Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovalo súdne pojednávanie v korupčnej kauze, v ktorej figurovali podľa vyšetrovateľov traja ľudia – Bernard Slobodník, Dušan Kováčik a Peter Košč.

Slobodník stál v čase, keď ovládal políciu nitriansky oligarcha Norbert Bödör, na čele finančnej polície. Medzičasom sa však stal kajúcnikom, svedčí aj proti bývalému špeciálnemu prokurátorovi Kováčikovi.

Okrem iného tvrdí, že Kováčik zobral od Košča úplatok 50-tisíc eur za to, že „uprace“ dva vyšetrovacie spisy. Jeden sa týkal priamo Košča, ktorý mu odovzdal peniaze – podľa Slobodníka – v špeciálne upravenej knihe.

Kováčik to odmieta. Spolu so svojimi advokátmi sa snaží spochybniť korunného svedka Slobodníka aj nahrávkou, ktorá údajne dokazuje, že dostal inštrukcie, ako má vypovedať.

Baranidlo

Po prvé: ide o nelegálny záznam súkromného rozhovoru, ktorý navyše nijako nesúvisí s podanou obžalobou na dvojicu Košč, Kováčik. Je nanajvýš sporné, či ho mal vôbec sudca Truban pripustiť ako dôkaz.

Po druhé: nahrávka nedokazuje, že Slobodníka niekto úkoloval. Z neformálnej diskusie, ktorú viedol s dvoma policajtmi, vyplýva len to, že sa snažil pred kľúčovými výsluchmi rozpamätať na detaily rôznych káuz.

Po tretie: účelová interpretácia podobných, často zostrihaných nahrávok je manuál, ktorý hojne využíva aj Smer na čele s Robertom Ficom. Cieľom je diskreditácia kajúcnikov, vyšetrovateľov a dozorujúcich prokurátorov.

Po štvrté: Kováčik a jeho advokáti sú v aktuálnej spravodajsko-politickej hre skôr baranidlom. Organizátorom a hýbateľom deja je zrejme Košč, ktorý stojí podľa Slobodníka aj za údajne kompromitujúcou nahrávkou.

Biely golier

Podnikateľ Košč bol odjakživa typický zákulisný hráč, ktorý ťažil v biznise hlavne zo svojich kontaktov na tajnú službu. Svoje tykadlá mal aj v politike – od SNS cez Smer a Harabina až po Pčolinského a Sme rodina.

Nikdy však na seba zbytočne neupozorňoval. O jeho vplyve, ktorý bol vraj porovnateľný s Bödörom, vedel iba úzky okruh zainteresovaných. Koščovo fungovanie v polosvete bolo navyše sofistikovanejšie.

Hoci vyzerá ako hrubokrký mafián z 90. rokov, v skutočnosti sa správal ako klasický biely golier novej éry. Košč mal povesť lobistu a šachistu, ktorý sa vedel šikovne pohybovať aj v štátom riadených tendroch.

Dokázal si získať dôveru ľudí v dôležitých pozíciách aj v tzv. sivej zóne. Disponoval tiež kontaktmi na polícii: podľa zverejných informácií stál aj v pozadí trestného stíhania vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu.

Kto za koho kope

Pokusy o podkopanie dôveryhodnosti Bernarda Slobodníka sú ďalším dielom nekonečného seriálu, na konci ktorého má byť očista organizovaného zločinu s politickým krytím na najvyšších miestach.

Prvé ataky sa začali pred dvoma rokmi, keď skončili vo väzbe – aj vďaka svedectvám kajúcnikov ako Slobodník, Makó alebo Böhm – ľudia ako Kováčik alebo funkcionári polície (Gašpar, Krajmer, Hraško).

Makó čelil neskôr otvoreným vyhrážkam, Slobodník mal dokonca pre podozrenie z fyzickej likvidácie ochranku. Nie sú žiadni hrdinovia ani obete, dlhé roky boli dobrovoľne súčasťou zhubného systému.

Mieru ich spolúčasti zhodnotí až súd. Je však znepokojujúce, ak sa nespráva nestranne, naopak: sudca Truban sa legitimizovaním kontroverznej nahrávky otvorene pridal na stranu Košča s Kováčikom.