Biochemik Jozef Valúch o liečebnom hladovaní Nejesť doma tri dni je úplne bezpečné, dlhšie hladovanie má viesť už odborník

„Podstatou hladovania nie je chudnutie, ale ozdravné procesy, ktoré v tele spúšťa. Všimnite si, že ľudia, ktorí hladujú, majú vyhladenú pleť, majú menej vrások, jasnejšie oči. Zostrujú sa všetky zmysly aj spomínaná ostrosť mysle, schopnosť sústrediť sa. Mnohým sa vráti sexuálna túžba,“ hovorí o účinkoch hladovania Jozef Valúch, ktorý vedie dvojtýždňové kurzy liečebného hladovania.

Jozef Valúch je biochemikom, pracuje ako toxikológ v Ústave súdneho lekárstva v Bratislave a od roku 2009 sa osobne i vedecky venuje dlhodobému hladovaniu. 

Hovorili sme o tom, či kratšie pôsty zvládne ktokoľvek aj v domácom prostredí a aké procesy sa dejú s naším telom i psychikou, keď na pár dní vynecháme jedlo. 

Dnes je veľmi moderným spôsobom stravovania takzvané prerušované hladovanie. Dá sa to porovnať s tým, ako o hladovaní uvažujete aj vy?

Fenomén hladovania tu bol vždy, odkedy je ľudstvo ľudstvom. Naši predkovia nemali neustály prístup k strave, ako máme dnes, keď si stačí každú hodinu otvoriť chladničku. 

V čase, keď si ľudia lovili potravu, podarilo sa im najesť sa len raz za čas, možno raz za dva týždne, a potom zase dlho nič. 

Boli naučení prepínať medzi obdobím bez jedla a časom, keď sa hodovalo. Zapol sa v nich mechanizmus prežitia, aby telo fungovalo aj pri nedostatku jedla. Je to v našej prirodzenosti. 

Súčasné teórie fastingu alebo liečebného hladovania teda len nadväzujú na to, čo je nám prirodzené? 

V 19. storočí sa po nástupe vedecko-technickej revolúcie začal výskum biochemickej a fyziologickej podstaty v hladujúcom organizme. 

Hladovanie má však aj náboženský význam, kresťania, židia aj moslimovia poznajú pojem pôstu a pracujú s týmto konceptom. 

Pôst je vlastne nízkokalorická diéta, ale krajná poloha pôstu je iba voda, čo sa v minulosti bežne praktizovalo. Keby sa zrátali všetky dni, keď sa ľudia postili, v kresťanských cirkvách to bolo kedysi až 150 dní do roka. Napokon, Mojžiš i Ježiš sa postili 40 dní. 

Dnes si ľudia nastavujú jedlo do rôznych hodinových úsekov, napríklad jedia len v osemhodinovom alebo len v šesťhodinovom časovom okne. Uznávate tento spôsob stravovania?

Spomínané krátkodobé hladovanie sa dá zo skúsenosti nastaviť podľa toho, aké účinky potrebujeme dosiahnuť na jednotlivé patológie. Teda vieme nastaviť počet hodín či dní hladovania na konkrétne problémy, lebo už je vedecky dokázané, aké mechanizmy sa po danom období bez jedla spúšťajú. 

Liečebné hladovanie, ktorému sa venujem, však nie je nástrojom na chudnutie. V prvom rade je to liečebná metóda nemedikamentóznou cestou, ktorá je známa od nepamäti. 

V histórii zažívalo svoj rozlet, keď sa považovalo za všeliek na všetky choroby, ale aj pády, napríklad v stredoveku, keď bolo úplne zaznávané. 

Okolo hladovania sa dnes robí veľký výskum.

Napokon aj Nobelovu cenu za medicínu dostal v roku 2016 japonský vedec Jošinori Ohsumi za objasnenie mechanizmu autofágie, čo je v podstate proces, ktorý nastupuje aj v čase hladovania.

Pri hladovaní sa v tele zapínajú biochemické procesy s dosahom na fyziologické funkcie, ktoré sa z pohľadu lekára javia ako patofyziologické, ale z pohľadu hladujúceho organizmu je to „fyziologické“. 

Naše telo a bunky sa prispôsobili tomu, že počas hladovania dokážu prežiť a ešte sa aj obnoviť. Hladovanie je dôležitým elementom ozdravenia bunky.

Pri vynechaní jedla sa zapínajú biochemické dráhy, ktoré môžu byť kľúčové pre naše zdravie. 

Foto: Adam Rábara

Dnes už pocit hladu pomaly ani nepoznáme a málokomu sú známe jeho terapeutické účinky.

Účinky hladovania sa začali skúmať na zvieratách i ľuďoch, keď sa zistilo, že sú očividne pozitívne. Lekári majú tejto metóde dnes veľmi malé vedomosti, čo je škoda.

Mohli by ľuďom nastavovať dietologické postupy a hladovanie v terapii používať aktívnejšie. Súčasná školská medicína berie hladovanie, žiaľ, ako patologický stav.

Vo svete má výskum hladovania oveľa väčšiu podporu. V ruskej škole, ku ktorej sa hlásim, napokon, absolvoval som v Moskve a Petrohrade postgraduálne štúdiá, má hladovanie hlbokú tradíciu a veľké klinické skúsenosti.

Američania idú vo výskume pôsobenia hladovania na organizmus, respektíve patológiu až na molekulárnu úroveň. Tieto dve veci, klinika a výskum, sa stále prehlbujú a vzájomne sa dopĺňajú a potvrdzujú.

Čo sa hladom v tele mení?

Pri hladovaní sa menia niektoré biochemické, hormonálne, imunologické a hematologické parametre v tele. Teraz sa vedecky hľadajú aj ďalšie mechanizmy, ktoré hladovanie ovplyvňuje.

Je vedecky dokázané, že hladovanie má minimálne takú istú účinnosť ako medikamentózna liečba pri chorobách neuropsychickej sféry a pri chorobách vnútorných orgánov.

V Rusku, kde sa terapii hladom venujú najmä vojenskí lekári, je však napríklad používanie hladovania pri onkologickej liečbe tabu a z etických dôvodov sa do tohto výskumu nepúšťajú.

Keď sa niečo označuje ako všeliek, prirodzene nastupuje istá skepsa. Na akom princípe hladovanie lieči?

Pri hladovaní v organizme vzniká ketoacidóza a v jej dôsledku sa v tele „zapína“ sanogenéza, regeneračné a autoregulačné procesy.

Pri hladovaní dochádza aj k vyčisteniu tela od „nánosov“ až na bunkovú úroveň, čo je vedecky dokázané. Zmyslom hladovania je, aby sa telo liečilo.

Takto vieme zresetovať organizmus, zlepšiť komunikáciu medzi bunkami, posilniť receptory, aby lepšie reagovali na signálne molekuly, ako sú napríklad hormóny.

Lieky sú neraz len pomocné barličky, ktorá nás majú preniesť najťažším obdobím choroby. Samozrejme, pri akútnych stavoch potrebujeme lieky. Ale pri chronických ochoreniach, kde mnohí ľudia berú iks rokov lieky s množstvom vedľajších účinkov, ktoré sú často i horšie ako samotná choroba, sa mi to nezdá logické.

Ani známi vedci, napríklad David Sinclair z Harvardu, o ktorom sme v Postoji písali, sa netaja tým, že jedia len jedno jedlo denne z dôvodu zdravia a zachovania dlhovekosti. Tvrdia, že udržiavaním glukózy v stabilnej rovine a tým, že si navodia počas dňa stav cyklickej ketózy, to spúšťa ozdravné procesy v tele. Je to tak? 

Koncept kratšieho hladovania vznikol v Amerike, kde hľadajú spôsob, ako by navodili tento stav obnovy buniek v krátkom čase a pohodlnejšie.

Už profesor Valter Longo navrhol diétu s názvom fasting mimicking diet, ktorá má napodobňovať stav hladovania, aby sa zapli presne tieto mechanizmy. Ale to je umelo navodená ketóza.

Stav ketózy vieme navodiť stravou, ktorá je zameraná na prevahu tukov s obmedzením sacharidov na minimum alebo čiastočným hladovaním, kde sa nízkoenergetickým príjmom zapne spaľovanie tukov. Pálením tukov vznikajú ketonické látky.

Ja som však zástancom prirodzenej ketózy, ktorá nastáva hladovaním.

Foto: Adam Rábara

Istý typ hladovania teda vieme robiť aj v domácich podmienkach bez nutnosti odborného sprevádzania?

Hladovanie do troch dní, teda do 72 hodín, je úplne bezpečné aj v domácom prostredí, keďže organizmus ešte v plnej miere neprešiel na vnútornú výživu.

Desať-, jedenásťdňové hladovanie je len úvodom do liečebného hladovania a malo by sa robiť pod odborným vedením. Pri tomto dlhom hladovaní dochádza totiž k acidotickej kríze, čo je žiadaný fyziologický stav, keď je organizmus pripravený zvládnuť tento stres z hladovania. 

Stav ketózy však odborníci vnímajú aj kontroverzne. Skúste opísať tento mechanizmus bližšie.

Ketóny vznikajú už od druhého dňa hladovania, lebo zásobu glukózy v pečeni máme zhruba na jeden, jeden a pol dňa. Keď spálime glukózu, nastupuje glukoneogenéza, teda proces, keď si telo začne samo vytvárať glukózu z vlastných zdrojov, zo začiatku z bielkovín a neskôr z tukov.

Keďže sú však bielkoviny pre telo veľmi potrebné, telo si ich chráni. Pri spaľovaní tukov vznikajú ketóny, ktoré sú energetickým substrátom pre organizmus. Hladovaním prepneme telo na iné energetické palivo, na ketóny. Je to, akoby už auto nešlo na benzín, ale vedelo prepnúť na naftu.

Tento stav však vieme navodiť už krátkym prerušovaným pôstom, napríklad konzumovaním len jedného dňa denne. Prečo potom odporúčate až 11-dňové hladovanie?

V Amerike je veľmi silný prúd, ktorý presadzuje cyklické hladovanie, napríklad dva plus päť, teda päť dní jesť napríklad normálne a dva dni jesť jedno jedlo denne. Alebo raz za týždeň si dať 36-hodinový pôst len na vode, respektíve bylinkových čajoch.

Odporúča sa to z dôvodu, že spomínaná autofágia je biologický proces, ktorý zbavuje bunku všetkých nánosov a toxínov, poškodených mitochondrií. Nefunkčné bielkoviny sa rozkladajú na aminokyseliny a z nich si vie bunka vytvoriť svoje nové funkčné bielkoviny.

A ďalej už po jeden a pol dni hladovania sa trojnásobne v tele zvyšuje fagocytárna aktivita leukocytov, teda zvyšuje sa obranyschopnosť organizmu. Imunita sa zvýši.

Autofágiu teda vieme navodiť aj kratším pôstom, ale jej plné benefity sa zapínajú až neskôr. Po každom ďalšom dni hladovania sa zapínajú ďalšie procesy, tie už je však potrebné odborne sledovať.

Základné liečebné hladovanie sa odporúča na 10 až 11 dní, aby organizmus prešiel prelomovým momentom, takzvanou acidotickou krízou, ktorá sa zvyčajne dostaví na 7. až 10. deň hladovania na vode.

Nestarnúci vedec David Sinclair Šarlatán alebo vizionár, ktorý otvára novú morálnu dilemu dlhovekosti

Zuzana Hanusová

Tvrdí, že dnes už žijú medzi nami ľudia, ktorí sa dožijú 150 rokov, a že on sám dúfa, že sa dožije svojich praprapravnúčat. 

Bežný, v hladovaní netrénovaný človek však môže prejsť pri prepnutí zo spaľovania glukózy na ketóny aj nepríjemnými stavmi slabosti, bolesťami hlavy či návalmi pocitov chladu.

Preto je dobre, že ľudí pri dlhšom hladovaní sprevádza odborník, ktorý im vie vysvetliť komplikácie, ktoré môžu vznikať a ako im predchádzať.

V čase hladovania sa telo lieči. Samozrejme, nehovoríme o deťoch, tam je pravidelná strava potrebná.

Odporúčate ľuďom pred vašimi kurzmi, aby si na hladovanie postupne privykali?

Nemusia. Chodia aj ľudia, ktorí už s hladovaním majú skúsenosti, ale najlepšie je, keď vhupnú do toho rovnými nohami. Kto nie je naučený nejesť, môže hladovanie doma veľmi zle znášať. Psychika kolektívu je v tomto prípade rozhodujúca.

Dáme im psychickú prípravu, aby vedeli, akými stavmi budú prechádzať, ale nie je to nič strašné. Z tých tisíc ľudí, ktorí už prešli naším kurzom, len minimálne množstvo ukončilo hladovane predčasne z rôznych dôvodov.

Vyštudoval som biochémiu, v Rusku som absolvoval postgraduálne štúdium v problematike liečebného hladovania, takže rozumiem, respektíve snažím sa rozumieť mechanizmom, ktoré sa v tele v tej-ktorej fáze hladovania dejú. Počas celého kurzu preto ľudí sprevádzam.

Foto: Adam Rábara

Mnohí ľudia sa dlhého času bez jedla prirodzene boja, keď majú problém vydržať už len tri hodiny bez prístupu k chladničke.

To, že nastúpi bolesť hlavy, je normálne, lebo dochádza k poklesu glukózy v krvi, a kým sa prepne na iný energetický substrát, tak to jeden-dva dni bolí.

Ja mám odhladované toľko, že poznám všetko už na vlastnom tele. Aj pre Rusov som bol v dĺžke hladovania exotom. Prvých sedem rokov, odkedy som objavil hladovanie, som bol raz ročne 31 až 50 dní v jednom kuse len na vode.

Samozrejme, bol som pod dozorom, odoberali mi krv a moč každý týždeň počas hladovania aj regeneračnej diéty u kolegov, kde mi sledovali okolo 150 parametrov.

Z pohľadu lekárskych štandardov mnohé parametre lekárov desili.

Ktoré parametre?

Napríklad okrem nízkej glukózy, ktorá je pri hladovaní pod normálom a klinicky sa neprejavuje, tak aj trojnásobne prekročenie kyseliny močovej, ktorá sa objavuje pri chorobe dna.

Ja som však už kvôli štúdiu vedel, že kyselina močová je antioxidant, ktorý telo potrebuje, aby neutralizovalo iné reaktívne molekuly, ktoré vznikajú počas hladovania metabolickými dráhami. Bunka vie, ako sa správať, má v génoch pamäť hladu.

Po období hladovania a rovnako dlhej správnej regeneračnej diéte sa mi takmer všetky hodnoty normalizovali, respektíve zlepšili. Takže ozdravné procesy hladovania boli zrejmé.

Svoje výsledky som prezentoval ako prípadovú štúdiu na medzinárodných kongresoch v Moskve, na ktoré ma pozýval ruský profesor Maximov, jedna z vedúcich osobností na tomto poli výskumu vo svete.

Prečo ste začali robiť kurzy hladovania aj pre verejnosť?

Pomohlo to mne, študujem to, mám veľké praktické skúsenosti, takže pociťujem povinnosť sa o tieto skúsenosti a vedomosti podeliť.

Na naše kurzy chodia ľudia s množstvom liekov, ktoré užívajú na chronické problémy. Mnohé z tých liekov môžu ľudia po jednom alebo opakovaných kurzoch obmedziť, dokonca vysadiť.

Dôležitou súčasťou kurzu je vzdelávanie, relax, pohyb. Denne prejdeme aj 6 až 10 kilometrov po lese.

V stave bez príjmu potravy majú ľudia energiu ísť na túru?

Samozrejme, v čase hladovania máme toľko energie, že ľudia z toho žasnú. Po prvých dňoch sa im v hlave vyjasní a prichádza prílev energie.

Nie nadarmo sa píše, že starí grécki filozofi pravidelne hladovali. Sokrates a Platón tým boli známi, desaťdňové hladovky robili niekoľkokrát do roka. Pytagoras hladoval 40 dní, aby mal jasnejšie myslenie. Aj Ježiš pred náročným obdobím hladoval. Je to očistenie mysle aj tela.

Aký má význam telesný pohyb v rámci hladovania?

Spaľujeme nával ketónov a rozprúdime tým krv, aby sme odstránili metabolické produkty, ktoré sú škodlivé. Potrebujeme ich vylúčiť z tela. A to sa deje dýchaním, potením, čistením hrubého čreva, močením. My robíme preto počas kurzu každý deň aj klystír.

Praktika klystíru sa dnes v odbornej obci vníma takisto sporne. Kritizujú ju viacerí odborníci, napríklad známy gastroenterológ Ladislav Kužela, ktorý tvrdí, že klystír môže vylúčiť nielen zlé, ale aj dobré prvky v čreve.

Musíme vymývať črevo, lebo od tretieho dňa sa zapne proces lipolýzy. Žlč, ktorá sa vylučuje, je totiž toxická, lebo v tukovom tkanive sú „zadebnené“ v tukoch rozpustné toxíny, ktoré tam môžu pretrvávať aj niekoľko rokov.

Nebojíte sa, že pacienti s prediabetom alebo cukrovkou druhého typu môžu upadnúť počas hladovania do hypoglykémie, čo môže byť život ohrozujúci stav?

Pri hladovaní meriame cukor a niektorí ľudia majú hladinu glukózy aj pod 3 mmol/l a nič im nie je. Lekár, ktorý nepozná proces hladovania, povie, že je to stav hypoglykémie, ale v čase hladovania sa to klinicky neprejaví, sú to normálne fyziologické prejavy.

Nebojíte sa pri diabetikoch ketoacidózy?

Preto meriame počas tých dní hodnoty tlaku, cukru aj ketónov v krvi a moči, ktoré musia byť v istom rozmedzí.

Všetko je vedecky zdokumentované a navyše mám to všetko odžité sám na sebe. Dnes robím dvakrát do roka „len“ jedenásťdňové základné hladovanie. Tento počet dní sa berie ako úvod do liečebného hladovania. Takže presne sa vie, ako sa telo správa.

Navyše týchto ľudí sledujeme, aby sa nič zlé neudialo. Len párkrát sa nám stalo, že sme museli hladovanie zastaviť. Toto riadené hladovanie má presnú metodiku, ktorá je bezpečná.

Tým, že meriame určité parametre v moči, presne vieme, či niekto nepodvádza a niečo si nedal do úst. (Úsmev.)

Foto: Adam Rábara

Prečo aj vy osobne hladujete každý rok?

Mal som rakovinu obličky, podstúpil som operáciu, kde mi ju zobrali. S touto diagnózou väčšinou pacienti zomierajú do dvoch rokov, lebo ide o veľmi rezistentný nádor na liečbu. Preto mi sám môj ošetrujúci lekár odporučil, aby som si naštudoval metódu liečebného hladovania a fytoterapiu. Robím to teda aj ako prevenciu a reset.

Nemôže nastať počas hladovania úbytok svalstva?

Robili sa pokusy na zvieratách a zistilo sa, že telo pokrýva svoje energetické potreby len na štyri percentá z bielkovín a 96 percent ide na úkor tukov.

V čase hladovania by sa asi nemali robiť silové cvičenia alebo áno?

Podľa toho, kto sa ako cíti. Mám ľudí, ktorí počas hladovania chodia aj do posilňovne. Na turistiku chodia všetci. Niekedy sa však stáva, že aj vrcholový športovec to zvláda horšie ako nováčik. Veľa robí psychika.

Po takom dlhom hladovaní asi nemôžu začať len tak normálne jesť ako predtým.

Jedenásť dní hladujeme a ešte pár dní zostanú pod kontrolou, aby sme naštartovali regeneračnú diétu, ktorá trvá rovnako dlho ako hladovanie. Ak by začali hneď po hladovke jesť a nedajbože hneď soliť, môžu nastať vážne komplikácie.

Aké typy ľudí sa rozhodnú ísť na kurz, kde sa jedenásť dní pije len voda?

Prichádzajú ľudia, ktorí sa môžu uvoľniť na dva týždne z práce. Počas hladovky by sa nemalo pracovať, riešiť problémy, lebo tam, kde je telo, mala by byť aj hlava.

Prísť na kurz znamená nechať všetky problémy doma a sústrediť sa na pár dní na seba a svoje zdravie.

Prichádzajú aj mladí ľudia vo veku okolo 25 až 30 rokov, ktorým sa objavili prvé zdravotné problémy a možno im ide aj o redukciu váhy. Chudnutie je však len vedľajším produktom, aj keď je pravda, že obezita je vstupná brána pre takmer všetky chronické ochorenia. Jojo efekt je všade, ale stopy po hladovaní sú v hlave také hlboké, že si potom dávajú väčší pozor na jedlo.

Mám ľudí, ktorí chodia opakovane raz za rok a váhu dávajú dole postupne. Odborníci hovoria, že hladovať dokáže každý, ale udržať sa v regeneračnej diéte je náročné a považuje sa to za 70 percent úspechu.

Ale prichádzajú aj ľudia v strednom veku a starší, manažéri veľkých firiem aj lekári, ľudia, ktorí na seba nemajú čas. Niektorí sa vracajú opakovane a tvrdia, že lepšiu dovolenku nezažili, lebo si psychicky oddýchnu.

Odporúčate po takomto resete aj krátkodobé hladovanie?

Áno, aj ja každý pondelok robím 36-hodinové hladovanie. Kresťania to mali v piatok, niekedy aj v stredu. 

Ja som si určil pondelok, lebo vtedy ma nikto nevolá na obed či na kávu, najviac roboty je v práci. Takže tak viem, že budem mať pokoj a budem zamestnaný, aby som nemyslel na jedlo.

Takéto hladovanie môže robiť každý. Počas tohto času pijem len vodu a bylinkové čaje.

Nie je hlavným benefitom hladovania najmä to, že metabolicky rozhádzaným ľuďom neskáče glukóza, a tak ani inzulín?

Aj to je jedna z výhod, celkovo hormóny fungujú lepšie, organizmus ide do hormonálnej rovnováhy. Chcelo by to viac výskumu, ale kto bude robiť výskum na tomto poli, ktorý je z hľadiska biznisu celkom nezaujímavý?

Žiaľ, v odbornej obci sa u nás tomu nechce nikto venovať. V Amerike sa robí o tejto téme množstvo štúdií.

V USA je skutočne fasting veľkou témou vo fitnes aj antiage komunite a časovo reštrikčné stravovanie zažíva veľkú obľubu. Kritici však tvrdia, že ide len o inú formu, ako dostať kalorický príjem a výdaj pod kontrolu.

Obmedzenie výkyvov glukózy a spomínaná autofágia je však asi hlavným rozdielom v porovnaní s  klasickou nízkokalorickou diétou.

Podstatou hladovania nie je chudnutie, ale ozdravné procesy, ktoré v tele spúšťa. Všimnite si, že ľudia, ktorí hladujú, majú vyhladenú pleť, majú menej vrások, jasnejšie oči.

Zostrujú sa všetky zmysly aj spomínaná ostrosť mysle, schopnosť sústrediť sa. Mnohým sa vráti sexuálna túžba.

V Rusku sa hladovanie využíva terapeuticky aj na psychiatrických klinikách, je aj indikáciou na rôzne závislosti. Aj k nám chodia ženy aj muži, ktorí majú problém so závislosťami, spánkom, s plodnosťou.

Na akých merateľných parametroch sa prejaví hladovanie?

Upraví sa cukor, cholesterol, tlak, odchádza migréna, nastupuje psychická pohoda, niekomu sa prvé dni zhorší zrak, neskôr sa však zlepšuje. Pokožka sa vyčistí, má úplne inú štruktúru.

Ako sa stravujete, keď práve nehladujete?

Viac preferujem rastlinnú stravu. Mäso nezavrhujem, ale musí byť z kvalitných zdrojov a občas, maximálne dva- či trikrát do týždňa.

Bielkoviny sú však aj v strukovinách, zabudli sme totiž jesť staré dobré prívarky. Naši predkovia jedli mäso raz-dva razy do týždňa.

Foto: Adam Rábara