Anketa Mali by učitelia dostávať výplatu podľa regiónu, v ktorom žijú?

Veľké regionálne rozdiely v rámci Slovenska už dlhší čas otvárajú otázku, či by pedagógovia mali byť odmeňovaní podľa toho, kde žijú. Učitelia momentálne majú v školách tabuľkové platy, ktoré nezohľadňujú ich životné náklady.

Ministra a odborníkov sme sa pýtali, či by mali učitelia v Bratislave, Košiciach či iných veľkých mestách dostávať regionálne príspevky. 

Ján Horecký, minister školstva

Fakt je, že mnohí učitelia, odborní alebo pedagogickí zamestnanci, ktorí prídu do veľkých miest ako Košice alebo Bratislava, zrazu zistia, že si nedokážu zabezpečiť základné životné potreby, to znamená najmä bývanie. Preto sme sa rozhodli použiť analýzu Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorá to podrobne mapuje, a taktiež údaje od spolupracujúcich alebo verejne známych subjektov, ako sú rôzne portály na sprostredkovanie práce pre pedagógov a odborných zamestnancov.

Na základe takýchto analýz chceme nastaviť pri tvorbe budúcoročného rozpočtu férovejšie odmeňovanie zamestnancov v školstve. Nejde nám o to, aby sme nejakú skupinu znevýhodnili.

Ide nám o to, aby za porovnateľnú kvalitu práce dostali zamestnanci v školstve porovnateľnú mzdu, a porovnateľnosť tej mzdy sa dá merať nákupným košom toho, čo si potrebujú zabezpečiť zo mzdy primárne.

Optimálne riešenie za mňa je, aby sme sa prvýkrát v histórii a po revolúcii pozreli analyticky na regionálne rozdiely v zabezpečení základných životných potrieb, aby mzda bola férová, a to nielen z hľadiska obsahu a kvantity vykonávanej práce, ale aj miesta vykonávanej práce. Čiže aby bola naozaj spravodlivá v tom zmysle, že si zabezpečia za porovnateľnú kvalitu práce a za objem práce porovnateľný životný štandard.

Nechcem, aby šlo o nejaké ad hoc opatrenie, ktoré by nebolo systémové a ktoré sa ani nemusí dať presadiť v parlamente v tejto situácii, ale chceme, aby to bolo systémové, trvalé riešenie, ktoré bude navyše flexibilné, lebo tie podmienky sa môžu meniť v regiónoch, v niektorých iných odvetviach to takto už funguje.

Michal Rehúš, analytik Centra vzdelávacích analýz

Je úplne na mieste, aby aj na Slovensku prebehla diskusia o tom, ako pomôcť učiteľkám a učiteľom v niektorých regiónoch. Dostupné údaje totiž naznačujú, že máme nedostatok učiteliek a učiteľov, pričom tento problém nie je vo všetkých regiónoch rovnako veľký. Najviac voľných miest vykazujú školy v Bratislavskom kraji. V tomto kraji aj najviac pedagogických a odborných zamestnankýň a zamestnancov odchádza zo škôl.

Dá sa predpokladať, že tieto problémy do značnej miery súvisia s platmi. Učiteľské platy nedokážu rovnako konkurovať mzdám v iných zamestnaniach v jednotlivých regiónoch. Najhoršia situácia je v Bratislavskom kraji, kde učiteľky a učitelia v minulom roku nezarábali ani priemernú mzdu v kraji, ale len 99,1 percenta. V ostatných krajoch vyučujúci zarábali 125,2 percenta (Trnavský kraj) a viac. Ďalší dôležitý faktor je aj to, že ľudia v rozličných lokalitách majú rozdielne životné náklady.

Plošné zvyšovanie platov by tieto problémy vyriešiť nedokázalo. Rozdiely v životných nákladoch by zostali. A plošné zvýšenie platov tak, aby sa učiteľské platy v Bratislavskom kraji priblížili napríklad k mzde pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním v tomto kraji, by stálo stovky miliónov eur. 

Riešenie týchto problémov by malo byť založené na dátach a dostatočne zrozumiteľné a spravodlivé. Dá sa napríklad uvažovať o zavedení príplatku, ktorý by vychádzal zo životných nákladov. Mohol by mať aj podobu príspevku na bývanie, keďže práve výdavky na bývanie sa môžu výrazne regionálne líšiť. V súčasnosti takýto príspevok existuje pre policajtov a policajtky.

Príspevok by sa mohol prideľovať automaticky podľa lokality, čo by bolo technicky jednoduchšie, ale hrozilo by, že príspevok dostanú aj zamestnankyne a zamestnanci, ktorí ho až tak nepotrebujú, a, naopak, výška príspevku by mohla byť príliš nízka pre ľudí, ktorým by najviac pomohol. Alebo by sa príspevok mohol poskytovať na základe žiadosti, čo by bolo administratívne náročnejšie, ale mohla by sa lepšie zohľadniť reálna situácia jednotlivých učiteliek a učiteľov.

Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS)

Existuje množstvo racionálnych dôvodov, prečo by sa mali platy učiteľov líšiť podľa regiónov. Stačí sa pozrieť na platy zamestnancov v ostatných povolaniach a porovnať to s platmi učiteľov v jednotlivých regiónoch. V Bratislavskom kraji zarába učiteľ priemernú mzdu, zatiaľ čo v Prešovskom kraji zarába 160 percent priemernej mzdy.

Tento nepomer vytvára dva veľké problémy. Prvý je na strane škôl – školy v Bratislavskom kraji nedokážu nájsť učiteľov. Momentálne je na webstránke EduJob vypísaných približne 700 voľných pozícií v školstve, z toho viac ako 400 je v Bratislavskom kraji.

Druhý problém je na strane učiteľov – učitelia v Bratislavskom kraji majú problém vyžiť zo mzdy učiteľa, lebo čelia výrazne vyšším nákladom na život ako učitelia na východe Slovenska. Tieto náklady sa týkajú predovšetkým ceny bývania a služieb. Podľa odhadov NBS sú tieto rozdiely v nákladoch na život až vo výške niekoľko sto eur mesačne.

Jediný argument odporcov tohto opatrenia je emocionálny. Zdá sa im nespravodlivé, že by ich kolegovia za rovnakú prácu mali inú plácu. Ale tu je potrebné robiť rozdiel medzi nominálnou a reálnou plácou. Ich kolegovia z drahších regiónov dnes totižto dostávajú výrazne nižšiu reálnu plácu za svoju prácu. Môžu si totiž dopriať menej tovarov a služieb.

Existuje viacero modelov, ako postupovať. Môže sa zaviesť nejaký typ príplatku ku mzde učiteľov žijúcich v drahších regiónoch alebo okresoch. Podobne to majú policajti a vojaci alebo aj učitelia v iných krajinách. Ale rovnako dobre znie aj návrh súčasného ministra na zavedenie nového koeficientu životných nákladov v danom regióne.

Juraj Hipš, odborník na vzdelávanie

V prvom rade je dôležité si povedať, že najskôr musíme riešiť zvýšenie platov celoplošne. Patríme medzi krajiny, kde majú učiteľky a učitelia najnižšie mzdy spomedzi krajín OECD. Takto ťažko prilákame do školstva kvalitných ľudí a ešte aj tí dobrí často pre nízku mzdu odchádzajú.

Vieme, že v Bratislave chýba najviac učiteľov. Zvýšenie platov v hlavnom meste môže vyzerať ako jasné riešenie. Ale vôbec to také jednoduché nie je. Napríklad bratislavský pedagóg sa nestretáva s deťmi, ktoré žijú v extrémnej chudobe. Na Gemeri je to pre učiteľov bežná realita. Oprávnene sa môžeme pýtať, či práve v týchto regiónoch by nemali mať učitelia vyšší plat, aby sme tam pritiahli kvalitných ľudí, ktorí v takýchto náročných podmienkach dokážu efektívne pracovať.

Nemožno však čakať, že len zvýšením platu zázračne vyriešime problémy v našom školstve. Je nevyhnutné riešiť celkové pracovné podmienky vrátane podporného personálu, ktoré výrazne ovplyvňujú atraktivitu učiteľského povolania.

Ak sa v školstve budeme posúvať od biednej mzdy k zúfalej, tak sa nič nevyrieši. Je nedôstojné, ako sa platy učiteľov počas každého volebného obdobia stávajú témou politických bojov. Preto je najvyšší čas uvažovať o zavedení platového automatu, podobnom, ako majú lekári. To by výrazne pomohlo odpolitizovať túto tému a riešiť ju na odbornej úrovni. Potom je možné diskutovať o ďalších opatreniach a predovšetkým opierať sa o dáta, ktoré aj v tejto chvíli často chýbajú.

Foto: archív denníka Postoj