Komentáre a názory 05. december 2022

Príliš veľa aktivizmu Predhodili publiku dieťa, ktoré žiada, aby ho okolie oslovovalo v strednom rode

Zuzana Hanusová
Zuzana Hanusová

Denník N zverejnil rozhovor s neplnoletým dievčaťom, ktoré sa definuje ako nebinárne.

Denník N zverejnil rozhovor s neplnoletým dievčaťom, ktoré sa definuje ako nebinárne.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zuzana Hanusová

Predhodili publiku dieťa, ktoré žiada, aby ho okolie oslovovalo v strednom rode
Ilustračná fotografia: Flickr/Amnesty Finland

Denník N má za sebou týždne, keď ako na páse zverejňoval rozhovory s ľuďmi z LGBTI komunity. Po teroristickom útoku na Zámockej to bolo z ich strany pochopiteľné a bolo jasné, že budú intenzívne presadzovať túto agendu. 

Vznikli aj novinársky zaujímavé rozhovory, napríklad keď verejne známe osoby deklarovali svoju sexuálnu orientáciu, ako napríklad rozhovor s bývalým politickým moderátorom a hovorcom prezidentky Martinom Strižincom. Práve z tohto rozhovoru vyšli zaujímavé, až prekvapivo pragmatické odpovede, ktoré odhalili ľudský príbeh.

Keď už Denník N začal robiť rozhovory na queer témy ako na bežiacom páse, už aj skalní čitatelia dvíhali obočie, či to s jednou témou príliš neprepaľujú.

Vrchol novinárskeho aktivizmu však prišiel s rozhovorom so sedemnásťročným dieťaťom, ktoré sa samo označilo ako nebinárne, zmenilo si meno na rodovo neutrálne meno Victory Vargicovie a požaduje od svojho okolia, aby ho oslovovalo v strednom rode.

V mene rešpektu novinárka, ktorá sa venuje prevažne témam okolo LGBTI, vedie celý rozhovor v roztlieskavacom tóne, sama dievča oslovuje v strednom rode a zároveň mu oniká.

Akýkoľvek odborník z oblasti psychiatrie potvrdí, že dieťa v tínedžerskom veku len hľadá svoje miesto pod slnkom, rieši otázky svojej identity, zmyslu života, prežíva protestné obdobie z dôvodu, aby sa emancipovalo od svojich rodičov, a v období puberty sa ľudský mozog ešte neustále vyvíja. Najnovšie výskumy potvrdzujú, že to, čo sa kedysi tvrdilo, že zmeny v mozgu sa uzatvárajú do dvadsiatky, už dávno neplatí a že hormonálne zmeny majú vplyv na zmeny v mozgu ešte aj dávno po dvadsiatke.

V tomto najzraniteľnejšom období hľadanie vlastného ja, navyše v období pandémie, keď boli žiaci mesiace sociálne izolovaní od svojich rovesníkov, vtedy pätnásťročné dievča, ktoré žije doma len so svojou mamou, a ako v rozhovore naznačuje, s otcom ani so širšou rodinou nemá žiaden kontakt, príde na to, že je nebinárne a že sa neidentifikuje so žiadnym pohlavím.

Novinárka išla voľbou respondenta na veľmi tenký ľad. Dá sa povedať, že na otvorenie novej agendy použila pred internetovým publikom dieťa, ktoré hoci vyžaruje domnelé sebavedomie, je oveľa zraniteľnejšie, než sa môže na prvý pohľad zdať.

Pri odpovedi, kde Victory priznáva, že v takejto citlivej záležitosti odmietla pomoc psychoterapeuta, by mali profesionálnej novinárke zablikať všetky červené kontrolky. Možno na rozhovor dostala súhlas matky, čo samo osebe vyvoláva obavy. No aj v takom prípade má novinárka alebo aspoň editor rozmýšľať, čo s dieťaťom v takomto zraniteľnom období života spraví ideologický rozhovor tohto typu. 

Keď Denník N koncom novembra rozhovor zverejnil, nedali ho najprv na sociálne siete. Dnes ho však zaradili ako titulný text a odkaz naň zavesili na Facebook. Diskusiu k rozhovoru však zamkli. Už to je dôkazom, že si museli byť vedomí, že rozhovorom o takej citlivej oblasti dieťa v podstate využili na otvorenie polarizujúcej témy, ktorá je už aj pre veľkú časť liberálov prekročením čiary a zbytočným tlačením na pílu.

Je jasné, že rozhovor, kde neplnoleté dievča odpovedá v strednom rode v štýle „až keď som v rámci samoštúdia začalo rozumieť rôznym identitám, pochopilo som, že práve nebinárnosť vystihuje moje pocity“, sa bude zdieľať na sociálnych sieťach a vyvolá vlnu nevôle i vulgárnych reakcií.

Aké máme novinárske štandardy, keď je možné zverejniť rozhovor s dieťaťom, ktoré len pred dvoma rokmi začne pochybovať o svojej rodovej identite a odmieta terapeutické sprevádzanie? 

Ten rozhovor otvára toľko psychologických otáznikov, že už po tretej odpovedi je jasné, že nemal prejsť cez skúseného editora.

Samozrejme, redaktorka nemohla s dieťaťom v ničom polemizovať a ani len naznačiť skeptickú otázku. Dievča dalo už dopredu jasne najavo, že každý, kto doteraz odmietol akceptovať jeho stredný rod, stratil jeho záujem. Rozhovor sa tak niesol logicky v duchu podržím mikrofón a ty sa vyrozprávaj, čo máš na duši.

A tak sedemnásťročné dievča s plnou vážnosťou politickej aktivistky predstavuje jazykovú príručku, v ktorej verejnosť poučuje, ako „identita nebinárneho človeka nespadá pod žiadnu z binárnych identít, teda pod mužský alebo ženský rod. K nebinárnosti sa teda môžu hlásiť napríklad aj arodoví či birodoví ľudia. Na druhej strane sa môže označenie ,nebinárne‘ používať aj ako samostatná identita“. 

Už aj podmienky na tranzíciu dospelého človeka pri želanej chirurgickej zmene pohlavia riešia nutné sprevádzanie zo strany psychiatra a obdobie, počas ktorého sa musí v praxi overiť, či želaná identita nie je len dôsledkom zanedbanej psychiatrickej diagnózy. 

Noviny však predhodili internetu dieťa, ktoré sa hľadá, len aby príbeh poslúžil vyšším cieľom. Dieťa by však malo byť hranicou, za ktorú sa nejde.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0