Gen Z a návrat filmov | Dvaja dvadsaťroční youtuberi svojimi horormi opanovali kiná. O čom to svedčí?

Nárast popularity tzv. short-form obsahu v posledných rokoch zaiste spôsobil vrásky na čele nejedného filmového producenta.

Ako sa má generácia, ktorá svoj voľný čas trávi sledovaním niekoľkosekundových videí, zabaviť pri sledovaní celovečerného filmu? Nie je táto forma kultúry zastaraným konceptom, ktorý sa nedožije ďalšieho desaťročia?

Nuž, v posledných týždňoch sa zdá, že nie. Príslušníci generácie Z (tzv. zoomeri) zapĺňajú kiná a chodia na filmy, ktoré režírujú takisto príslušníci generácie Z.

Veľkú pozornosť na sociálnych sieťach vyvolal úspech dvoch hororových filmov – Backrooms, nakrúteného podľa znepokojivej internetovej legendy, za ktorým stojí 20-ročný režisér Kane Parsons, a Obsession, diela 26-ročného Curryho Barkera.

Prvý menovaný film s rozpočtom necelých desať miliónov dolárov už celosvetovo zarobil približne 146 miliónov. V prípade Obsession je tento pomer ešte úctyhodnejší – s rozpočtom približne 750-tisíc dolárov zarobil celosvetovo 171 miliónov dolárov.

Nočné mory generácie Z

Oba tieto filmy sú horory. Backrooms sa inšpiroval internetovou legendou, podľa ktorej existuje akási iná dimenzia, do ktorej sa človek dokáže neúmyselne prepadnúť. Obsession je zas o tom, ako si mladý muž Bear magicky zaželá, aby ho kolegyňa veľmi silno milovala. Jeho želanie sa splní a dopadne to dosť zle.

Barker povedal, že na motív splneného želania, ktoré zle dopadne, prišiel vďaka pozeraniu Simpsonovcov. To je vtipné, pretože je to podobné, akoby niekto povedal, že archetypálny námet človeka, ktorý na seba vezme všetku vinu sveta a potom sa obetuje, prevzal z tretej epizódy trinástej série South Parku.

Niekto na internete uštipačne poznamenal, že námety týchto dvoch filmov odrážajú najhoršie strachy mužov generácie Z, ktorými sú rodičovská pivnica a rozprávanie sa so ženami. Bez ohľadu na to, či to platí, tieto dva filmy oslovili primárne práve túto generáciu – vyše polovica návštevníkov Backrooms mala menej ako 25 rokov a táto veková kohorta tvorila 75 percent skorých návštevníkov Obsession.

Na čom záležíNarastá počet ľudí, ktorí žijú osamote. Má to vplyv na ich zdravie aj kvalitu života

Zuzana Hanusová

Z komédií na horory

Filmu Obsession sa dokonca podarilo niečo, čo sa nepodarilo žiadnemu filmu mimo vianočnej sezóny od čias filmu E. T. – Mimozemšťan, a to narásť v tržbách dva týždne po sebe (keďže diváci väčšinou chodia na filmy tesne po premiére).

Okrem žánru a svojej atraktivity pre generáciu Z majú však tieto filmy spoločný aj fakt, že ide o výtvory youtuberov. Parsons sa vo svojich krátkych filmoch na YouTube venoval znepokojivému svetu Backrooms, Barker zas nakrúcal krátke komediálne scénky.

Takáto žánrová otočka nie je bez precedensu, minulý rok napríklad svojimi Weapons upútal pozornosť Zach Cregger, ktorý sa v minulosti takisto venoval komédii. Osobne si myslím, že to nie je náhoda, keďže oba tieto žánre vyžadujú silný cit pre načasovanie a rytmus scén.

Keď má v internetovom svete niekto talent, už skrátka môže obísť inštitúcie a začať svoju tvorbu distribuovať priamo divákom. V jednom veľmi dôležitom kroku však mladí filmári ešte nedokážu obísť veľké filmové spoločnosti, a tým je distribúcia.

Parsonsov projekt preto financovalo menšie štúdio A24, pre ktoré sa Backrooms následne stali najúspešnejším filmom v prvých týždňoch premietania. Práva na distribúciu Obsession kúpila spoločnosť Focus Features v septembri 2025 za 15 miliónov dolárov.

Zoom Michala LukáčaHodnotím najväčšie filmové hity tohto leta

Michal Lukáč

Vynútená pozornosť

Prečo však distribuovať film do kín aj v 21. storočí, keď existuje množstvo alternatívnych prostriedkov šírenia? Barker už predtým na YouTube vydal pár krátkych hororových filmov: prečo sa najväčší ohlas spustil až v súvislosti s filmom Obsession?

Samozrejme, nezanedbateľnou časťou odpovede na túto otázku je marketingová viditeľnosť, ktorú film uverejnený iba na YouTube skrátka nedosiahne. Verím však, že existuje aj ďalšia odpoveď, ktorá je o čosi viac spätá so životným štýlom zoomerov. A obávam sa, že aj v tomto prípade mali pravdu naše mamky – môžu za to tie nešťastné mobily.

Ako som nedávno spomenul v texte na Postoji, známy herec Matt Damon kriticky poznamenal, že scenáristi netflixových filmov úmyselne píšu svoje diela tak, aby sa v nich vývoj viackrát zosumarizoval. Činia tak preto, aby sa v nich mohli zorientovať aj diváci, ktorí počas pozerania seriálu v domácom prostredí scrollujú sociálne siete.

Návšteva kina takýto tragický prístup k sledovaniu kinematografických diel, našťastie, neumožňuje. Možno ide o jednu z mála offline oáz tejto generácie, kde sú jej príslušníci nútení niekoľko súvislých hodín venovať niečomu celú svoju pozornosť.

Búrka na sociálnych sieťachOpera a balet nikoho nezaujímajú, povedal herec Timothée Chalamet. A čo ak má pravdu?

Michal Lukáč

More pokračovaní

Keď už však zoomer v posledných rokoch do kina aj zašiel, často zostal nepríjemne prekvapený tým, akú tvorbu má na výber.

Filmový priemysel sa od finančnej krízy (česť výnimkám) vybral konzervatívnou cestou takmer istého výnosu. Keď sa človek v posledných rokoch pozrel na všetky tie remaky, spin-offy, rebooty a nekonečné pokračovania, zavše mu mohlo aj napadnúť, či sme ako ľudstvo jednoducho nezabudli, ako vymýšľať nové námety.

Je veľmi symbolické, že Backrooms a Obsession svoju chvíľu slávy zažívajú práve v momente, keď film Star Wars: Mandalorián a Grogu zbiera priemerné recenzie a utŕžil najhorší prepad tržieb z prvého na druhý týždeň v dejinách ságy Hviezdnych vojen.

Nuda mainstreamu

Ako redaktor konzervatívneho portálu by som si teraz zrejme vedel získať lacné body tým, že by som pospomínal na všetky woke neduhy, ktorými trpeli filmy v posledných rokoch. Vidíte? Go woke, go broke.

Je to však podľa mňa v zásade oveľa jednoduchšie. Úspech noviniek od mladých tvorcov v kontraste s trápiacim sa mainstreamom svedčí skrátka o tom, že najväčším nepriateľom zábavného priemyslu je, prekvapivo, nuda.

Keď sa nekonečné filmové série začnú meniť na predražené reklamy na hračky, o mladých filmároch a mladých divákoch platí to, čo si filozof Thomas Kuhn myslel o mladých vedcoch – sú najochotnejší rozbiť paradigmu a prepísať pravidlá hry.

Backrooms aj Obsession prichádzajú so sviežimi originálnymi námetmi a s neopozeranými hereckými tvárami. A takisto umelecky otvárajú témy, ktoré v reálnom živote trápia generáciu Z.

Dúfajme, že tento pozitívny trend v najbližších rokoch uvidíme aj v iných žánroch ako v hororovom. Horor je totiž oblasť, ktorá má typicky dobrý pomer rozpočtu k ziskom a verné publikum. Začať experimentovať napríklad v akčnom filme už bude chcieť ešte o čosi viac odvahy.