťastného života.
V Spojených štátoch tak dochádza k rastu nerovnosti šťastia medzi elitou, ktorá si naďalej užíva výhody manželského života, a nižšími vrstvami, medzi ktorými dochádza k devalvácii manželstva.
„Ak chceme napraviť to, čo trápi Ameriku, musíme obnoviť manželstvo a rodinné zväzky, najmä v chudobných a robotníckych komunitách, kde je štruktúra rodinného života najslabšia,“ uvádzajú v texte pre magazín UnHerd W. Bradford Wilcox a David Bass.
Autori kritizujú americkú sociálnu politiku, ktorá je podľa nich často navrhnutá nešťastným spôsobom, pretože znevýhodňuje ľudí žijúcich v manželstve a s deťmi. „Vláda musí prestať robiť z manželstva nevýhodnú finančnú stávku pre rodiny s nižšími príjmami,“ píšu.
„Je už dávno načase, aby sme uznali, že pomoc americkým mužom a ženám pri budovaní zmysluplného a spokojného života pre seba a svoje deti si vyžaduje obnovenie dôrazu na význam manželstva,“ spomínajú autori.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.