Úradnícka vláda Mesiac bude mať plné právomoci aj bez dôvery. Parlament s tým nemôže nič spraviť

Slovensko má prvú úradnícku vládu v dejinách. Čo to vlastne znamená a akú moc má vláda, ktorá nevzišla z volieb a zrejme nezíska dôveru parlamentu? Akú moc má do momentu hlasovania o dôvere a môže jej parlament vysloviť nedôveru ešte pred týmto hlasovaním? Denník Postoj sa obrátil na ústavného právnika Vincenta Bujňáka.

„Ústava s pojmom ,úradnícka vláda‘ nepracuje,“ vysvetľuje Bujňák. No odborná literatúra takýto pojem pozná. „Úradníckou sa rozumie taká vláda, ktorá nie je zložená z predstaviteľov a nominantov parlamentných politických strán, ale z ľudí mimo politiky. Na čelo jednotlivých rezortov nie sú vyberaní ministri podľa straníckeho kľúča, ale na základe svojej odbornej profilácie, preto sa zvykne používať i pojem vláda odborníkov,“ dodáva právnik.

Podľa Bujňáka je existencia takejto vlády skôr východiskom z núdze, lebo vláda by mala byť politicky profilovaná na základe politickej profilácie parlamentnej väčšiny, ktorá vzišla z volieb. „Vtedy je naplnená požiadavka, že politická orientácia vládnutia vyplýva z rozhodnutia suveréna vo voľbách,“ uvádza.

Prvý mesiac plné právomoci

Od prvého dňa vymenovania má vláda Ľudovíta Ódora väčšie právomoci ako odchádzajúca vláda Eduarda Hegera, ktorá od 15. decembra minulého roka vládla napriek nedôvere národnej rady. „Neodporúčam používať pojem ,vláda v demisii‘, lebo vláda, ktorá podala demisiu, má plný rozsah právomocí aj po prijatí demisie hlavou štátu až do vymenovania novej vlády. To je oproti odvolanej vláde zásadný rozdiel,“ vysvetľuje Bujňák.

Ódorova vláda má teda od 15. mája plný rozsah právomocí. „Ústava ju formálne nebude obmedzovať ani v prípade rozhodovania o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky či v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Je to významný rozdiel oproti doterajšej, teda odvolanej vláde,“ hovorí Bujňák pre Postoj.

Nová vláda musí do tridsiatich dní od vymenovania predstúpiť pred parlament, predložiť jej programové vyhlásenie a požiadať ho o vyslovenie dôvery. „Tam sa dostane na križovatku,“ uvádza Bujňák. „Buď jej parlament dôveru vysloví a vláda bude pokračovať s plným rozsahom právomocí, alebo jej žiadosť o vyslovenie dôvery zamietne. Vtedy bude nasledovať odvolanie vlády pani prezidentkou, ktorá ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu, a to až do vymenovania novej vlády.“

Po mesiaci budeme tam, kde doteraz

V súčasnosti je nepravdepodobné, žeby Ódorova vláda získala dôveru, Slovensko teda do tridsiatich dní podľa všetkého čaká opäť obdobie s odvolanou vládou – tak ako doteraz. Rozdiel, samozrejme, bude v personálnom obsadení rezortov.

V prípade odvolanej vlády upozorňuje na to, že podľa ústavy do nej nie je možné dopĺňať nových ľudí na vedenie potenciálne uprázdnených rezortov. „Ak preto doterajší pán premiér Heger ponúkal hlave štátu alternatívu, že neobsadené miesta ministrov doplní hlava štátu svojimi nominantmi, potom táto alternatíva nemala oporu v Ústave a hlava štátu nad ňou ani nemohla uvažovať,“ vysvetľuje.

Keďže nová vláda nevzišla z demokratických volieb a ani nemá oporu v parlamente, no napriek tomu bude mať tridsať dní plné právomoci, ponúka sa otázka, či by jej snemovňa mohla tento čas skrátiť tým, že iniciatívne odhlasuje takejto vláde nedôveru. To podľa Bujňáka však nepripadá do úvahy.

„Ústavnoprávne sa to tak urobiť nedá. Vychádza sa z uznesenia Ústavného súdu I. ÚS 58/94, v ktorom súd vysvetlil ústavné základy pôsobenia vlády. Nedôveru môžete vysloviť vtedy, ak je vzťah medzi vládou a parlamentom založený na dôvere, ktorá už bola vyslovená. Vláda po svojom vymenovaní pôsobí na inom ústavnom základe,“ argumentuje ústavný právnik.

Nedôveru Ódorovej vláde by teda bolo možné vysloviť až po tom, ako jej parlament najprv vysloví dôveru.

Nedomyslená novela ústavy

Bujňák priznáva, že súčasná ústavná konštrukcia môže byť predmetom kritiky, a aj to vysvetľuje na príklade: „Predstavme si, že v prezidentských voľbách uspeje kandidát za politickú frakciu X. Následne sa konajú parlamentné voľby, kde strany okolo frakcie X získajú 61 mandátov a strany okolo frakcie Y až 89 mandátov. Ak by prezident vymenoval vládu podporovanú 61 poslancami, táto vláda by nezískala dôveru, bola by odvolaná a pôsobila by s obmedzeným rozsahom právomocí.“

Parlamentná väčšina podporovaná 89 poslancami by v takomto prípade mala podľa Bujňáka zviazané ruky. „Jednotlivým členom by nedôveru vysloviť nemohli, na ústavnú obžalobu na prezidenta by potrebovali trojpätinovú väčšinu a rovnako aj na zmenu ústavy. Takto pokazila ústavu novela z roku 2011, ktorá bola nedomyslená a schvaľovaná nedôstojne, v priebehu štyroch hodín,“ uzatvára.