Čo sa dá čakať od nového ministra školstva?

Čo sa dá čakať od nového ministra školstva?

Pavel Brunovský, Vladimír Burjan, Jana Ftáčnik Pastorková a Branislav Pupala odpovedajú na dve dôležité otázky o tom, čo bude ďalej s naším školstvom.

Štyrom osobnostiam z prostredia slovenského školstva sme položili nasledovné dve otázky.

1. Ste spokojní s vymenovaním Petra Plavčana za nového ministra školstva?
2. Čo je najdôležitejšia vec, ktorú by mal nový minister v najbližších štyroch rokoch v školstve zmeniť?

Branislav Pupala, profesor pedagogiky, pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, pracuje vo vzdelávacích projektoch v Indii a Keni



1. Nie som spokojný. Je nemožné, aby ktokoľvek, kto bol viac ako dve desťaročia uhniezdený na úradníckej stoličke ministerstva školstva, bol schopný prekročiť tieň tejto skúsenosti nad rámec toho, čoho sme boli od tohto úradu doposiaľ svedkami.

Mentalita P. Plavčana bola formovaná touto skúsenosťou a jeho úlohou podriaďovať sa zámerom existujúcich vlád, ktorých za jeho pôsobenia nebolo málo.

Stal sa navyše zodpovedný za vysokoškolskú politiku, ktorá udržiava vysoké školstvo v úbohom a kritickom stave. Nepoznám nič, kde by Peter Plavčan artikuloval svoje ucelené a súdržné vízie rozvoja školstva, ani vysokého (za ktoré niesol zodpovednosť), už vôbec nie regionálneho.

Jeho profesijná história a siete, ktoré z nej vyplynuli, mu nedávajú šancu priniesť do školstva nový dych a byť úspešným ministrom.

2. Rebríček priorít sa už asi nedá zostaviť. Veď so školstvom nikto zásadne nepohol, a tak na čo sa v školstve narazí, tam je problém: regionálne školstvo, vysoké školstvo, veda. Plavčan sa najprv bude musieť vysporiadať s otvorenými tlakmi zo strany štrajkujúcich učiteľov.

S kompromismi (o ktoré sa asi bude usilovať) ďaleko nezájde a myslím, že nebude schopný presvedčiť ich, že ani ich požiadavky nemajú systémový charakter.

Najdôležitejšia vec, ktorá by sa dala za štyri roky zmeniť? Závisí to od sféry. V regionálnom sa nezaobídeme bez „regionalizácie“ správy vzdelávania. To chce aspoň prípravnú fázu, zavedenie nového diskurzu, hodnôt a adaptáciu legislatívy.

Vysoké školstvo? Skoncovať s falošnou akreditáciou a povedať si o vysokoškolskom vzdelávaní pravdu. Samozrejme, na základe seriózneho hodnotenia. To však Peter Plavčan nebude schopný urobiť.

Jana Ftáčnik Pastorková, učiteľka, pred voľbami jedna z hlavných predstaviteliek učiteľského štrajku

1. Skôr nie. Momentálna situácia by si vyžadovala človeka, ktorý je v odbore uznávanou autoritou a dokáže prezentovať svoju jasnú víziu a predstavu budúcej reformy školstva. Školstvo momentálne potrebuje silného lídra, ktorý dokáže využiť verejný tlak vytvorený učiteľmi na to, aby získal politické a finančné krytie na reformu školstva.

Nominácia človeka údajne figurujúceho v niekoľkých kauzách je ďalším signálom nízkej úrovne politickej kultúry. Na druhej strane vnímam pozitívne, že nový minister prijal zástupcov učiteľov.

2. V krátkodobom horizonte riešiť akútne problémy: zabezpečiť dofinancovanie školstva (havarijné stavy a vybavenie škôl, platy pedagógov, zvýšenie počtu asistentov), poupratovať v netransparentných tendroch a verejných obstarávaniach (napríklad program EDUNET, prevody na účty z MPC, pofidérne nákupy), zmysluplne nastaviť čerpanie eurofondov na aktuálne obdobie (tak, aby čo najviac peňazí išlo priamo do škôl namiesto agentúr).

V strednodobom horizonte spustiť reformu: decentralizovať, zjednotiť financovanie škôl, vytvoriť stratégiu systémových zmien s presahom za rok 2020 a začať ich realizovať, skvalitniť prípravu budúcich učiteľov, vybudovať tím ľudí schopných riešiť problémy analyticky a v dlhodobom horizonte (a nielen intuitívne hasiť aktuálne problémy). 

Definovala som viac zmien, ako je v otázke, no pán minister má k dispozícii 1100 pracovníkov ministerstva a priamo riadených organizácií, takže verím, že bude mať možnosť pracovať na nich súbežne.

Prof. Pavel Brunovský, DrSc., matematik, zakladateľ programu Ekonomická a finančná matematika 

1. Čo môžeme očakávať od niekoho, kto sa nehanbí zneužiť svoje postavenie na to, aby sa nechal vymenovať za profesora v smiešnom odbore „technológia vzdelávania“?

2. V prvom rade atmosféru. Musí presvedčiť učiteľov, že mu na školstve úprimne záleží a že sa zaň bude vo vláde biť. A že tým múdrym z nich načúva. Keď sa dal na politiku, mal  by ich rozoznať.

Vladimír Burjan, riaditeľ firmy Exam testing, šéfredaktor časopisu Dobrá škola

1. Možno pán Plavčan všetkých príjemne prekvapí. „Papierovo“ však hovorí viacero skutočností v jeho neprospech. Spomeniem dve:

Najväčšie a najpálčivejšie problémy sa týkajú regionálneho školstva, preto by bolo bývalo vhodné menovať ministrom niekoho, kto má dobrý vhľad práve do tejto problematiky. Pán Plavčan sa však regionálnemu školstvu v minulosti nevenoval a medzi odborníkmi, ktorí sa dlhodobo venujú regionálnemu školstvu, je takmer neznámy. To nemusí nutne znamenať, že zlyhá, ale je to pre začiatok pomerne veľký hendikep.

Sám som v rokoch 1990 – 1991 jeden a pol roka pracoval na ministerstve školstva vo funkcii riaditeľa odboru a viem, ako dokáže pobyt v tomto prostredí zmeniť a pokriviť optiku, akou sa pozeráte na svet a na problematiku vzdelávania. 25 rokov je z môjho pohľadu toxická dávka. Nasiaknete úradníckou mentalitou, osvojíte si byrokratický jazyk a hierarchiu hodnôt, stratíte akúkoľvek inovatívnosť či nápaditosť a získate syndróm „nedá sa“.

V najhoršom prípade si ešte aj osvojíte povýšený prístup a neprimeraný pocit vlastnej dôležitosti a neomylnosti. Naše školstvo potrebuje v súčasnosti jeden veľký REŠTART. Je veľmi ťažké uveriť, že ho môže iniciovať celoživotný úradník. A platilo by to aj v prípade, keby išlo o vynikajúceho úradníka.

2. Tá otázka nie je šťastne postavená. Myslím, že neexistuje jedna vec, ktorá by bola prioritnejšia ako všetky ostatné. Treba urobiť sto vecí a určite existuje viacero poradí, ktoré by boli rovnako akceptovateľné a realizovateľné.

Ale keď už som dotlačený k tomu, aby som vypichol jednu, tak by som možno povedal, že naše školstvo potrebuje princa, ktorý by ho pobozkal ako Šípkovú Ruženku, a tým ho prebral zo spánku. Naše školstvo treba rozhýbať, uvoľniť, oslobodiť zo smrtiacej náruče politikov, legislatívcov, byrokratov, hygienikov, účtovníkov a lobistov.

Treba ho reštartovať, zdynamizovať, rozpohybovať. Je potrebné zásadne zmeniť klímu škôl. Školy musia byť bezpečným, ústretovým, príjemným a podnetným prostredím. Je potrebné ich humanizovať (človek má prednosť pred byrokraciou) a demokratizovať (potlačiť kultúru slepej poslušnosti). Škola sa musí oveľa viac otvoriť okolitému svetu, musí byť dynamickejšia a flexibilnejšia (prístupnejšia zmenám). Musí podporovať vizionárov, inovátorov, experimentátorov a hľadajúcich. Musí im dať dôveru, podporu a priznať im aj právo na chybu.

 

Foto: Pupala – konzervativizmus.sk, Ftáčnik Pastorková – Postoj.sk, Brunovský – youtube.com, Burjan – Z. Očovanová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo