Ďakujeme vám, páni biskupi...

Rozumnosť človeka sa posudzuje nielen podľa odhodlania jeho skutkov, ale aj podľa skutočného efektu, ktorý jeho aktivity prinesú. List biskupov Slovenska, v ktorom správne upozorňovali na sociálnu zodpovednosť spoločnosti, bolo dobre myslené upozornenie veriacich Slovenska na skutočnosť, že sú medzi nami aj tí maličkí, ktorí si zaslúžia našu pomoc. Načasovanie listu sa žiaľ ukázalo ako nie najšťastnejšie. A tak nás budú po víkendových voľbách do regionálnych zastupiteľstiev reprezentovať na najvyšších postoch ľudia z opozičných strán, najmä z HZDS a SMER.

O sociálnej zodpovednosti opozičných politických strán by sa toho dalo veľa napísať. Napríklad to, ako počas svojho vládnutia HZDS sociálne zodpovedne rozdelila svojim prívržencom spoločný majetok Slovákov za niekoľko stoviek miliárd slovenských korún. Alebo návrhy SMER-u o tom, ako zmeniť Slovensko na sociálny štát rušením reforiem, zavádzaním dvoch sadzieb dane a dvojnásobným zdaňovaním príjmov podnikov. Slová o sociálnom štáte sa počúvajú príjemne, o čom nás presvedčili aj výsledky druhého kola županských volieb. Skutočnosť, že absolútna väčšina širokej odbornej verejnosti vzácne jednohlasne odmieta navrhované zmeny ako chybné, už nikoho nezaujíma. Rovnako úspešne zaujala aj dodatočne vysvetľovacia konferencia biskupov, počas ktorej sa snažili vysvetliť svoj skutočný a hlavne morálny zámer svojho listu. Škoda len, že nezobrali do úvahy efekt načasovania takéhoto morálne správneho upozornenia dva týždne pred voľbami, ako aj výnimočnú schopnosť Róberta Fica vytrhnúť z akéhokoľvek kontextu myšlienku a upraviť ju na predvolebnú tézu jeho populistickej strany. Nehovoriac o tom že, ruku na srdce, kedy sme sa my – mladý národ slovenský – priznali k tomu že sa máme lepšie? Čo tam po číslach, ktoré hovoria o zlepšujúcej sa životnej úrovni, čo tam po rastúcich nových domoch na našich dedinách, čo tam po tom, že zahraniční investori dávajú ľuďom prácu. Omnoho ľahšie je predsa neustále lamentovať nad svojim ťažkým osudom, kritizovať štát že sa nestará aj o tých, ktorí sami nemajú záujem sa o seba postarať, nadávať na vykorisťujúcich kapitalistov, a nakoniec konštatovať, že sa napriek všetkému máme stále horšie a horšie. Ak do tejto typickej slovenskej predvolebne atmosféry padne list upozorňujúci na sociálne nedostatky, namiesto toho, aby sme sa každý zamysleli individuálne nad sebou, pretavíme toto upozornenie do smutného volebného výsledku.

Vážim si slová našich biskupov a vždy nad nimi premýšľam. Som presvedčený o tom, že naša mladá spoločnosť potrebuje strážcov morálky, ktorí sa nedajú pomýliť klamlivým duchom tejto doby. Škoda len, že teraz budeme vďaka nedomyslenému, hoc dobre myslenému, odporúčaniu o sociálnej zodpovednosti, znášať v našich regiónoch dôsledky najbližšie štyri roky.

Ondrej Sočuvka
Autor pracuje na Úrade vlády SR.