Vnútorné fórum a druhé manželstvá rozvedených katolíkov

Vnútorné fórum a druhé manželstvá rozvedených katolíkov

Ilustračné foto: Garry Knight, flickr.com

Ak cirkev legitimizuje rozvod a nové manželstvá, čo bude so ženami a deťmi z predchádzajúcich manželstiev?

Minimálne niektorí európski biskupi a možno dokonca aj mnohí americkí biskupi zjavne považujú použitie „vnútorného fóra“ za akceptovanú prax na „zmierenie“ znovuzosobášených katolíkov. Prečo teda toto neustále spytovanie svedomia? Nemáme náhodou dočinenia s nezvratným faktom? Možno pomôže malý historický prehľad.

O rozlíšení medzi „vonkajším fórom“ (napr. cirkevné súdy) a „vnútorným fórom“ (napr. spovednica ako tribunál svedomia) sa v rámci kánonického práva a teológie diskutuje už celé stáročia. Za posledných štyridsať sedem rokov sa však objavili rozličné obmeny v interpretácii, ktoré sa stali živnou pôdou pre dnešné spory o takzvané „druhé manželstvá rozvedených katolíkov“.

Nasledujúca časová os by mohla objasniť, ako sme dospeli do súčasného stavu:

1969: Joseph Ratzinger uverejnil v teologickom časopise článok, v ktorom sa diskutuje o možnosti, že „v ranocirkevnej komunite, ako ju predstavujú Mt 5 a Mt 19, existovala prax rozvodu a druhého manželstva v prípade cudzoložstva“.

1972: V článku „O otázke nerozlučnosti manželstva“ Ratzinger odvolal svoje predchádzajúce tvrdenie o ranej Cirkvi, pretože „vzhľadom na úplne jednomyseľnú tradíciu prvých štyroch storočí svedčiacu o opaku je táto pozícia absolútne nepravdepodobná.“ Stále však tvrdil, že v určitých obmedzených prípadoch je možné „pripustiť k prijímaniu tých, čo žijú v takomto druhom manželstve, mimosúdnym spôsobom na základe svedectva farára a členov Cirkvi“. Ako možné dôvody uvádza omylnosť anulačných postupov a možné nové morálne záväzky v druhom manželstve.

1973: Chorvátsky kardinál Franjo Šeper uvádza „osvedčenú prax v rámci vnútorného fóra“ umožniť katolíkom v druhom neplatnom manželstve vrátiť sa po pokání k sviatostiam.

Hovorí sa o starostlivosti o znovuzosobášených katolíkov. Čo však s obeťami z predchádzajúcich manželstiev? Ako majú zvládať svoj údel opustené ženy s mnohými deťmi?  Zdieľať

1975: Arcibiskup Jean Jérôme Hamer, sekretár Kongregácie pre náuku viery (CDF), spresnil, že vnútorné fórum by mohlo umožniť prijímať sviatosti rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom, ak „sa snažia žiť podľa požiadaviek kresťanských morálnych zásad”.

1981: CDF toto „spresnenie“ síce pôvodne schválila, no obmedzila ho apoštolská exhortácia Jána Pavla II. Familiaris consortio: „Cirkev zotrváva vo svojej doterajšej praxi, založenej na Svätom písme, že nepripúšťa k eucharistickému prijímaniu tých veriacich, ktorí sa po rozvode znova zosobášili. Sami totiž bránia tomu, aby boli pripustení, pretože ich stav a životné okolnosti sú v objektívnom rozpore s tým zväzkom lásky medzi Kristom a Cirkvou, ktorý sa práve v Eucharistii naznačuje a uskutočňuje. Okrem toho je tu aj iný osobitný pastoračný dôvod: keby sa takéto osoby pripustili k Eucharistii, veriacich by to uviedlo do pochybností a neistoty vo veci učenia Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva.“

1991: Kardinál Ratzinger v liste uverejnenom v medzinárodnom katolíckom týždenníku The Tablet vysvetľuje slová kardinála Šepera z roku 1973 o „osvedčenej praxi“ a zdôrazňuje, že použitie tohto riešenia založeného na vnútornom fóre by si vyžadovalo „sľub zdržať sa pohlavného života“.

2005: Synoda o Eucharistii znovupotvrdila rozhodnutie pápeža Jána Pavla II. z roku 1981 vyhlásené vo Familiaris consortio.

2007: Rozhodnutie synody z roku 2005 zopakoval pápež Benedikt XVI. v apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis.

2015: Kardinál Christoph Schönborn vo svojej knihe Povolanie a poslanie rodiny: základné dokumenty biskupskej synody udáva príklad riadneho využitia vnútorného fóra: „Ak má napríklad žena rozpadnuté manželstvo a potrat, ale neskôr sa civilne ‘znova vydá’, má päť detí a túži po rozhrešení za svoj potrat... [vy kňazi] ju nemôžete nechať odísť bez toho, aby ste ju oslobodili od bremena jej hriechu.“

2016: Pápež František si zvolil kardinála Schönborna, aby predstavil jeho apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia, ktorá radí kňazom, aby sprevádzali ľudí v „neregulárnych manželských situáciách“, nerobili zo spovednice „mučiareň“ a nechápali Eucharistiu ako „odmenu pre dokonalých“.

Preto sa niektorí pýtajú, či nejde o oprášenie Schönborna.

V rámci kánonického práva existuje legitímne využitie vnútorného fóra na rozhrešenie rozvedených a znovuzosobášených katolíkov. Ak nie je možné použiť „vonkajšie fórum“ cirkevného súdu pre nedostatok či nedostupnosť dôkazov či svedkov, v krajnom prípade by bolo možné uchýliť sa k vnútornému fóru. Takisto v prípadoch hroziacej smrti je možné udeliť penitentovi rozhrešenie a posledné pomazanie.

Ilustračné foto: flickr.com

Pokiaľ ide o súčasnú starostlivosť o znovuzosobášených katolíkov, nedá mi pokoja otázka, čo bude s obeťami z predchádzajúcich manželstiev. V prípadoch, ktoré poznám, znamenalo „druhé manželstvo“ opustiť ženu v domácnosti s mnohými deťmi. Ako to majú potom zvládať? Výživné? A čo budú robiť po otcovom odchode deti?

Nielen biskupi, ale aj cirkev ako taká by mala poskytnúť neospravedlniteľne opusteným manželkám duchovnú, finančnú a sociálnu podporu. Zdieľať

Momentálne tu máme problém „vdov a sirôt“, ktoré sa objavili vďaka súčasným praktikám, ako je rozvod dohodou, a problémom je aj osud katolíckych žien, ktoré sú stále sviatostne viazané k mužovi, ktorý ich opustil. Majú si hľadať nového živiteľa rodiny? A pridať ďalšieho žalobcu ku kontingentu „rozvedených a znovuzosobášených“ katolíkov?

Bai Macfarlanová vedie organizáciu s názvom Mary’s Advocates, ktorá sa venuje „posilneniu manželstva, eliminácii núteného rozvodu dohodou a podpore tých, ktorých nespravodlivo opustil manželský partner“. Jedným z jej súčasných projektov sú petície, ktoré sa dajú stiahnuť z internetu a posielajú sa biskupom, aby pomáhali predchádzať rozpadu vzťahov a vyzývali tých, čo uvažujú nad opustením rodiny, „aby pamätali na svoj manželský sľub a na svoju pôvodnú úprimnú túžbu byť oddaným manželom“.

Takéto včasné preventívne opatrenia sú, samozrejme, rovnako dôležité ako dokonca legitímne použitie „vnútorného fóra“. V roku milosrdenstva by nebolo zlé uvedomiť si, že nielen biskupi, ale aj cirkev ako taká by mala poskytnúť neospravedlniteľne opusteným manželkám duchovnú, finančnú a sociálnu podporu.

Howard Kainz 
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquettovej univerzite. Medzi jeho ostatné publikácie patria The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti, 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: The Internal Forum and Catholic Remarriage.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo