Odporúčať homeopatiu ako liek je nemorálne

Odporúčať homeopatiu ako liek je nemorálne

Rozhovor s Ondrejom Sukeľom, prezidentom Slovenskej lekárnickej komory, o tom, prečo dnes lekári odporúčajú homeopatiká s takou ľahkosťou.

Otvorene hovorí, v čom dnes mnohí lekári aj lekárnici zlyhávajú. Myslí si, že aj Slovensko by malo podľa nemeckého vzoru spustiť kampaň proti homeopatii, ktorá berie ľuďom z peňaženiek veľa peňazí, hoci okrem placeba nemá žiaden dokázateľný účinok. Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ v rozhovore pre Postoj okrem iného uvádza: „Ak o lentilke poviete, že je to účinné analgetikum, tak 30 percent ľudí prestane bolieť hlava. Keby ste však človeku povedali, že je to lentilka, tak ho hlava neprestane bolieť.“

Najmä vo väčších mestách má čoraz viac pediatrov okrem titulu MUDr. za pomlčkou ešte dodatok homeopat. Je to tak preto, že lekári nadbiehajú súčasným trendom alebo sa prikláňajú k tejto alternatíve naozaj z presvedčenia?

V prvej skupine sú naozaj zarytí homeopati, ako napríklad doktorka Eleková z Česka, ktorá o tom veľa publikuje a neuznáva nič klasické, ani očkovanie. Týchto je, chvalabohu, menšina.

Druhá skupina sa skôr snaží vyjsť v ústrety svojim pacientom. Naše zdravotníctvo sa tlačí skôr týmto komerčnejším klientským smerom. Žiaľ, my zdravotníci mávneme neraz rukou a usilujeme sa vyhovieť pacientovi a iba jeho záujmu. Keď si len zoberieme, čo všetko dnes kúpite v lekárňach, rôzne nezmysly od kozmetiky po všelijaké výživové doplnky, to všetko je len urputná snaha vyjsť v ústrety klientovi.

Lenže zdravotníci by sa skôr mali snažiť pacienta edukovať. To je, samozrejme, ťažšia cesta.

Teda lekári aj lekárnici sa vedome prispôsobujú neznalosti pacienta?

Homeopatia objektívne pacientovi neublíži. Slováci sú ešte stále presvedčení, že návšteva u lekára by sa mala automaticky skončiť predpísaním receptu. Zatiaľ čo na Západe už pacienti takto nerozmýšľajú.

Keď však u nás príde matka s dieťaťom k lekárovi a ten jej povie, že dieťa len potrebuje byť doma s teplým čajom a nech sa mu niekto venuje, tak je vnímaný ako zlý lekár. Takže náš lekár radšej predpíše niečo, len aby bol pacient spokojný.

Takže aj to je dôvod, prečo sa darí homeopatii?

Áno, pacientovi to priamo neublíži, a ešte má aj okolo seba závan tajomnosti. Je to predaj zážitku, a nie zdravotného postupu.

Samozrejme, v prípade mnohých rodičov je za tým úprimná snaha nájsť aj inú alternatívu. Rodičia sú v súčasnosti vzdelanejší a nechcú stále antibiotiká, čo je samo osebe dobrý trend. Kedysi platilo, predpíšte mi antibiotiká, nech sa deje, čo sa deje. Ale predsa len niečo chcú predpísať aj dnes, teplý čaj a posteľ nestačí.

Stáva sa, že pediater predpíše alebo odporučí napríklad sirup proti kašľu a rodič až doma zistí, že ide o homeopatický prípravok. Toto je legálne?

Áno, je to legálne a to je ten problém. Homeopatiká musia byť v zmysle európskej smernice registrované ako lieky, a teda výsledný produkt je liek, má rovnaký kód Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv ako všetky ostatné lieky.

Z právneho hľadiska tak nie je rozdiel medzi penicilínom a homeopatikom. Navyše pri homeopatikách je registračná procedúra ešte zjednodušená.

Kým liek musí prejsť klinickými štúdiami, predklinickými testami, teda tortúrou, ktorá predstavuje stohy dokumentov, homeopatikum to dokladovať nemusí. Stačí, že je tam uvedené, že ide o homeopatikum, a už to môže byť registrované.

Ako je to možné?

Lebo je to tak napísané v európskej smernici. (Smiech.) V 50. rokoch vypukla takzvaná Conterganová aféra a tisíce detí sa rodili postihnuté len kvôli tomu, že matky užívali Contergan proti ranným nevoľnostiam.

Z právneho hľadiska tak nie je rozdiel medzi penicilínom a homeopatikom. Navyše pri homeopatikách je registračná procedúra ešte zjednodušená. Zdieľať

Po tejto afére sa dohľad nad liekmi veľmi sprísnil, v roku 1965 sa smernicou o zbližovaní právnych a správnych predpisov týkajúcich sa liečivých prípravkov začalo s riadnou reguláciou prístupu liekov na trh. Tento proces, ktorý trval asi 30 rokov, vyústil do toho, že vzniklo x smerníc, ktoré sa napokon v roku 2001 zjednotili do jednej.

Dovtedy existovala smernica, ktorá bola venovaná aj homeopatikám ako produktom alternatívnej medicíny. Lenže po zjednotení do tej jednej smernice o humánnych liekoch už zrazu vypadlo to slovo alternatívne. Homeopatia sa týmto stala konvenčnou medicínou a z hľadiska práva ju už ani nemôžeme nazývať ani len alternatívnou medicínou.

Ako k tomu došlo, bola za tým nejaká lobby?

Možno aj áno, ale aj keby tam nebola lobby, nevyzeralo by to dnes inak. Farmaceutické firmy, ktoré sa zaoberajú homeopatiou, si takýto výsledok nejakým spôsobom zabezpečili.

V niektorých krajinách má homeopatia dlhú tradíciu, takže odtiaľ mohol byť aj prirodzený tlak. V Anglicku alebo Francúzsku sú už dnes niektoré takéto produkty hradené z verejného zdravotníctva. To u nás zo zákona nie je možné.

Vo Švajčiarsku dokonca v referende rozhodli, že od mája je homeopatia postavená pred zákonom na rovnakú úroveň ako klasická medicína, a teda všetky produkty môžu byť dotované z verejných zdrojov.

Treba vnímať aj kultúrne špecifiká tej ktorej krajiny. Vo Švajčiarsku sa rozhoduje referendom o každej hlúposti. Som však presvedčený, že keby sme mali o tomto referendum aj u nás, skončí sa to rovnako, lebo lobing a reklama by to prevalcovali.


Podľa vás je homeopatia čisto neodborná alternatívna záležitosť?

Áno.

Prečo?

Pretože nespĺňa kritériá, ktoré sa kladú na súčasnú medicínu. Nie je to totiž medicína založená na dôkazoch.

V Nemecku lekári a rodičia rozbehli kampaň Zuzanka nepotrebuje homeopatiu. Iniciátorka kampane, lekárka a niekdajšia homeopatka, prirovnala vystúpenie z homeopatie k odchodu zo sekty. Vnímate to podobne?

U nás to nie je až také silné. Ale stretol som už ľudí, ktorých postoj k homeopatii bol až na úrovni sekty. Poznáme sektu, ktorá odmieta napríklad transfúziu krvi. A mnohí zarytí homeopati nielenže podporujú homeopatiu, ale absolútne odmietajú antibiotiká, očkovanie a čokoľvek, čo zaváňa klasickou medicínou.

Mnohí kritici homeopatie tvrdia, že ide len o placebo efekt. Ale nie je na druhej strane fajn, že ľudia majú nejaké placebo a neberú na každé nachladnutie lieky?

Placebo je fajn, mnohé takéto účinky sa využívajú aj v klasickej medicíne. Existujú napríklad odborné štúdie o tom, akú farbu má mať tableta proti bolesti, aby bol pacient viac presvedčený o účinku a aby lepšie účinkovala.

Napríklad je dokázané, že ak má bielu farbu, je účinnejšia, než keď má žltú farbu. Teda že pacient je viac stotožnený s takouto liečbou, aj keď objektívne nemá väčší účinok. Ale treba jasne pomenovať, že je to len placebo, nič viac.

Ale práve týmto pomenovaním placebo efekt zmizne, či nie?

To je pravda, keby ste povedali človeku, že je to lentilka, tak ho hlava neprestane bolieť. Ale ak o lentilke poviete, že je to účinné analgetikum, tak 30 percent ľudí prestane bolieť hlava.

Takže nie sú lepšie cukrové guličky ako tabletka proti bolesti?

Ako som hovoril, sú pacienti, ktorí majú pocit, že každá návšteva u lekára sa musí skončiť predpísaním lieku. Možno je lepšie dať im niečo takéto, ako ich dávkovať liekmi, ktoré nepotrebujú. Ja len tvrdím, že to nie je odborný prístup, nie je to medicína a veda. Zaváňa to šarlatánstvom, teda to nemôžeme podporiť, zvlášť keď to nazývame liekom.

Častý protiargument znie takto: ak je to naozaj iba placebo, ako je potom možné, že účinkuje na bábätkách alebo na zvieratách?

Pokiaľ viem, neexistujú relevantné štúdie, ktoré by na veľkej skupine pacientov dokázali takýto efekt. Všetky tieto dôkazy spadajú pod takzvaný anecdotal evidence.

Keď sa aj robili nejaké štúdie, tie výsledky boli na úrovni podávania placeba, či už u detí, alebo u zvierat. Ak si však zoberieme diagnózy, ktoré sa homeopatiou liečia, sú to väčšinou banálne nádchy a alergie, kde zo sto detí sa desať vylieči aj bez toho, aby sme im podávali čokoľvek. Teda to dieťa by bolo zdravé aj bez toho.
 

Vám teda neprekáža ani tak to, či niekto užije homeopatikum, ale to, že sa to podľa legislatívy nazýva liekom?

Mňa najmä zaráža, že dnes máme legislatívu, podľa ktorej má výrobca napríklad šalviového čaju, ktorý dokázateľne pomáha človeku, keď ho bolí hrdlo, podľa európskej smernice problém, ak to napíše na škatuľku.

Súčasne máme produkty, ktoré objektívne nemajú dokázaný účinok, no my môžeme pokojne povedať, že homeopatický sirup je proti kašľu. Ale pri produktoch, ktoré sú skutočne prírodné a majú dokázaný účinok, trebárs čaj z podbeľa, nemôžeme napísať, že účinkuje na kašeľ. To je absurdné.

Zástancovia homeopatie sa však ohradzujú, že je založená na bylinnom princípe.

K tomu je jeden dobrý vtip: „Mám opicu z liečivých rastlín, lebo na tej Becherovke písali tých 38 percent veľmi malými písmenami.“ Homeopatia má ďaleko od bylín.

Možno na začiatku v tom nejaká príroda je, ale na konci je už taká zriedená, že tam z tej byliny nie je nič. Síce to pekne vyzerá, keď tam niečo napíšeme, dôležité sú však tie čísla za tým.

Homeopati namietajú, že existuje niečo ako pamäť vody, cez ktorú sa bylinná informácia prenáša.

Nech ju dokážu a môžeme sa o tom baviť. (Smiech.) Nikto nevie, čo je to tá pamäť vody. Z tej vody sa však na tú cukrovú guľôčku dostane minimálne množstvo. Zo zriedenej vody sa čosi kvapká na ten cukor, no čo tam z toho objektívne zostane?

Nikto nevie, čo je to tá pamäť vody. Z tej vody sa však na tú cukrovú guľôčku dostane minimálne množstvo. Zdieľať

Žijeme v slobodnej spoločnosti, nech sa každý lieči, čím chce. Ale bolo by vhodné zaviesť poriadok v legislatíve a povedať, že homeopatia nie je súčasťou žiadneho špecializačného odboru ani súčasťou štúdia na farmaceutických fakultách.

Nespadá do konvenčnej medicíny, vyučuje sa jedine kurzmi firiem, ktoré vyrábajú tie produkty.

Užívatelia homeopatie tvrdia, že je rozdiel medzi produktmi, ktoré si kúpi pacient sám v lekárni, a tými, ktoré na mieru predpíše homeopat.

Tu je placebo efekt potencovaný. Dnes sú bežní zdravotníci veľmi vyťažení a nemajú čas na pacienta. Zatiaľ čo keď pacient príde k homeopatovi, ten sa mu niekedy venuje aj hodinu a pýta sa ho veci ako na spovedi, kedy sa mu zhoršili príznaky, či sa nepohádal s manželkou, ako v robote...

A nazýva sa to všeobecná diagnostika a oni na základe takýchto otázok stanovujú liečbu. Čiže neliečia chorobu, ale pacienta ako celok. Váš kašeľ a kašeľ vášho kolegu môžu byť pre nich dva úplne iné kašle, lebo vy ste sa pohádali s manželkou. (Úsmev.)

Neťaží však homeopatia z chýb dnešnej medicíny, ktorá naozaj nevníma pacienta komplexne? V minulosti bol trend rodinných lekárov, ktorí poznali rodinnú anamnézu, mali čas na pacientov. Dnes je návšteva u lekára anonymná a často sa liečia len príznaky bez hľadania skutočných príčin.

Za úspechom homeopatie môže byť aj nedostatočný vzťah zdravotník a pacient, v tom súhlasím. Toto sa zanedbalo. Za socializmu bol pacient iba kus – zobrala sa celá trieda a išlo sa očkovať, pacient bol predvolaný na preventívne prehliadky.

V 60. rokoch vznikol zákon s názvom Starostlivosť o zdravie ľudu, neexistoval človek, ale len ľud. Štát mal povinnosť, aby bol ľud zdravý a tak k tomu aj pristupoval. Tohto nánosu sa zbavujeme len veľmi pomaly. Stále tu je ten piedestál zdravotníka, ktorému pacient nie je rovnocenným partnerom.

A potom to prechádza do opačného extrému, keď si z pacienta síce robíme rovnocenného partnera, ale nie tak, že ho posúvame vyššie, ale tak, že my skĺzavame na jeho laickú úroveň.
 

Čím to je, že k homeopatii inklinujú inteligentní ľudia s vyšším vzdelaním? Dokazuje to aj nemecká kampaň proti homeopatii, ktorá sa zamerala práve na túto spoločenskú skupinu ľudí, ktorá je prekvapivo viac náchylná veriť alternatívnej medicíne.

Je to logické, lebo vzdelaní ľudia majú tendenciu získavať si ďalšie informácie aj mimo svojho odboru. A keď je človek jednoduchší, má väčšiu tendenciu veriť profesionálovi. On si povie, áno je to lekár, tak to má tak byť. Dnes za dve minúty si môžete vygoogliť všetko, problém je to, ako ľudia tie informácie spracúvajú.

Na internete však už sú aj odborné štúdie publikované v top lekárskych časopisoch o neúčinnosti homeopatie. Prečo ani toto ľudí nepresvedčí, aby nemrhali svojimi peniazmi?

Lebo človek, ktorý je v hraničnej situácii a potrebuje nádej, nájde ju v alternatíve. Heslami ako „my ti neublížime a vyliečime ťa“ sa potom ľahšie nechá namotať. Bežný liek musí mať kvôli zákonom a ochrane vypísané všetky nežiaduce účinky.

Indikácia má dva riadky a kontraindikácia má dve strany. V bežnom príbalovom letáku je viac negatívneho ako pozitívneho. To pri homeopatii nemáte, tá totiž nemá nežiaduce účinky, dokonca je vhodná pre tehotné, pre dojčiace – úplne super. No keď si pozriete leták k bežnému magnéziu, dostanete pocit, že z toho umriete.

Ľudia majú strach z vedľajších účinkov bežných liekov, niekedy aj pre prístup farmaceutických firiem. Nie je práve ich imidž dôvodom, prečo rastie tento alternatívny prúd?

Pojem farmaceutická firma je už čosi ako nadávka a je to čiastočne aj vina samotných firiem. Ale je to aj vina médií, lebo nie vždy vedia objektívne o veciach informovať. Ale je to aj vina lekárov, pretože keď pacient vidí v čakárni reprezentanta konkrétnej firmy a zrazu má pol mesta predpísané lieky od tej istej firmy, ľudia si to všimnú.

Pojem farmaceutická firma je už čosi ako nadávka a je to čiastočne aj vina samotných firiem. Zdieľať

Na druhej strane si treba uvedomiť, že homeopatické firmy sú rovnako farmaceutické firmy a tiež majú nemalé obraty. Plus majú ešte aj vstup na trh značne zjednodušený.

Aké sú čísla na Slovensku v užívaní homeopatie?

Na Slovensku sa ročne spotrebuje okolo 600-tisíc balení homeopatík, za ktoré pacienti zaplatia tri milióny eur. Zaujímavosťou v aktuálne zverejnených údajoch Národného centra zdravotníckych informácií je v tabuľke o liekoch vydaných v roku 2015 na lekársky predpis údaj o 5 850 baleniach, za ktoré zaplatili zdravotné poisťovne 16 786,50 € a pacienti 4833,70 €.

Tento údaj je zarážajúci hlavne kvôli tomu, že podľa zákona o rozsahu úhrady liekov nemôžu byť homeopatiká hradené z verejného zdravotného poistenia.

Ako je to v porovnaní s inými krajinami Európskej únie?

Nie sme na tom v tomto ohľade až tak zle ako Nemci či Rakúšania, tam existujú už konkrétne ambulancie a dokonca kliniky či lekárne, zamerané len na homeopatiu a dokážu neskutočne zarábať. Keby sa chcel niekto u nás venovať len homeopatii, bol by odsúdený na zánik.

V Bratislave už vzniká homeopatická klinika.

To vážne? Tak to zrejme dokazuje, že vo veľkých mestách už počet pacientov, ktorí sú ochotní liečiť sa homeopatiou, dosiahol kritickú hranicu.


Vidíte aj nejaký prínos homeopatie?

Ja mám liberálny prístup. Poviem to na príklade. Prišla za mnou pacientka a chcela odo mňa počuť nejaké pozitíva v prospech homeopatie. Sama tomu rozumovo neverila, bola vzdelaná, mala s tým trochu aj morálny problém a u mňa sa snažila dostať odpoveď a potvrdenie, že to môže užívať.

Snažil som sa jej odbornými argumentmi vysvetliť, aká je pravda. Keďže ona je veriaci človek, použil som argument, že ja nespochybňujem, že aj v Lurdoch prišlo k vyliečeniu mnohých ľudí, ale budem prvý proti tomu, ak tú vodu začne niekto baliť do fľaštičiek a nazývať to liekom.

Teda je možné, že homeopatia niekomu pomohla, ale my objektívne nevieme dokázať, ako mu pomohla. Na základe dnešných vedeckých poznatkov ju však nemôžeme nazývať liekom. Nech tu je, nech ľudia majú slobodu sa sami rozhodnúť, ale ľuďom treba povedať pravdu, že to nie je liek podľa súčasných medicínskych kritérií.

Nemohla by si však klasická medicína zobrať príklad od nevedeckých homeopatov aspoň v tom, že bude viac počúvať potreby a problémy pacienta?

Mnohí pacienti nevnímajú realitu. Homeopat „vykecáva“ hodinu s pacientom a on to vníma tak, že sa mu niekto hodinu venuje. Ale keď príde do bežnej čakárne všeobecného lekára, najprv príde do miestnosti sestry, kde mu vezmú tri ampulky krvi, potom ide k lekárovi, ktorý ho pošle možno na sono alebo röntgen.

Nespochybňujem, že aj v Lurdoch prišlo k vyliečeniu mnohých ľudí, ale budem prvý proti tomu, ak tú vodu začne niekto baliť do fľaštičiek a nazývať to liekom. Zdieľať

Pacient to vníma možno ako zabitú hodinu, ale reálne sa oňho stará tím desiatich ľudí, profesionálov. V tom labáku to totiž niekto musí vyhodnotiť, sono tiež niekto urobí a on nakoniec odchádza sklamaný, lebo dostal iba predpis na lieky, ktoré mu znížia tlak. A považuje to podvedome za nejakú zradu. A pritom keby ten pacient všade chodil, stál v tom labáku a videl ten proces, vedel by, že tá starostlivosť je omnoho dlhšia a odbornejšia ako pri homeopatovi.

Len s ním nikto „nevykecáva“, ale robí. Je pravda, že u homeopata mu klesne tlak už len z toho príjemného rozhovoru, zatiaľ čo v ambulancii mu stúpne z čakania.

A pritom na konci aj u homeopata dostane lieky.

Áno, ale neuvedomuje si, že za bežnými liekmi je často aj 20-ročná história vývoja. Celá tá logistika, kým sa ten liek vyrobí, skontroluje, prepustí, distribuuje. Za tou škatuľkou sú tisíce ľudí a on dostal „iba“ liek.

Liek sme devalvovali na úroveň bežného tovaru, pacienti nechápu posvätnosť toho lieku. Kedysi sa vyrábali lieky priamo v lekárňach, pacient dostal nejaký predpis, kde bolo niečo, čo ani sám nevedel prečítať, malo to svoju tajomnosť. Potom prišiel do lekárne, ktorá tiež pôsobila tajomne, tam mu povedali, že má prísť na druhý deň, že mu to musia pripraviť.

Dnes je ten proces na konci oveľa jednoduchší, ale celá tá práca za tým je neviditeľná. Kedysi lekárnik akoby vykonával v očiach pacienta rituály. Teraz to tak nie je. A keď zrazu príde niekto, kto ten rituál vykonáva, tak je viac akceptovaný ako ten, ktorý robí reálnu prácu.

V čom vnímate morálny problém homeopatie?

Najmä v tom, že lekár alebo farmaceut má odborné vzdelanie a má vedomosť o nevedeckom pozadí homeopatie a napriek tejto vedomosti to pacientovi odporúča.

Tu vidím ten hlavný morálny problém. Je to vedomé porušovanie princípov, na ktorých vyštudoval. Aj v etickom kódexe, ktorý je súčasťou zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je uvedené, že zdravotnícki pracovníci majú poskytovať zdravotnú starostlivosť a liečebné postupy a odporúčanie liekov v súlade s aktuálnymi poznatkami vedy.

Morálny problém vidím v tom, že lekár alebo farmaceut má odborné vzdelanie a má vedomosť o nevedeckom pozadí homeopatie a napriek tejto vedomosti to pacientovi odporúča. Zdieľať

A všetko, čo nie je v súlade s poznatkami vedy, je v rozpore s týmto zákonom. Tento etický kódex v istých mantineloch definuje morálku v medicíne. Teda aj podľa tohto zákona môžeme vnímať predpisovanie homeopatie ako nemorálny postoj.

Sú rodičia, ktorí liečia homeopatiou aj deti s vážnejšími ochoreniami, napríklad hnisavú angínu.

To už je podľa mňa kategória sektárstva. Pokiaľ by som bol lekár a mám zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ja by som takéhoto pacienta doslovne odmietol. Lebo taký lekár je vystavený silnému riziku a dokazovanie je pritom veľmi komplikované. Reálne môžu takto rodičia ublížiť svojim deťom.

Na Slovensku sa stále na osobu predpisuje veľa liekov v porovnaní zo západnými krajinami.

Áno, ale za posledné štyri roky nám to už mierne klesá. Paradoxne vzostup nákladov za lieky a ich predpisovanie stúpli v roku 2004, keď nastala reforma zdravotníctva, od ktorej sme si sľubovali presný opak. Komercia mala priniesť zníženie, ale nepriniesla.

Od roku 2010 sa však tá spotreba drží na jednej úrovni a aj mierne klesá. V ničom nie sme enormne horší oproti iným európskym krajinám. Problém máme s efektivitou zdravotníctva, teda v tom, že náklady, ktoré dávame na pacienta a na liečbu, neprinášajú také výsledky, ako prinášajú v iných krajinách.

Prečo je to tak?

Ja v tom vidím problém pacientov. Zoberme si liečbu vysokého tlaku, čo je jedna z najčastejších kardiovaskulárnych diagnóz. Najväčšiu úmrtnosť máme na kardiovaskulárne ochorenia, potom sú onkologické. A z tých kardiovaskulárnych je najčastejšia hypertenzia.

Iba polovica z tých pacientov, ktorí aj vedia o svojom vysokom tlaku, dodržiava nejaký režim, ostatní sa spoliehajú na lieky. Chýba tu uvedomelosť ľudí a zapojenie nás zdravotníkov do osvetovej činnosti.

Teda na jednej strane je veľa predpisovaných liekov vrátane antibiotík a na druhej alternatívna medicína. Je aj niečo medzi tým?

Ľudia akoby čakali, aj by niečo chceli, ale nechcú to urobiť sami. Poviem to na sebe: keď chcem schudnúť, tak sa mi jednoducho nechce držať diétu. Je veľmi málo pacientov, ktorí si dokážu uvedomiť, že liečba je doživotná, ale používanie lieku je iba 30 percent z celej úspešnosti liečby.

Slovenská lekárnická komora sa vraj chce inšpirovať nemeckou kampaňou proti homeopatii a odštartuje niečo podobné. Je to pravda?

Uvažujeme, že niečo podobné rozbehneme aj na Slovensku, lebo to vnímame ako nemalý problém.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo