Zo života učiteľa Zodpovednosť triedneho – od osobnej hygieny až po samovražedné sklony

„Triedna, nemáte vložku?“ prerušilo bez zaklopania veľkú prestávku mladé dievča. Salámový rožok mi ostal na polceste k ústam a kútikom oka som sledoval, že som nebol jediný, kto v kabinete stuhol. „Ale isto, počkaj ma vonku, pohľadám niečo,“ zachránila situáciu kolegyňa, triedna 7. A. Triednictvo je unikátny fenomén a prináša neuveriteľné množstvo výziev, medzi ktorými je hygiena žiakov iba okrajovou témou.

„Pán riaditeľ, keď ja by som to triednictvo chcel aspoň prvý rok odmietnuť. Som v štátnom školstve nový a potrebujem sa najprv trochu zorientovať.“ Dosluhujúceho pána riaditeľa som sa doprosoval výlučne na základe odporúčaní starších kolegov. Dnes sa na tom smejem, ale v tom čase som naozaj nechápal, čo hrozné môže byť na tom, keď vám niekto zverí triedu mladých formovateľných ľudí. Tešil som sa na to, ako si vytvoríme dôverné, otvorené vzťahy, ako budeme s rodičmi chodievať na pikniky a výlety, ako si decká najprv „vycipkám“ a potom ich ako papierové labuťky vypustím do rieky života.

Legislatívne vzaté, triedny učiteľ by mal byť v prvom rade referent zodpovedný za správanie, dochádzku a prospech. Ak ste skúsili odísť na výlet bez poučenia o bezpečnosti a vypočuli ste si, čo si o tom myslel váš priamy nadriadený, viete, o čom hovorím. Triedna kniha, klasifikačné záznamy a katalógy tvoria byrokratický štartovací balíček, do ktorého v čase pribúdajú ďalšie poučenia, informované súhlasy, zápisnice. Z najnovších trendov spomeňme európske GDPR súhlasy a čisto slovenské potvrdenia o bezpríznakovosti. Sú však bezchybne vyplnené tabuľky a vyparafované katalógy všetko, čo od triedneho očakávame?

Tou nadprácou, o ktorú v triednictve ide, bude vzťah. Najmä vzťah s mladými ľuďmi (v lepšom prípade aj ich rodičmi) a privilégium sprevádzať ich kľúčovými etapami dospievania. Ako starší a o niečo skúsenejší má vždy triedny učiteľ mladému človeku čo ponúknuť. Podobne ako v rodičovstve sa tento mentoringový potenciál stane plodným, ak sa zasadí do pevnej pôdy úcty, dôvery a, nebojím sa povedať, aj lásky. Ak žiak vníma, že učiteľ ho má rád, tak celé výchovné pôsobenie nemôže minúť cieľ. 

A tu sa začínajú veci komplikovať.

Prvý problém sa objavuje na strane učiteľa. Nerobme si ilúzie, že každý učiteľ je pripravený vstúpiť do tejto roly. Tým najmenším problémom budú osobnostné predpoklady. Introvert s matematicko-logickým myslením nikdy nespraví toľko škody ako vyhorený učiteľ, ktorý nemá rád svoju prácu. Žiaľ, v role triedneho sa veľakrát ocitnú aj učitelia s podlomenou psychikou či komplexami. Nie je v tom žiadne súdenie, skôr smutné konštatovanie, že riaditelia si veľakrát nemajú z čoho vyberať.

Druhý problém budú rodičia. Je rovnako naivné očakávať, že všetci rodičia budú súčinní vo výchove a vzdelávaní svojich detí. Isto, nájdu sa aj takí, ktorí spolupracujú a sú dokonca ochotní vstupovať do ďalších školských procesov ako partneri. Je ich však žalostne málo. Keďže rodičia sú v podstate vzorkou spoločnosti, extrémnych prípadov bude na všetky smery dosť. Najviac je takých, ktorí sú radi, ak sa veci zbytočne nekomplikujú.

Skupinou, ktorá robí prácu triedneho absolútne neznesiteľnou, sú hyperprotektívni rodičia. Tí si z nejakých prazvláštnych dôvodov vytvorili presvedčenie, že ich dieťa je centrom vesmíru. Ak máte šťastie a v jednej triede sa nájde niekoľko podobných (spravidla single) rodičov, ktorých deti sa zároveň dostali do konfliktu, oblečte si hrošiu kožu a vypnite po pracovnom čase Edupage alebo si rezervujte vlastný termín u školskej psychologičky. Zoznam, za čo všetko ste v ich očiach zodpovední, nebude mať konca-kraja.

Tretím problémom sú vnútorné svety žiakov, ktoré už dávno nie sú rozkvitnutou záhradou, do ktorej majster učiteľského remesla vstúpi so strapcom hrozna a za jemného vánku vyučuje múdrosti. Sú prípady, keď sa ten svet podobá skôr na zombie apokalypsu, kde dieťa každodenne bojuje o svoje prežitie. Ak škola nemá kvalitný podporný aparát, triedni učitelia sú vystavení zápasom, ktoré ani v najširšom zmysle slova nepatria do ich pracovnej náplne a na ktoré nemajú kvalifikačné predpoklady ani vnútornú kapacitu.

Týmto výrazne neúplným exkurzom chcem vzdať hold všetkým triednym učiteľom, ktorí to ani napriek ťažkostiam nevzdali. Tým, ktorí vedia, kvôli komu chodia do práce, a sú ochotní prijať všetky údery (tie na solár aj tie podpásové) a hľadať cesty, ako robiť veci ďalej a lepšie. Za všetky komunitné kruhy, mentoringové rozhovory, inovatívne rodičovské združenia, konzultácie a nekonečnú mravčo-človečiu prácu v každodennosti – trikrát sláva. Lebo triedny príplatok, nech sa na mňa nikto nehnevá, je v porovnaní s ich obetou naozaj iba úsmevným symbolickým gestom.