Ako sa korheľ korheľom stal

Ako sa korheľ korheľom stal

Nestáva sa často, že jazykovedná literatúra ide na dračku. Prvému slovenskému etymologickému slovníku sa to podarilo.

Na tento slovník som sa tešil už od prvého stretnutia s etymológom Ľuborom Králikom. Poznal som ho z rozprávania reportéra Andreja Bána, ktorého Králik sprevádzal po balkánskych cestách a tlmočil mu zo všetkých jazykov, ktoré si na Balkáne viete predstaviť.

Ľubora Králika som osobne spoznal zhruba pred tromi rokmi po asi polhodinovom rozhovore o pôvode niektorých slovenských slov a o jeho vzrušujúcom bádaní napríklad po pôvode slova laskonka mi bolo úplne jasné, že jeho slovník raz bude udalosťou. Slovák vo mne sa až búril, keď mi Králik so suchou vedeckou dôslednosťou opisoval pôvod nášho slova írečitý (viete si predstaviť írečitejšie slovenské slovo než slovo írečitý?), ktoré sme prevzali z maďarského slova örök.

Až sme sa dočkali a slovník sa stal knižnou udalosťou hneď po svojom vydaní. Ledva som ho zohnal minulý týždeň, v jednom kníhkupectve ho už nebolo dostať, ponúkali mi, nech sa zaregistrujem a hádam sa ďalší týždeň dostanem na rad. V inom kníhkupectve, kde pred troma dňami dorazilo 25 kusov, už mali len posledné dva. „Máte šťastie,“ usmiala sa predavačka a ja som si hrdo odniesol tento úlovok.

V najbližších hodinách prinesieme veľký rozhovor s Ľuborom Králikom o tom, prečo prvý etymologický slovník slovenčiny vychádza až teraz, zhruba 170 rokov po kodifikácii spisovného slovenského jazyka, prečo na ňom musel pracovať celých 17 rokov aj o tom, že sa stále trápi s pôvodom slova obchendovať, ale pri záhade spojenej s laskonkou aspoň prišiel na možné riešenie. Práca etymológa je prácou detektíva s neurčitým výsledkom, ale tým krajším pocitom, keď príde odhalenie.

Ponúkame zopár chuťoviek z prvého etymologického slovníka slovenčiny. Vrátane pôvodu niektorých vskutku írečitých slov.

Aj bačkora (stará, zodratá obuv) je z maďarského bocskor, ale sem doputovala zrejme zo starej nemčiny.

Takáto „migrácia“ významov sa vlastne deje veľmi často. Beťára sme si v 19. storočí takisto osvojili z maďarského betyar, ale maďarčina ho prevzala z chorvátčiny a srbčiny, kam slovo dorazilo z tureckého jazyka (kde malo pôvodný význam tulák, starý mládenec).

Aj bosorka bola najskôr boszorka, do maďarčiny prenikla z turkických jazykov, kde pôvodný význam bol niečo ako čierna mora.

Podobný príbeh má aj budzogáň (teda ťažký kyjak), ktorý sme prevzali z maďarského buzogány, Maďari ho však opäť prebrali z turkických jazykov.

Alebo taký fičúr, opäť viedla cesta cez maďarské slovo ficsúr, najprv však bolo rumunské fecior (vo význme chlapec, mládenec).

Pri niektorých írečitých slovách stále len tápeme. Vôbec nie je jasné, ako vznikol chalan, slovo, ktoré sa používa od 19. storočia. Žeby zo slovenského nárečového slova chalec („kto si často ničí oblek, trhan“)?

Alebo taký frmol. Prišiel k nám z češtiny alebo je to domáci výraz, ktorý sa vyvinul z koncovej časti zloženiny trma-vrma?

Je známe, že za veľa výrazov vďačíme aj nemčine, ale niektoré prevzatia celkom prekvapia. Dávať bacha zrejme vzniklo z „auf etwas Obacht geben“ (dávať pozor na niečo).

Galgan (vo význame lapaj, lagan či lotor) asi vznikol na základe Galgen-vogel (doslova „šibeničný vták“), v prenesenom význame podliak, pôvodne vták, ktorý sa zdržiaval pri obesených mŕtvolách.

Nemeckí protestanti si z nás tak trochu vystrelili iným slovom: korheľ (opilec, pijan) sa u nás používa od 17. storočia, najskôr prešiel z maďarského korhely, Maďari ho však prebrali z nemeckého Chorherr (teda člen kapituly pri biskupskom chráme, doslova pán zboru). Ako uvádza etymologický slovník: slovo Chorherr sa v období reformácie používalo ako nadávka, odtiaľ aj súčasný hanlivý význam.

Slováka vo mne zas celkom potešil pôvod a vývoj slova sverepý (veľmi knižný výraz pre ukrutný, surový). Čechom som vždy tak trochu závidel, ako suverénne skloňujú „sveřepý“ v knižnom aj publicistickom jazyku, predpokladal som, že je to írečitý český výraz a náš pokus o „sverepého“ je len umelý výtvor z akejsi českoslovenčiny. Ale nie je to tak, toto slovo má praslovanský pôvod, odkiaľ preniklo do našich jazykov. V slovenčine však akosi zastaral, kým moderná čeština sa jeho ukrutnosti nezľakla. Čo tak „sverepého“ oprášiť v 21. storočí?

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo