Kanada v roku 2016 legalizovala eutanáziu na celoštátnej úrovni. Podľa samotných vládnych záznamov lekári do dnešného dňa usmrtili viac ako 30-tisíc ľudí.

V niektorých častiach krajiny tvorí eutanázia až 5 percent všetkých úmrtí. Za posledné roky sa eufemistické pomenovania pre eutanáziu menili od samovraždy s pomocou lekára cez umieranie s pomocou lekára, lekársky asistovanú smrť, „lekársku pomoc pri umieraní“ až po MAiD (s malým písmenom „i“; z angl. Medical Assistance in Dying, pozn. prekl.) a nakoniec po pokus o vymazanie skutočnosti, že ide vôbec o skratku. Eutanázii sa v Kanade teraz nepovie inak ako MAID.

Napriek tomu, že krajina má jednu z najtvrdších politík lockdownov a najvyšších mier zaočkovanosti, je možné, že na budúci rok o tomto čase počet úmrtí na eutanáziu prekoná celkový počet úmrtí na covid.

Čoskoro možno nebudeme vedieť, koľko Kanaďanov zomrelo po eutanázii, pretože na úmrtných listoch sa bude uvádzať množstvo iných „príčin“ s cieľom zakryť rozšírený počet úmrtí spôsobených lekárom. Zdieľať

Vzhľadom na úmyselné zatajovanie a falšovanie záznamov o eutanázii to však môže byť čoskoro ťažké vysledovať.

Ontário je najľudnatejšou kanadskou provinciou. Jej Kolégium chirurgov a lekárov poskytuje nasledujúcu definíciu lekárskej pomoci pri umieraní (MAID):

Podľa federálnej legislatívy sa MAID vzťahuje na okolnosti, keď lekár alebo zdravotná sestra na žiadosť pacienta: a) podáva lieky, ktoré spôsobujú smrť pacienta, alebo b) predpisuje alebo poskytuje lieky pacientovi, aby si ich sám podal s cieľom spôsobiť vlastnú smrť v súlade so zákonnými požiadavkami. (Zvýraznenie A. A.)

Po tom, čo ten istý riadiaci orgán jasne uznal, že tento postup spôsobuje smrť, je zaujímavé, že pri vypĺňaní úmrtných listov chce akúkoľvek zmienku o ňom ako o príčine smrti vynechať.

Tento mesiac totiž toto kolégium žiada o spätnú väzbu na návrh smernice, ktorý obsahuje nižšie uvedenú časť týkajúcu sa úmrtných listov:

Pri vypĺňaní lekárskeho potvrdenia o úmrtí lekári: musia ako príčinu úmrtia uviesť chorobu, ochorenie alebo postihnutie, ktoré viedlo k žiadosti o MAID; a nesmú v potvrdení uvádzať žiadnu zmienku o MAID alebo podávaných liekoch. (Zvýraznenie A. A.)

Máme tu vedomý pokyn riadiaceho profesijného orgánu na falšovanie lekárskych záznamov. Podanie midazolamu, propofolu a rokurónia lekárom je nespornou príčinou predčasnej smrti jeho pacienta. Čoskoro však možno nebudeme vedieť, koľko Kanaďanov zomrelo po eutanázii, pretože na úmrtných listoch sa bude uvádzať množstvo iných „príčin“ s cieľom zakryť rozšírený počet úmrtí spôsobených lekárom.

Táto situácia sa stane ešte bizarnejšou, keď sa od 17. marca 2023 začnú ako základné príčiny úmrtí v úmrtných listoch uvádzať duševné choroby, ako napríklad depresia, ktoré samy osebe zvyčajne nie sú smrteľné.

Eutanázia bola legalizovaná v roku 2016 pre informovaných a súhlasiacich dospelých Kanaďanov, u ktorých sa predpokladá „ťažký a nenapraviteľný stav“. Spočiatku existovali opatrenia vyžadujúce, aby bola žiadosť podaná písomne pred dvoma nezávislými svedkami. Existovala možnosť kedykoľvek túto žiadosť stiahnuť a povinné obdobie na premyslenie.

Legalizácia eutanázie drasticky oslabuje úsilie o prevenciu samovrážd. Aká je potom legitimita vôbec sa pokúšať odradiť od samovraždy človeka v ťažkostiach? Zdieľať

V roku 2021 boli tieto opatrenia oslabené tak, aby sa vyžadoval len jeden nezávislý svedok, umožnilo sa upustiť od požiadavky konečného vyjadrenia súhlasu a zrušila sa desaťdňová lehota na premyslenie. Zároveň sa rozšírila oprávnenosť na eutanáziu o novú skupinu: pre „osoby, ktorých prirodzená smrť sa nedá rozumne predvídať“. Patria sem Kanaďania žijúci so zdravotným postihnutím a od marca tohto roku budú mať na ňu nárok aj tí, ktorých jedinou zdravotnou ťažkosťou je duševná choroba.

Avšak napriek tomu, že lobisti za eutanáziu trvajú na tom, že „lekárska pomoc pri umieraní je legálna, federálne regulovaná voľba na konci života, ktorú poháňa nádej a autonómia“, ukrývanie údajov v odborných smerniciach svedčí o výčitkách svedomia pripúšťajúcich, že na takejto praxi je niečo zásadne zlé.

Mnohí Kanaďania si myslia, že eutanázia je prijateľná len vtedy, ak o ňu pacient sám požiada. Ale prečo potom neuvádzať ako príčinu smrti „vôľu pacienta“? Možno preto, že lekári v hĺbke duše rozumejú a možno aj súhlasia s výrokom filozofa Emmanuela Levinasa, ktorý povedal: „Mám čoraz väčšiu zodpovednosť ako ten druhý, som zodpovedný aj za jeho zodpovednosť.“

Lekári sú v prvom rade zodpovední za zabezpečenie zdravia svojho pacienta a sú v pozícii zjavnej autority. Preto je mimoriadne nebezpečné, aby lekári mali povinnosť, ako to navrhuje aj kolégium, upozorňovať na eutanáziu ako na možnú „liečebnú“ alternatívu každého pacienta, ktorý na ňu má nárok. Najmä pri lekároch sa predstavenie tejto možnosti rovná odporúčaniu.

Niektorí lekári si nevedia predstaviť žiadne okolnosti, za ktorých by bolo vhodné poradiť asistovanú smrť, a to na základe zdravého rozumu, že zabitie nemôže prispieť k blahu, keďže existenciu človeka úplne ukončí.

Podľa vládneho prieskumu o povahe utrpenia medzi žiadateľmi o eutanáziu až 86,3 percenta z nich uviedlo „stratu schopnosti vykonávať zmysluplné činnosti“. Príčina je teda viac existenciálna než fyziologická. Zdieľať

Nedávno som počula jedného kanadského lekára povedať: „Ak mi ukážete, ako MAID podporuje zdravie mojich pacientov, tak ju budem vykonávať – a to s radosťou. Rovnako ako urobím čokoľvek iné, o čom si myslím, že podporuje zdravie mojich pacientov. Ale kým mi to niekto nepreukáže, tak to robiť nebudem.“ Lekári, ktorí sú odhodlaní neškodiť a pomáhať človeku žiť dobre až do smrti, sa nebudú podieľať na úmyselnom predčasnom ukončení ľudského života.

Vieme tiež, že legalizácia eutanázie drasticky oslabuje úsilie o prevenciu samovrážd (je to zrejmé, pretože prakticky každé úmrtie v dôsledku eutanázie je asistovanou samovraždou). Otázka znie: Komu sa má poskytovať prevencia pred samovraždami a komu pomoc pri samovražde? Ak sa usmrtenie vykonáva na základe momentálneho súhlasu kohokoľvek, aká je potom legitimita vôbec sa pokúšať odradiť od samovraždy človeka v ťažkostiach?

Okrem toho, z priamych svedectiev vieme, že Kanaďania bývajú vo vážnom pokušení žiadať o eutanáziu z dôvodu bezdomovectva, chudoby, nedostatočnej domácej starostlivosti, nevhodného bývania, depresie či cukrovky a slepoty.

Hanba nám, ak v našej vyspelej a prosperujúcej krajine, do ktorej by rada prišla žiť veľká časť sveta, je skutočnou príčinou žiadostí o eutanáziu práve naša neschopnosť primerane sa navzájom podporovať v našich komunitách. Odvážime sa pozrieť okolo seba na osamelosť a opustenosť, ktoré privádzajú ľudí k smrti v tichom zúfalstve, a povedať si, že príčinou takýchto úmrtí sme možno v skutočnosti my? Nie sme dostatočne prítomní. Ešte nevieme trpezlivo znášať ťažké situácie. Už dávno sme nedržali niekoho za ruku nežne, trpezlivo, hoci len na chvíľu. Možno sme to ani nikdy neurobili.

Hanba nám, ak v našej prosperujúcej krajine, do ktorej by rada prišla žiť veľká časť sveta, je skutočnou príčinou žiadostí o eutanáziu práve naša neschopnosť primerane sa navzájom podporovať. Zdieľať

Byť pravdivý je prvým krokom k obnoveniu morálnej triezvosti. Podľa samotného vládneho prieskumu o povahe utrpenia medzi žiadateľmi o eutanáziu až 86,3 percenta z nich uviedlo „stratu schopnosti vykonávať zmysluplné činnosti“.

Príčina týchto úmrtí je podľa vlastného priznania týchto ľudí skôr existenciálna než fyziologická. Je to dôležité a zaslúži si to našu pozornosť. A nikomu nepomôžeme, ak namiesto dôvodov, ktoré človek sám uviedol, uvedieme nepravdivé príčiny smrti. Musíme vedieť, prečo sme z roka na rok svedkami 32,4-percentného nárastu počtu úmrtí na eutanáziu.

Falšovanie lekárskych záznamov je hrozivé a pripomína mi výstavu, ktorú som videla minulú jar v bývalom koncentračnom tábore Mauthausen. Nacisti tu vykonávali niektoré zo svojich takzvaných lekárskych experimentov, o ktorých viedli dôkladné záznamy a ktoré sú teraz prístupné verejnosti.

Pod sklenenou vitrínou sa nachádza kniha s elegantne čitateľným rukopisom. Ide o register úmrtí od hlavného lekára tábora SS. V sprievodnom popisku múzea sa píše:

Oddiely SS falošne evidovali príčiny úmrtí. Väzeň Ernst Martin, pridelený ako úradník, pridával do registra úmrtí tajné značky k prípadom, pri ktorých sa dozvedel, že väzni boli zabití úmyselne. Umiestnením bodky za miestom narodenia označil obete smrtiacich injekcií.

Ak po rokoch niekto nájde nenápadnú bodku na každom z lekárskych potvrdení Kanaďanov, ktorí boli v skutočnosti obeťami eutanázie, budeme vedieť, kde na tento nápad prišiel, a budeme radi, že to urobil, aby sme sa mohli dozvedieť pravdu.

Pôvodný text: Canada’s Orwellian Euthanasia Regime. Uverejnené so súhlasom magazínu Law & Liberty, preložil L. Obšitník.