Potratovú turistiku musia riešiť štátne orgány a polícia

Denník SME vo svojom článku opäť pripomenul Levice ako cieľ potratovej turistiky u nás. Vy sa venujete tejto téme dlhodobo, prečo poľské ženy cestujú za potratmi až do Levíc?

Keď v roku 1993 Poliaci obmedzili potraty, väčšina spoločnosti tento zákon prijala. Nelegálne potraty sa tam iste robia, ale nebude ich až tak veľa. V roku 1997 sa potratový zákon na necelý rok opäť uvoľnil, ale legálne potraty stúpli len mierne oproti stavu pred rokom 1993.

Zdá sa, že zákon v Poľsku funguje, čoho dôkazom je aj to, že Poľky cestujú za potratmi do cudziny. Idú tam, kde nájdu potratára ochotného riskovať. Vôbec ma neprekvapuje, že sa v súvislosti s potratmi hovorí práve o Leviciach. Mediklinik má už dlhodobo platenú reklamu na potraty, a to aj v poľštine. Spravili si z toho biznis.

Ako by tomuto problému malo čeliť Slovensko? Malo by to podľa vás zaujímať slovenské štátne orgány? Dochádza k nejakému porušeniu zákona? Aké iné riziká vnímate ako vážne?

Podľa nášho zákona sa môže umelý potrat na žiadosť spraviť cudzinke, len ak má na Slovensku trvalý pobyt, inak môže ísť o trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva. Čiže ak sem pricestuje tehotná matka z Poľska, ktorá si tu nechá nelegálne spraviť potrat, je to trestné. Nie pre matku, tá na Slovensku ani v Poľsku trestne zodpovedná nie je, ale pre ľudí, ktorí nelegálny potrat vykonajú alebo pri tom pomáhajú.

Podľa oficiálnej štatistiky sa v minulom roku spravili na Slovensku len dva potraty cudzinkám bez trvalého pobytu. Ak sem Poľky chodia na potraty, potratári to kamuflujú, čím dochádza k porušeniu ďalších predpisov, ktoré umelý potrat regulujú. Vrátane informovaného súhlasu, ktorý má chrániť tehotné matky pred zbrklým rozhodnutím.

Je možné, že dochádza ku korupcii?

Vylúčiť sa to nedá. Ak si niekto spraví biznis z takejto aktivity a stopy necháva všade na internete, asi sa cíti bezpečne. Neviem o tom, že by sa v tejto veci v minulosti spustilo nejaké trestné konanie.

Počet umelých potratov na 1000 žien v reprodukčnom veku (Národné centrum zdravotníckych informácií, rok 2014)

Je nejaký priestor, aby sa kvôli tomu zmenila slovenská legislatíva? Aby sme na problém vedeli lepšie reagovať? Čo presne navrhujete?

Pomohlo by, ak by sme potraty obmedzili. Naša legislatíva je veľmi liberálna, aj prieskumy ukazujú, že ľudia by život chránili viac, ako to robia naše súčasné zákony. V prípade potratovej turistiky je však najdôležitejšie to, aby sa dodržiavali už existujúce pravidlá. Reportáž pána Krempaského zo SME je veľmi prínosná. Myslím, že sa od nej dá odraziť.

Mali by nasledovať rôzne inšpekcie z ministerstva zdravotníctva, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale pokojne aj zo zdravotných poisťovní. Ktovie, čo sa tam vlastne vykazuje za výkony. A samozrejme, na celú vec by sa mali pozrieť aj orgány činné v trestnom konaní. Viem si tiež predstaviť, že by si na toto posvietili aj poslanci parlamentu, ktorí už v minulosti ukázali, že vedia pritlačiť na exekutívu, aby si robila svoju robotu.

Ako sa tomuto problému venuje tretí sektor? Plánujete nejakú aktivitu vy osobne?

Budeme musieť sledovať, či sa kompetentné orgány téme riadne venujú. Plus ďalšia výzva je samotný okres Levice. Už tradične je najvyššia potratovosť na Slovensku práve medzi obyvateľkami levického okresu. V tomto smere pripravujeme informačný materiál určený ľuďom v najproblémovejších okresoch vrátane Levíc.

Tu sa zíde pomoc aj miestnych ľudí, prípadne podnikateľov, ktorí by takúto aktivitu chceli podporiť. Nedávno sme tiež boli na ministerstve práce a za rôznymi politikmi s návrhom, aby v najproblémovejších okresoch štát vytvoril centrá pomoci pre tehotné matky v núdzi. Idea sa im páči, ale zatiaľ sa do toho nehrnú.

Toto mi príde ako dôležitá úloha, aby sme zamerali konkrétnu pomoc práve tam, kde je to najviac potrebné. Mám ale pocit, že sa tretí sektor bez aktívnej pomoci štátu ďaleko nepohne.