Novela smernice o bývaní Ako chce Brusel zaviesť povinné rekonštrukcie budov a zakázať plynové kotly

Energetická hospodárnosť je rozumný cieľ každého majiteľa či prevádzkovateľa akejkoľvek budovy. Nikto nechce platiť za energie viac, ako je nutné, a preto je každá úspora vítaná. Aj novela európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov môže teda znieť na prvý pohľad ako legislatívne opatrenie, ktoré prináša výhody každému.

Úvod novely sa nezaobišiel bez povinného ideologického minima, kde je za hlavnú motiváciu zlepšovania energetickej hospodárnosti označená klimatická kríza, záväzky z parížskej klimatickej konferencie a otepľovanie o 1,5 a 2 stupne Celzia. Po prekročení tejto teplotnej hranice nastane podľa smernice a jej citovaného údajného vedeckého konsenzu skaza ľudskej civilizácie.

Ak sa však čitateľ po celkom rozumných návrhoch na obmedzenie mrhania energiou na vykurovanie a chladenie ponorí do textu novely hlbšie, zistí, že aj v tomto prípade ide len o ďalší zo série krokov, ktoré sa v mene zelenej ideológie snažia násilím prerobiť celú spoločnosť.

Tentoraz však ide o útok na jednu zo základných životných potrieb človeka – na bývanie. Pri zákaze spaľovacích motorov sa ešte sociálni inžinieri mohli tváriť, že auto je luxus, ktorý človek vlastne nepotrebuje, a pri likvidácii priemyslu mohli stavať vzdušné zámky budúcich miliónov pracovných miest v ešte nevzniknutých odvetviach. Tentoraz je však jasné, že zelená ideológia považuje aj najzákladnejšie ľudské potreby za prekážku pri budovaní nového dokonalého sveta.

Zákaz kotlov

Budovy podľa novely „zodpovedajú za 40 percent konečnej spotreby energie v Únii a 36 percent jej emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou, pričom 75 percent budov v Únii je stále energeticky neefektívnych. Zemný plyn zohráva najväčšiu úlohu pri vykurovaní budov, keďže predstavuje približne 42 percent energie spotrebovanej na vykurovanie priestorov v sektore bývania. Druhým najdôležitejším fosílnym palivom na vykurovanie je ropa, ktorá predstavuje 14 percent, a uhlie približne 3 percentá“.

Riešením má byť zabezpečenie vykurovania a chladenie obnoviteľnými zdrojmi, primárne solárnou energiou. Na prvý pohľad to dáva logiku. Budovy majú okrem užitočnej plochy aj nevyužitý povrch, ktorý je možné pokryť solárnymi a fotovoltaickými panelmi a na prevádzku kúrenia, chladenia a časti ostatnej spotreby elektriny využiť tento zdroj.

Problémom je, že hoci to môže fungovať pri získavaní elektriny na prevádzku klimatizácie (chladenie má najväčšie energetické nároky, keď najviac páli slnko), v prípade kúrenia to už také jednoduché nie je. Jeseň a zima (vykurovacia sezóna) je vo veľkej časti Európy sychravé a tmavé obdobie. Nielenže je slnečného svitu počas dňa menej ako na jar a v lete, aj dni sú v tomto období kratšie.

Ak by sa aj zvýšením účinnosti solárnej technológie podarilo získať dosť elektriny a tepla na prevádzku firemných, obchodných a administratívnych budov či napríklad pre školy, v prípade povedzme nemocníc či obytných budov, kde ľudia trávia čas aj alebo hlavne podvečer a v noci, je priame získavanie energie zo slnka vylúčené.

Novela však požaduje, aby sa do hodnotenia energetickej efektívnosti počítal celý životný cyklus budovy vrátane nákladov využitých technológií.Zdieľať

Ponúka sa možnosť ukladať slnečnú energiu do batérií počas dňa a večer a v noci ju spotrebúvať. Výroba batérií a prevádzka batériových úložísk však má tiež svoje energetické náklady a ani zďaleka nejde o bezemisnú technológiu.

Táto novela však požaduje, aby sa do hodnotenia energetickej efektívnosti počítal celý životný cyklus budovy vrátane nákladov využitých technológií.

Samotný text síce zdôrazňuje použité stavebné materiály, no budova dnes už nie je len presne zostavenou haldou tehál, betónových panelov, oceľových nosníkov a podobne. Ak už nič iné, samotná novela hovorí o tom, že energetická spotreba budov má byť meraná a zaznamenávaná v reálnom čase. To si vyžaduje nielen množstvo elektroniky v samotnej budove, ale aj veľké dátové centrá, ktoré budú tieto informácie zhromažďovať.

„Budovy a stavebné prvky a materiály sú zodpovedné za emisie skleníkových plynov pred svojou prevádzkovou životnosťou, počas nej a po jej skončení. Emisie z budov počas celého životného cyklu by sa preto mali postupne zohľadňovať v súlade s metodikou Únie, ktorú stanoví Komisia, počnúc novými, neskôr renovovanými budovami, pre ktoré by členské štáty mali stanoviť ciele znižovania emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu v súlade s uvedenou metodikou Únie,“ píše sa v texte novely.

Členským štátom dáva novela smernice takisto povinnosť vypočítať tzv. potenciál globálneho otepľovania (GWP) pri novopostavených budovách, a to takisto počas celého životného cyklu. Navyše, nové budovy by sa nemali stavať na nových pozemkoch, ale primárne na území opustených priemyselných objektov. (To ladí so snahou presadzovateľov Green dealu zlikvidovať v Európe energeticky a emisne náročný priemysel.)

Čítajte tiež

Nová emisná daň Ako nám europarlament zdraží dopravu a bývanie

Erik Potocký

Doteraz bol terčom bojovníkov proti CO2 najmä priemysel, teraz sa pozornosť presúva na domácnosti.

V oblasti vykurovania má novela ambíciu priamo nariadiť, akým spôsobom bude zabezpečované teplo.

„Členské štáty by preto mali vo svojich plánoch obnovy budov uviesť svoje vnútroštátne politiky a opatrenia na postupné ukončenie používania fosílnych palív pri vykurovaní a chladení a od nadobudnutia účinnosti tejto smernice by sa nemali poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá,“ uvádza sa priamo v texte.

„Od nadobudnutia účinnosti tejto smernice by sa nemali poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá,“ uvádza sa v dokumente Európskej komisie.Zdieľať

No nejde len o ukončenie podpory, ale priamy zákaz fosílnych palív. Text uvádza aj záväzné dátumy, odkedy by už nemalo byť dovolené kúriť čo i len plynom:

„Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na zabezpečenie toho, aby používanie vykurovacích systémov na fosílne palivá v nových budovách a budovách prechádzajúcich významnou obnovou, hĺbkovou obnovou alebo obnovou vykurovacieho systému nebolo povolené od dátumu transpozície tejto smernice, a na postupné ukončenie používania vykurovacích systémov založených na fosílnych palivách vo všetkých budovách do roku 2035, a ak sa Komisii preukáže, že to nie je uskutočniteľné, najneskôr do roku 2040.“

Príklady z už existujúcej praxe by nás však mali varovať, aby sme sa po tejto ceste nevydali. Nemecko, ktoré sa stalo akýmsi laboratóriom zelenej politiky, sa rozhodlo, že zakáže plynové kotly. Kým sa nemecké vlády starali o globálne problémy klímy, nemeckého voliča to príliš netrápilo. Teraz však vláda a najmä strana Zelených zasiahla priamo do kotolní bežných Nemcov. Výsledkom je, že popularita Zelených sa prudko prepadla a, naopak, preferenčne začala na sile naberať opozičná a politicky izolovaná AfD.

Čítajte tiež

AfD sa dotiahla na SPD kancelára Scholza Môže gen­der­ovanie v televízii za to, že nacionalistom tak pribúdajú hlasy?

Martin Leidenfrost

Minulý týždeň mediálnu a politickú eli­tu Nemecku vystrašili dva nové prieskumy.

Obnova budov

Masívny tlak na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov bude znamenať aj masívnu potrebu renovácie existujúcich budov. Energetické požiadavky sa totiž nebudú týkať len novopostavených, ale všetkých existujúcich stavieb.

Minimálne požiadavky sú zatiaľ na úrovni energetických tried E a D. Napríklad bytové domy budú musieť po obnove spĺňať triedu E od 1. januára 2030 a triedu D od 1. januára 2033. Pri verejných budovách a nebytových priestoroch sú tieto časové horizonty posunuté o tri roky skôr na roky 2027, resp. 2030. Každých ďalších 5 rokov sa má energetická trieda budovy zvyšovať o jeden stupeň. Cieľom totiž je, aby budovy produkovali tzv. nulové emisie do roku 2050.

V prípade nových budov ide o povinnosť splniť triedu A0 (to vychádza zo staršej legislatívy a je to súčasťou aj slovenských zákonov).

Text novely smernice na jednej strane ubezpečuje, že pri obnove sa bude rešpektovať kultúrna a historická hodnota budov, ani tie sa však týmto požiadavkám nevyhnú.

Na jednej strane sa z toho prirodzene teší stavebný priemysel, ktorý túto legislatívu vehementne podporuje. Okrem ziskov to má aj desaťtisíce pracovných miest, čo je na jednej strane dobrá správa. Na druhej strane sa však vynára otázka, kto zaplatí náklady na povinnú rekonštrukciu a obnovu budov.

Nejde totiž len o fasádne úpravy a izoláciu obvodových múrov proti únikom tepla. Predmetom obnovy majú byť aj rozvodové systémy – elektrina, voda, odpad. Každý, kto niekedy rekonštruoval aj obyčajný panelákový byt, vie, koľko práce a finančných nákladov si to vyžaduje.

Keďže podstatou nového systému zabezpečenia energie na prevádzku budov je prakticky kompletná elektrifikácia z obnoviteľných zdrojov, je namieste otázka, kde toľko energie vezmeme.Zdieľať

Popritom má ísť aj o inštaláciu rôznych elektronických systémov, ktoré, ako spomíname vyššie, budú energetickú spotrebu merať a zaznamenávať.

Preto má byť súčasťou celého systému obnovy budov aj akýsi sociálny fond, ktorý zabezpečí financovanie týchto nákladov aj pre domácnosti žijúce v tzv. energetickej chudobe. Na jednej strane ide o ďalšie masívne rozdávanie peňazí, ktoré sa skôr či neskôr pretaví do potreby vyšších daní, resp. vyššej inflácie. Na druhej strane sa bude musieť určiť hranica energetickej chudoby a tí, ktorí do nej nebudú patriť, nárok na podporu stratia. Je pravdepodobné, že pri vysokej finančnej náročnosti nových energetických štandardov sa do chudoby dostanú ďalšie tisíce domácností, pre ktoré bude rekonštrukcia obydlia z vlastných zdrojov príliš nákladná.

Energetika

Keďže podstatou celého nového systému zabezpečenia energie na prevádzku budov je prakticky kompletná elektrifikácia – a to z obnoviteľných zdrojov, kde má mať hlavnú úlohu solárna energia –, je namieste otázka, kde toľko energie vezmeme.

Netreba totiž zabúdať na to, že zákaz vykurovania fosílnymi palivami sa dátumovo zhoduje so zákazom predaja nových áut so spaľovacím motorom (2035). Pritom aj transformáciu dopravy z fosílneho na elektrický pohon majú zabezpečiť obnoviteľné zdroje energie.

Navyše, táto novela smernice o energetickej hospodárnosti budov pridáva povinnosť inštalovať pri nových budovách a budovách, ktoré prešli významnou obnovou, aj nabíjacie stanice pre elektroautá.

Ak by sme aj z týchto zdrojov dokázali vyrobiť dostatok elektriny, nároky na prenosovú sieť sa znásobia. Text novely však tvrdí, že tento problém sa vyrieši sám:

„So zvýšenou elektrifikáciou vykurovania a zvýšením výroby energie z obnoviteľných zdrojov je potrebná energetická efektívnosť budov, aby sa zabránilo vzniku nadmerného tlaku na kapacitu siete a preťaženiu výrobnej kapacity na riadenie špičiek dopytu po elektrickej energii. Energetická efektívnosť budov podporí sieť a zníži potreby výrobnej kapacity. To zahŕňa riešenie sezónnosti dopytu po vykurovaní, ktoré je v mnohých členských štátoch hlavnou súčasťou špičkového dopytu energetického systému.“

Kúpa, predaj, hypotéky

A ak hovoríme o postupnom zvyšovaní energetickej hospodárnosti a energetických tried budov, týka sa to aj obchodovania a prenajímania budov.

Energetický certifikát bude musieť byť súčasťou každej finančnej operácie súvisiacej s predajom, prenájmom či hypotekárnym úverom. Laicky povedané, bez zodpovedajúcej energetickej triedy platnej v konkrétnom čase pre konkrétnu budovu nebudete môcť nehnuteľnosť predať, prenajať, vziať si na ňu hypotéku ani si hypotéku refinancovať.

Má sa vytvoriť systém stimulov pre banky, pričom úvery budú môcť poskytovať iba na obnovu budovy vedúcu k vyššej energetickej hospodárnosti.Zdieľať

Aj samotným bankám sa nariaďuje, aby poskytovanie hypoték posudzovali aj podľa energetického certifikátu. Na druhej strane sa však má vytvoriť systém stimulov pre banky, aby úvery poskytovali ľuďom žijúcim v domácnostiach s nízkou energetickou hospodárnosťou, avšak iba na investície do obnovy vedúcej k vyššej energetickej hospodárnosti.

Celá novela smernice teraz bude predmetom rokovania Rady EÚ. Okrem toho, že jej text podľa kritikov ignoruje energetickú účinnosť jednotlivých systémov vykurovania (najvyšší certifikát získa len budova vykurovaná obnoviteľnými zdrojmi bez ohľadu na spotrebu), existuje v Rade aj silný odpor najmä voči povinnej renovácii budov, čo môže nové znenie smernice zablokovať.

V prípade Slovenska je zas problémom jednak postup pri programe obnovy budov, ktorý vyhlásilo predchádzajúce vedenie ministerstva životného prostredia a ktorý sa musel viackrát opravovať. Ale aj to, že tu máme možno až tisíce nelegálnych čiernych stavieb, ktoré žiadny energetický certifikát mať nikdy nebudú – a keďže právne neexistujú, nie je možné ani podporiť ich obnovu.