Hoci sa slovenským učiteľom od januára zdvihnú sumy na výplatnej páske o desať a o niekoľko mesiacov neskôr o ďalších dvanásť percent, stále budú ich mzdy v porovnaní s kolegami z krajín EÚ v OECD nízke.
Slovensko pritom trpí nedostatkom učiteľov a o pár rokov ich môže podľa odhadov chýbať na našich školách až viac ako osemtisíc.
Analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze pripravili model, ako by sa mohli učitelia odmeňovať na základe regiónu, v ktorom pôsobia.

Výraznú časť zvýšenia pohltí v nasledujúcich rokoch inflácia, školstvu chýba systematická zmena financovania.
Zamestnanci školstva pôsobia v rámci Slovenska na rôznych pracovných trhoch.
Ako píšu analytici, výška platov pedagogických a odborných zamestnancov je na území Slovenska približne rovnaká, avšak priemerné mzdy vo zvyšku ekonomiky sa medzi jednotlivými regiónmi líšia o desiatky percent (napríklad priemerná mzda vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v Bratislavskom kraji je o viac ako 50 % vyššia ako v Prešovskom kraji).
Relatívne najnižšie platy v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami majú pedagogickí a odborní zamestnanci v Bratislavskom a Trnavskom kraji. A práve školám z týchto regiónov učitelia chýbajú najviac. Najväčšie množstvo ich na Slovensku odchádza zo škôl v Bratislave, Trnave a v Trenčianskom kraji.

Analytici vytvorili model regionálnych príspevkov, ktorých zámerom je dorovnávať regionálne rozdiely v konkurencieschopnosti učiteľských platov v regiónoch Slovenska.
Model pracuje s rozdelením Slovenska na 16 platových zón. Niečo podobné existuje pri regionálnych príspevkoch na bývanie pre policajtov a stabilizačných príspevkoch pre vojakov, rozčlenenie zón je však iné.
Po zavedení maximálneho príspevku by učitelia zarábali porovnateľne s inými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi v regióne.
Výsledný návrh ukazuje, že najvyššie dorovnanie platov by potrebovali učitelia na západe krajiny. Najvyšší príspevok by bol potrebný konkrétne v oblastiach Bratislava-mesto a Trnava-mesto.
Zavedený príspevok by podľa analytikov mohol spôsobiť problém na hraniciach platových zón, najmä v okolí Bratislavy. Veľký rozdiel v príspevku medzi susednými oblasťami by mohol motivovať učiteľov dochádzať do oblasti s vyšším príspevkom na úkor škôl tesne za hranicou oblasti. Problém s nedostatkom týchto zamestnancov by sa tak mohol iba vytlačiť za hranice mesta.
Preto analytici zároveň navrhli stanoviť maximálnu výšku rozdielu v príspevku medzi susediacimi oblasťami. V návrhu ho stanovili na 50 eur.

„Úplné dorovnanie platov na úroveň platov vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov (bez stropovania na hraniciach oblastí) by si vyžadovalo ročný rozpočet na úrovni 195 miliónov eur. No už pri využití 50 miliónov eur by sa takmer na celom Slovensku podarilo dosiahnuť platy vo výške približne 90 percent mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v danej oblasti (rok 2020), čo predstavuje priemer v krajinách EÚ v OECD v roku 2019,“ tvrdia analytici.
V závere priznávajú, že regionálna diferenciácia platov môže zlepšiť situáciu v regiónoch s vyššími relatívnymi mzdami, nie je však náhradou plošného zvyšovania platov. Aj po zavedení takýchto príspevkov (v scenári 50 mil. eur so stropovaním) by podľa nich priemerná mzdová úroveň učiteľov zaostávala za priemerom krajín EÚ v OECD.
„Zavedenie regionálnych príspevkov ako alternatívy k zvýšeniu či už tarifných, alebo nadtarifných zložiek platov by tiež mohlo demotivovať tých zamestnancov školstva, ktorých platy by po zavedení regionálneho príspevku nenarástli. Na druhej strane, je potrebné zabezpečiť dostatok kvalitných pedagogických a odborných zamestnancov aj v regiónoch s vyššími relatívnymi mzdami a plošné navyšovanie na účel splnenia tohto cieľa by vzhľadom na potrebné navýšenie v Bratislave bolo v regiónoch s nižšími relatívnymi mzdami drahým a neefektívnym vynaložením prostriedkov.“
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.