Podpredseda Kresťanskej únie hovorí o svojom pohľade na budúcnosť KÚ, ktorú vidí v spojení s KDH, ale aj o stave kresťanskej politiky.
Podpredseda Kresťanskej únie hovorí o svojom pohľade na budúcnosť KÚ, ktorú vidí v spojení s KDH, ale aj o stave kresťanskej politiky.
Branislav Škripek si myslí, že najprirodzenejším krokom pre Kresťanskú úniu je spolupráca s KDH, s ktorým momentálne vedú rokovania. Spoločnú cestu s OĽaNO považuje za minulosť, do ktorej sa vracať nemieni.
Škripek zároveň veľmi negatívne hodnotí rozhodnutie Eduarda Hegera vytvoriť politický subjekt s osobnosťami z liberálneho hodnotového spektra, ako aj Hegerov postoj k politickému riešeniu kultúrno-etických otázok.
Celý rozhovor si môžete okrem čítania textovej verzie aj vypočuť alebo pozrieť ako video z dielne Postoj TV.
V tejto chvíli si môžem dovoliť povedať len toľko, že sa spolu rozprávame. O obsahu rokovaní nemám mandát hovoriť. Môžem však povedať, čo očakávam.
Posledných niekoľko rokov hovorím, že najprirodzenejším krokom pre Kresťanskú úniu je to, aby sme spolupracovali alebo spolupôsobili s KDH. Ja som nikdy členom KDH nebol, ale je pravdou, že aj elektorát, aj členstvo týchto dvoch strán sa svojím spôsobom prelieva. Je to preto, že ľudia chápu, že toto je ich hodnotové ukotvenie.
KDH by som rád povedal to, čo som sa naučil v zahraničí, kde som videl výborné príklady toho, že dnes je doba rôznych kresťanských strán. Zároveň je aj doba ich spájania. Už nežijeme v čase, keď existovala jedna najzaslúžilejšia, najlepšia, najschopnejšia kresťanská strana.
KDH má najdlhšiu politickú minulosť, veľmi serióznu, ktorú si vážim. Zároveň treba povedať, že sú tu určité mínusy, trebárs aj to, že KDH vypadlo z parlamentu. Znamená to, že vznikol aj negatívny elektorát, ktorý ich bohužiaľ nevolí.
Potom sa stalo to, že viacerí kresťania, ako aj ja, sme dostali rôzne politické ponuky, ktoré sme využili. Možno aj preto, že sme sa vtedy s KDH nevedeli dohodnúť. Dnes je však zmena, dnes je doba, keď môžeme konsolidovať kresťanskodemokratickú politiku. Pre mňa je podstatné, aby sme vytvorili pevnejší blok kresťanov.
Je to moja nádej, moja túžba, predstava, za ktorú sa chcem zasadiť celou váhou svojej osobnosti a všetkým, čo robím. Som evanjelizátor. Záleží mi na tom, aby ľudia poznali evanjelium Ježiša Krista, a som presvedčený, že to je nutné poznanie aj v politike. Príliš mnoho politikov nemá jasno v tom, akým spôsobom má mať kresťanské posolstvo, filozofia, tradícia učenia apoštolov a biblické princípy priestor v našom spoločenskom priestore a legislatíve.
Modlím sa za to, prihováram sa za to a chcel by som osloviť celý elektorát KDH.
Pred niekoľkými rokmi sme tiež mali záujem spolupracovať s KDH – aj po eurovoľbách a aj pred vstupom do národných volieb. Vtedajší predseda KDH Alojz Hlina nám však odpovedal hrubým, tvrdým a dokonca odpudzujúcim spôsobom, takže tieto rokovania neboli možné a nikam sa nedostali.
Pre mňa osobne to bola veľmi vážna, zložitá situácia, keďže som bol v konflikte s Igorom Matovičom, ktorého si však vážim pre tie dobré veci, ktoré v politike vykonal. Zároveň však v tomto prípade vidím veľké množstvo deštrukčných či negatívnych vecí, pre ktoré si musím ako racionálny, zodpovedný a slušný človek povedať, že ja s ním viac spolupracovať neviem.
Preto som vtedy ustúpil, keďže zároveň odznela požiadavka, aby som do parlamentu nekandidoval. Bol som teda vyradený z možnosti zastupovať hlas svojich voličov, no ustúpil som a chápal, že to bude dobrý krok.
Aj dnes si myslím, že je dobré, že Kresťanská únia bola v parlamente – a áno, aj spolu s Igorom Matovičom. Také boli nastavené podmienky, tak sa to stalo, tak sa to podarilo. Zároveň som presvedčený, že teraz to už nie je správne a je potrebné sa s hodnotovo najbližšou stranou KDH dohodnúť na čo najlepšom spoločnom postupe do volieb – a aj po voľbách.
Ja si myslím, že Igor Matovič je nečitateľná osoba a je absolútne nepredvídateľné, čo spraví. Nedá sa už spoliehať na sľuby, pretože každého človeka prezrádzajú jeho skutky. Hoci je Igor Matovič človek dobrých nápadov, všemožných, priam geniálnych myšlienok a trebárs dobrého marketingového vystupovania, tak si nemyslím, že v politike môžeme spolu „stavať dom“. Naopak, sú tu iní, ktorí to preukázali mnohými rokmi konzistentných kresťanskodemokratických postojov. Pre mňa nie je možné ďalej spolupracovať s Igorom Matovičom.
Neboli by sme konzistentní ľudia, keby sme išli tam, kde je viacej peňazí. A viete, v čom je čaro kresťanského zázemia, kresťanských spoločenstiev, v čom je čaro cirkvi? Je to v skutočnosti sieť, ktorá si navzájom rozumie a o ktorú sa môžeme oprieť bez toho, aby sme za to zaplatili veľké peniaze na reklamu alebo aby sme sa snažili mať enormný výtlak v médiách.
Podstatou kresťanských spoločenstiev je to, že ľudia, ktorí vás poznajú, vás dokážu odporučiť druhým. Ja som evanjelizátor. Hovorím ľuďom, že nám záleží na evanjeliu, aby ľudia spoznali, aké dobrá a požehnanie dáva Boh pre človeka. Takýto zmenený človek začne konať, budovať a žiť svoj život aj pre spoločnosť veľmi nasadeným spôsobom. Takýto vám získa desať, sto aj tisíc ľudí.
Možno som to povedal trochu nadšenecky, ale jednoducho viem, že sa nedá a nemá oprieť len o peniaze, ale o to, čo považujete za správne a čo korešponduje s tým, čo vnímate, že vám do života hovorí Boh.
Nie, nie som.
Nechcem to tu takto hovoriť. Môžem povedať len toľko, že takmer pre každého je úplne normálne, že je potrebné, aby sme s KDH ako dve silné strany dali možnosť slovenským voličom mať svojich pevných zástupcov v parlamente, a to aj po tomto volebnom období.
Viete, veľa kresťanov bolo v politike, a to aj na najvyšších miestach. Ja si však myslím, že mnohí z nich nejakým spôsobom obišli svoje presvedčenie, zriedili svoj hodnotový prejav. Myslím si, že to nie je správne.
Ja si myslím, že to musí byť prekonateľné. Takéto niečo nám zadal ako domácu úlohu Ježiš Kristus, ktorý povedal, že si máme navzájom odpúšťať, že máme navzájom vychádzať a spolupracovať.
Pre mňa osobne je to smutný pohľad, ale Edo Heger si vybral takúto cestu. Spojil sa s politikmi, ktorí stáli za jeho chrbtom, a je to pre mňa významná zmena. Opakujem, že smutná, a smutné boli aj jeho výroky na ich úvodnej tlačovke, ktorú som si pozorne pozrel dvakrát.
Ak Eduard Heger povie, že hodnotovým otázkam sa nebudú venovať a nebudú ani v programe jeho strany, tak je to nesprávny a mylný výrok od presvedčeného kresťana a zároveň je to úplná chiméra.
Hodnotové otázky budú položené na stôl v parlamente. Budeme o nich rozhodovať a musíme sa o nich rozprávať. Túto istú chiméru prezentoval aj pán Dzurinda pri predstavení už neexistujúcej Modrej koalície. Kultúrno-etické témy však sú kľúčové otázky slovenskej spoločnosti.
Toto je asi len taká politická reč, používanie rôznych slov, pretože ja som nevidel politikov, ktorí by sa intenzívne venovali nejakému problému, ktorý nepredložia do legislatívneho procesu. Parlament sa vždy zaoberá tým, čo má na stole. Nie je možné, aby takéto otázky neboli predložené.
Pozrel som si tlačovku jednej pani europoslankyne, ktorá prišla so svojou novou stranou a úplne otvorene hovorí, že ide predkladať otázky eutanázie do legislatívneho procesu. Znamená to, že sa ideme úradne dohodnúť na tom, ako môžeme zabíjať ľudí, pretože už sú dosť starí, dosť chorí alebo dosť nepotrební.
Áno, jednoznačne. Eduard Heger síce môže hovoriť, že tým sa nebudeme zaoberať, ale bude sa musieť nimi zaoberať, nemôže ich obísť. Sú to kľúčové otázky života.