Pohľad z Moskvy Na Rusov doliehajú vojna aj sankcie, ale inak, než by sme si priali

Začal sa nový rok 2023 a to je často príhodná chvíľa na bilancovanie roku predchádzajúceho.

Vojna. Slovo v Rusku stále zakázané, i keď ho verejne vyslovuje Vladimir Putin aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, rezonuje celou Európou. Vojna ovplyvnila naše životy. Na Ukrajine brutálnym spôsobom, u nás zhoršením životnej úrovne. A v Rusku?

V súvislosti s Ruskom u nás stále panuje nádej, že už-už musí byť na kraji priepasti. Čakáme na ekonomickú implóziu Ruska ako na spasenie. Alebo skrátka zlomyseľne dúfame, že Rusi budú za zločinnú vojnu proti svojmu „bratskému národu“ poriadne vytrestaní.

Lenže je to trochu inak. Oficiálna štatistika hovorí v neprospech našich nádejí. Ruský vodca Vladimir Putin optimisticky očakáva, že prepad HDP za rok 2022 bude iba dvojpercentný, ruské ministerstvo pre ekonomický rozvoj počíta s tromi percentami.

V treťom štvrťroku ruská ekonomika hlásila pokles v obchode (mínus 2,5 percenta), čistých daniach (mínus 1,45 percenta) a spracovateľskom priemysle (mínus 0,29 percenta). Doznievanie efektu na ruské pomery lacných hypoték, naopak, spôsobilo mierny rast stavebníctva (0,35 percenta), vďaka rozpočtovým výdavkom rast zaznamenal štátny sektor a obrana (0,25 percenta) a ľahko sa zdvihol aj ruský finančný sektor (0,26 percenta).

Na nízkej úrovni sa v Rusku drží nezamestnanosť. Ku koncu minulého roka dosiahla 3,9 percenta. Za touto cifrou však stojí nedostatok zamestnancov, ktorí boli mobilizovaní do vojny proti Ukrajine alebo utiekli pred vojnou do zahraničia.

Podľa ruského lídra Putina inflácia za rok 2022 len mierne prekročí 12 percent v medziročnom porovnaní. Výsledky oficiálnej štatistiky štátnej agentúry Rosstat jeho predikciu potvrdzujú.

Realita je však, ako to v Rusku chodí, iná. Rusi musia siahnuť hlbšie do vrecka napriek optimistickým číslam. Pred koncom minulého roka ruské médiá upozorňovali na index deda Mráza. Ceny služieb tohto bodrého novoročného nosiča darčekov stúpli až o 20 percent.

Okrem toho si Rusi musia zvykať na privreté hranice s Európskou úniou a na rusifikáciu spotrebného tovaru a služieb. V dôsledku exodu západných a nadnárodných firiem z ruského trhu si Rusi vychutnávajú miesto Coca-Coly Dobryj Kolu, miesto McDonald’s chodia do Chutne a bodka, Zarina nahradila Zaru.

Z tejto krátkej zvodky je zrejmé, že Rusko má ku krachu ďaleko. Nepotvrdzujú sa ani zvesti kolujúce po sociálnych sieťach, že v krajine dochádza hotovosť a banky pred klientmi zatvárajú dvere. Opak je pravdou. Ruský štát chce prepad exportu – a ten bude v tomto roku citeľný vďaka západným sankciám na vývoz ropy a ropných produktov – riešiť emisiou rubľa. Hoci to ruská centrálna banka popiera, tlačiarne peňazí už idú.

Mnohým čitateľom by sa mohlo zdať, že situácia v Rusku nie je horšia než na Slovensku. Dokonca by to mohlo poslúžiť ako argument na to, že západné sankcie sú len štípancom pre ruského medveďa. To je však iluzórne porovnanie. Minimálne z toho dôvodu, že stovky tisíc ľudí neutiekli za posledných 11 mesiacov z Ruska preto, lebo sa v krajine mali dobre.

Ruské problémy sú skryté pod povrchom štatistiky. Situácia je ostrejšia a jej zhoršenie je vidieť aj v Moskve.

Dovolím si vám ponúknuť autentické svedectvo Rusov, ako sa im v uplynulom roku žilo a ako vnímajú situáciu vo svojej krajine.

Za Moskvou je lepšie

Na snehom zaviatej chalupe, po rusky zvanej dača, zhruba sto kilometrov od Moskvy, trávia väčšinu času dve staršie dámy. Za metropolou je im lepšie. Je tu pokoj, nemusia čeliť tlaku veľkomesta. Vystačia si s koloniálom neďaleko železničnej trate, namiesto televíznej propagandy majú internet. Vo všetkých ohľadoch je tu vzduch príjemnejší než v Moskve.

Rok 2022 bol pre nich náročný. Vojna proti Ukrajine zmenila ich doterajší život. „Morálne je to veľmi ťažké. Žijem absolútne inak než pred vojnou. Je pre mňa ťažké ísť dokonca do múzea, pretože stále musím myslieť na to, že na Ukrajine ľudia bezdôvodne umierajú. Teda ten dôvod je jasný, ale pre nás je absolútne zbytočný,“ vysvetľuje Ľudmila.

Priznáva, že nie je jednoduché o situácii v krajine hovoriť. Mnohí Rusi sú hluchí k argumentom, ktoré sa jej zdajú byť racionálne.

„Moji spolužiaci zo školy a z univerzity často nemajú internet. Nemôžem povedať, že by sa pozerali len na Vladimira Soloviova. Nie, medzi takých ľudí nepatria. Všetci sú však chorí a hovoríme s nimi skôr len o zdravotnom stave. Ale mám niekoľko ľudí, s ktorými môžem hovoriť o politike a ktorí majú podobné názory ako ja. Rada sa však porozprávam aj s ľuďmi, ktorí majú iný názor ako ja. Ale chápem, že nikoho nepresvedčím.

Hlavný argument, ktorý počujem, je, že keby sme nezasiahli, tak by... A ďalej sa vymýšľajú rôzne varianty a ospravedlnenie agresie. A ja na to hovorím: čo keby sme nezasiahli? To by znamenalo, že stotisíc našich chlapcov a približne toľko ukrajinských vojakov a civilistov by neprišlo o život. Myslím si, že Ukrajina by na Rusko nikdy nezaútočila, ako to tvrdí televízia. Tá vojna je úplne zbytočná. Ale presvedčiť o tom ľudí je ťažké,“ hovorí Ľudmila.

Jej príbuzná Jekaterina sa o vojne hovoriť nebojí. „Áno, ja o politike hovorím. Moji blízki priatelia majú skôr ľahostajný vzťah k vojne. S tými, s ktorými hovorím rovnakým jazykom, hovorím o politickej situácii. So susedmi na dači, ktorí sa na situáciu pozerajú inak, sa bavím tiež, ale vojne sa snažím vyhnúť. Bavíme sa iba o záhradkárčení,“ uvádza.

Cez železnú oponu Ako sa cestuje do Ruska?

Jiří Just

„Gratulujem vám k úspešnému prekročeniu hranice Ruskej federácie,“ zahlási vodič. Odpoveďou mu je ironické frknutie. O osem hodín budeme v Moskve. Pre mojich ukrajinských spolucestujúcich to je iba začiatok strastiplnej cesty.

Obavy z budúcnosti

Obe dámy podotýkajú, že na ne dolieha zhoršujúca sa situácia v Rusku. Ľudmila je dôchodkyňa, a hoci má z ruského hľadiska vyšší dôchodok, pretože moskovskí penzisti dostávajú podporu od radnice, ťažko s peniazmi vyžije.

„Ceny narástli. V obchode nechávam dvakrát viac peňazí než predtým. Ale zatiaľ mám nejaké malé úspory. Preto si môžem dovoliť žiť na úrovni, na akej som žila pred vojnou. Ale bojím sa, že to nebude dlho trvať. Tiež som si vedomá, že ak ťažko ochoriem, tak nebudem mať peniaze na liečenie. To je vylúčené,“ myslí si.

„Situácia v zdravotníctve sa výrazne sa zmenila. Od svojho obvodného lekára v štátnej poliklinike som počula, že v krajine je vojna, a preto sa musí šetriť. Preto som nemohla ísť na niektoré vyšetrenia spojené s mojimi chronickými chorobami. Predtým to išlo, teraz už nie. Trebárs nie je možné sa objednať na analýzu krvi. Asi je nedostatok personálu. Neviem. V zdravotníctve je situácia naozaj kritická,“ dodáva Jekaterina.

Jekaterina a Ľudmila sa zhodujú, že rok 2023 sotva prinesie niečo dobré. „Čo očakávam od nového roka? Ďalšie neúspechy Kremľa vo vojne. Dúfam, že Ukrajina oslobodí svoje územie. Ale na rozdiel od mnohých, s ktorými o tom hovorím, si nemyslím, že to zlepší situáciu v Rusku. Na Ukrajine áno, v Rusku nie,“ hovorí prvá menovaná.

Ani Ľudmila nečaká obrat. „Neočakávam, že v Rusku sa niečo zmení k lepšiemu. Aj keby Putin prestal v Rusku vládnuť, tak pochybujem, že bude lepšie. Skôr som pesimistka,“ dodáva.

Podnikanie v červených číslach

Mladá podnikateľka Anna žije na periférii Moskvy. Učí učiteľov anglický jazyk. S manželom prenajímajú poschodový dom v lese. Patrí k ruskej vyššej strednej triede. Vojna proti Ukrajine manželský pár citeľne postihla.

Anna začala mať problémy s biznisom. Aj jej manžela poznamenal vedľajší účinok západných sankcií. Nadnárodná firma, v ktorej bol zamestnaný, opustila ruský trh. Ruskú filiálku vykúpilo miestne vedenie a nechalo ju premenovať, aby nemala nič spoločné s celosvetovo známou značkou.

„Zmenilo sa všetko a zároveň vlastne nič. Život ide ďalej. Najprv to však bol psychologický šok. Nečítam správy, o politiku som sa nikdy veľmi nezaujímala, takže to bol pre mňa blesk z čistého neba,“ opisuje Anna svoje emócie z jari minulého roka.

„Dvadsiateho februára som organizovala výročnú konferenciu pre učiteľov anglického jazyka. Je to online podujatie, na ktorom sa zúčastňuje mnoho zahraničných učiteľov z celého sveta. Na konferencii bola cítiť jednota celého sveta, verila som, že robíme dobrú vec. A potom došlo k tým udalostiam. Bola som v šoku. Nechápala som, čo sa deje a čo bude ďalej,“ dodáva.

Mladá ruská podnikateľka hovorí, že vypuknutie vojny na Ukrajine ovplyvnilo jej biznis. „Na jar nás opustilo veľa študentov. Viac než normálne. Ak niekedy odpadáva zhruba 15 percent, zrazu sme prišli o viac ako 30 percent študentov.

Môj biznis začal byť stratový a stále sa mi nepodarilo vyjsť von z červených čísel. Posledné dva mesiace si neplatím výplatu. Ťažšie sa predávajú kurzy, pretože štúdium trvá tri roky. Ľudia teraz nevedia, čo bude o mesiac, málokto si preto kúpi trojročný študijný program. Beriem to však ako výzvu a možnosť rastu pre môj biznis.

Moje problémy sú spojené s tým, že som zacielila na medzinárodný trh a používala som zahraničné služby. Preto som sa musela preorientovať na ruský trh a ruské služby. Naopak, tí, ktorí sa orientovali výlučne na ruský trh, žiadne problémy nepocítili. Možno im súčasná situácia pomohla a môžu rásť, pretože sa uvoľnilo miesto na trhu po západných spoločnostiach,“ vysvetľuje.

Anna stále považuje Rusko za krajinu vhodnú pre malých podnikateľov. „Štát aktívne podporuje malých podnikateľov. Sú tu nízke dane. Keď môj kolega z Nemecka zistil, že živnostník platí iba šesť- alebo sedempercentnú daň, tak bol v šoku. Pretože v Nemecku sú oveľa vyššie dane,“ hovorí s úsmevom.

Sankcie zasiahli všetkých

Ruská podnikateľka priznáva, že na ňu nepriamo dolieha sankčný tlak. A to ju mimoriadne trápi.

„Mám partnerov v Nemecku a vo Veľkej Británii, ktorých som za ich služby platila bankovým prevodom. Na moju banku Tiňkoff neboli uvalené sankcie, ale od apríla kolegom nemôžem platiť. Anglická banka moje peniaze posiela späť,“ vysvetľuje.

Ako sama hovorí, so zahraničnými kolegami stále spolupracuje. Peniaze im dáva bokom, a až nastanú lepšie časy, tak im ich pošle.

Anna hovorí, že na internete musela čeliť urážkam, pretože je Ruska. „Negatívne na nás nereagovali študenti, skôr komentujúci na sociálnych sieťach. Do súkromných správ som dostala niekoľko agresívnych odkazov. Začala som sa s ich autormi rozprávať a nakoniec sme sa dohodli, že až budú lepšie časy, tak sa stretneme a vypijeme si na neutrálnom území spolu pohárik vína,“ vysvetľuje.

„Na rok 2023 žiadne plány nemám. Z minulého roka som hrozne unavená, pretože som musela pracovať viac než v akomkoľvek inom roku. Plánovať niečo na tento rok je ťažké, pretože nikto nevie, čo sa môže stať. Priala by som si, aby som mohla robiť to, čo ma baví, a byť v kontakte s ľuďmi, s ktorými je mi príjemné spolupracovať,“ dodáva ruská podnikateľka.

Ukážka z knihy 15 rokov v Rusku Prečo sa Rusi nevzbúria proti Putinovi?

Jiří Just

Prinášame našim čitateľom exkluzívnu ukážku z knihy 15 rokov v Rusku – zo Zápisníka spravodajcu Jiřího Justa, českého novinára a nášho spolupracovníka.

Na záver

Čo si vezmeme z vyššie opísaných príbehov Rusov, je čisto na nás. Časť čitateľov bude dozaista sklamaná, že obyvatelia krajiny Vladimira Putina netrpia pre vojnu toľko, koľko by si zaslúžili. Žije sa im horšie, ale sankcie ich neposlali do chudoby.

Ja v slovách Ľudmily, Jekateriny a Anny čítam zmar a obavy z nejasnej budúcnosti. Pokiaľ v Moskve, ktorá sedí na zlatej žile, sú ani nie po roku vojny problémy s lekárskou starostlivosťou, je to alarmujúce. Ako to vyzerá v ruských regiónoch?

Ak si malá podnikateľka na periférii ruskej metropoly uvedomuje, ako silne sankcie na ňu doliehajú, ako sa musia cítiť veľké ruské podniky? A ako sa asi musí otriasať ruské hospodárstvo?

Sovietsky zväz začal prvýkrát dovážať zo zahraničia obilie v 60. rokoch minulého storočia. Bol to paradox, dlhé desaťročia predtým boli obilniny hlavným vývozným artiklom a zdrojom valuty pre sovietsku štátnu kasu. Moskva v roku 1963 pre nedostatok zakúpila v Spojených štátoch viac ako 10 miliónov ton obilia a 2 milióny ton múky. V 70. rokoch začalo byť sovietske impérium chronicky závislé od dovozu potravín. Bol to začiatok konca Sovietskeho zväzu, ktorý sa rozpadol v roku 1991.

Aké z toho plynie ponaučenie? Aj problémy Putinovho Ruska budú bujnieť postupne.