Máte nadváhu? Ďakujte rodičom!

Nadváha detí nesúvisí teda iba s ich stravovacími návykmi. So zaujímavou štúdiou prišiel odborný časopis Nature Genetics.

Aj správanie rodičov pred počatím dieťaťa určí, či ich potomok bude mať sklon k priberaniu. Dokázala to štúdia, ktorú realizoval tím vedcov na myšiach.

To, žeby budúce matky nemali piť, fajčiť a mali by sa zdravo stravovať, je známe. Najnovšie štúdie však ukazujú, že to zďaleka nestačí. Stravovacie návyky a životný štýl oboch rodičov už pred počatím vplývajú na potomstvo, tvrdí štúdia z Nature Genetics.

Fajčenie a nezdravá strava ovplyvní napríklad, ktoré gény sa u detí aktivujú a ktoré nie. A to sa dedí rovnako ako samotné gény. Vedci pre štúdiu použili myši, ktoré na základe jedla plného tukov nabrali na váhe a dosiahli až cukrovku druhého typu.

Ich potomstvo vzniklo umelým oplodnením a vynosili ich zdravé myši, náhradné matky. Tak sa vylúčilo, žeby váhu mláďat ovplyvnilo trávenie a príjem stravy tučnej matky, alebo správanie sa matky v tehotenstve alebo pri dojčení.

V puberte obviňujete mamu, že ste podedili hrubé kosti z jej strany a máte pomalé trávenie, že priberiete aj z vody? Nie je to naozaj až tak mimo vedeckých zistení. Teraz štúdie dokázali, že podiel matky na zmenách látkovej výmeny je ešte väčší ako otcovský. A synovia a dcéry sú tým odlišne ovplyvnení. Ženskí potomkovia skôr priberali, mužskí mali viac cukru v krvi.

„Ukázalo sa, že ako vajíčka, tak aj spermie podávajú ďalej epigenetické informácie, ktoré viedli špeciálne pri ženských potomkoch k silnej nadváhe,“ hovorí pre týždenník Spiegel šéf vedeckého tímu Johannes Beckers z Inštitútu pre experimentálnu genetiku z Helmholtz centra v Mníchove.

Rovnica, že tuční rodičia znamenajú tučné deti, sa skloňuje často. Vyhováranie sa na gény je ale podľa spomínanej štúdie oprávnené. Podľa jej výsledkov na zvieratách je jasné, že sa nadváha dedí prostredníctvom zárodkových buniek.

Vedci sa domnievajú, že táto štúdia môže pomôcť vysvetliť masívne rozšírenie cukrovky za posledné desaťročia na celom svete.

Nič ale nie je stratené, zmena životného štýlu môže podľa vedcov ovplyvniť génový spínač, a tým aj naše budúce potomstvo.

Spiegel píše, že vedci z Kodane dokázali, že sklon k nadváhe sa naozaj prenáša aj na ďalšiu generáciu. Vedci našli epigenetické zmeny v spermiách, ktoré sa týkali regulovania génov k ovládaniu hladu.

Nórska univerzita v Bergenwies zase ukázala, že deti bývalých fajčiarov majú oveľa väčšie riziko astmy, aj v prípade, keď otcovia prestali fajčiť dávno pred ich narodením. Kto fajčil viac ako desať rokov pred počatím dieťaťa, aj tak zvyšuje riziko astmy u svojho dieťaťa o 50 percent.

Týždenník tak tému uzatvára tvrdením, že dobrá zmena v životnom štýle sa oplatí pre ďalšie generácie. Pretože epigenetické dedičstvo je iné ako genetické, dá sa totiž otočiť. Môžeme tak aspoň myslieť na našich potomkov v ďalších generáciách a ušetriť ich trápenia z nadváhy či cukrovky.