Mestské a obecné polície Kompetencie im majú pribudnúť, má to však aj svoje riziká

Vo svetle tragických domácich udalostí, no i geopolitického diania zaiste možno povedať, že prevládajúcou emóciou na Slovensku je v týchto dňoch pocit nebezpečia. Najmä v súvislosti s tragédiou na zastávke Zochova, no i v súvislosti s ďalšími podobnými haváriami, ktoré zapríčinil alkohol, sa tlačí do popredia téma mestských a obecných polícií a ich kompetencií.

Obecní či mestskí policajti majú inú úlohu ako štátna polícia. Nevyšetrujú zločiny a nevedú boj proti terorizmu. Podľa zákona o obecnej polícii ide o poriadkový útvar, ktorý pôsobí pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku a niektorých ďalších úlohách, aké vyplývajú z rozhodnutia orgánov obce.

Ich výhodou je, že sú najbližšie k obyvateľom. To možno pri mestských políciách neplatí, no najmä na dedinách je to tak, že obecní policajti bývajú medzi miestnymi známi. Ich kompetencie sú však obmedzené – nemôžu napríklad merať rýchlosť či dať fúkať.

Bratislava chce zmenu

Vyššie kompetencie by si priala aj najväčšia mestská polícia na Slovensku – tá bratislavská. „Kompetencie obecných a mestských polícií nie sú dostatočné,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa bratislavskej mestskej polície Barbora Krajčovičová.

„Jedna z legislatívnych zmien, ktorú navrhujeme, by mala umožniť obciam a mestám, a teda aj obecným a mestským policajtom, merať rýchlosť prostredníctvom statických radarov a zasielať platobné rozkazy, tak ako to je napríklad pri statickej doprave (parkovaní) v uliciach hlavného mesta,“ dodáva Krajčovičová.

Ako ďalšie veci, ktoré by privítali, uvádza nové pravidlá pri používaní uniforiem vrátane možnosti vykonávať určité činnosti aj v civilnom oblečení. Podľa Krajčovičovej by tak mestskí policajti mohli účinnejšie vykonávať kontroly nelegálnych skládok, nezodpovedných psičkárov či nalievania alkoholu mladistvým.

Ďalšia zmena, ktorú by mestská polícia privítala, je rozšírenie práv a povinností vykonávať zákrok, aj keď je mestský policajt mimo služby, ale aj získanie prístupu do rôznych registrov, ako napríklad do evidencie motorových vozidiel. „Mestskí policajti v teréne často bojujú s tým, že sa nevedia dopátrať napríklad k majiteľom áut, ktoré blokujú výjazdy z garáží a parkovísk. Vďaka prístupu do evidencie by sme vedeli majiteľovi takéhoto vozidla napríklad zatelefonovať,“ vysvetľuje Krajčovičová.

Operačné stredisko Mestskej polície Bratislava. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Kompetencie rozširovať, ale opatrne 

Kompetencie mestských a obecných polícií boli naposledy rozšírené v roku 2019, keď bola ministerskou vnútra Denisa Saková. „Išlo najmä o rozšírenie kompetencií na úseku riešenia priestupkov v doprave, rozšírenie kompetencií pri kontrole u predvádzanej osoby, zakotvenie nemožnosti odopretia výpovede v súvislosti s postihom za priestupok a rozšírenie kompetencií na oprávnenie zastavovať vozidlá v niektorých prípadoch,“ uvádza pre Postoj Saková.

Predseda výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa je za zvýšenie kompetencií obecných polícií, ale pristupoval by k nej opatrne. „Treba si uvedomiť, že každé uznanie kompetencií prináša aj zvýšenie zodpovednosti. V minulosti sme zaregistrovali snahu obecnej polície dostať sa na úroveň štátnej polície, čo ja osobne nepokladám za rozumné,“ hovorí Krúpa.

Exministerka vnútra Denisa Saková rozumie požiadavke zo strany obecných polícií rozšíriť kompetencie v oblasti objektívnej zodpovednosti, no upozorňuje na viaceré úskalia, ktoré by boli spojené napríklad so zavedením kompetencie merania rýchlosti.

„Takáto zmena by so sebou priniesla aj finančné zaťaženie obcí a miest z dôvodu potreby nákupu informačných systémov a ich prepojenia s informačnými systémami MV SR,“ uvádza Saková.

„Ďalším problémom je aj nedostatok personálnych kapacít mestských a obecných polícií, neexistencia metodického orgánu mestských a obecných polícií zabezpečujúceho jednotnosť, koordinovanosť postupov a zabezpečenie vzdelávania a preškoľovania príslušníkov obecných a mestských polícií, čo by mohlo viesť k neefektívnosti vykonávania tejto kompetencie,“ dodáva.

Obecná polícia v Dvoroch nad Žitavou. FOTO TASR – Henrich Mišovič

Chýba odvolací orgán

Ako vážny problém exministerka vnútra uvádza, že celé rozkazné a odvolacie konanie v rámci objektívnej zodpovednosti nemá v rámci obecných polícií kto riešiť. „Musím upozorniť na riziko, že prípadným nekvalifikovaným vykonávaním tejto kompetencie prostredníctvom mestských a obecných polícií by dochádzalo k ešte väčšiemu zaťažovaniu príslušníkov PZ, ktorí by uvedené skutky následne museli objasňovať v riadnom konaní o priestupku ako orgán odvolací,“ argumentuje Saková.

Podľa Sakovej sa to ukazuje aj na tom, že hoci mestské a obecné polície môžu riešiť v rámci objektívnej zodpovednosti priestupky zákaz zastavenia a státia, tak je tento inštitút využívaný minimálne. Riešenie teda vidí v tom, aby bola kompetencia merania rýchlosti ponechaná Policajnému zboru Slovenskej republiky, no zároveň aby boli príslušníci PZ odbremenení vykonávaním tejto činnosti plne automatizovaným spôsobom.

Podľa Sakovej je dôležité aj to, aby sa vytvoril a uzákonil orgán, ktorý by bol v hierarchii nad všetkými mestskými a obecnými políciami, a ten by vykonával rozkazné a odvolacie konania.

Postoj sa s otázkami obrátil aj na ministerstvo vnútra. „V súčasnej dobe sa pracuje na návrhu zákona o obecnej polícii, kde kompetencie mestských a obecných polícií na Slovensku by mali byť posilnené,“ uvádza ministerstvo. Návrh zákona je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

„Zároveň sa počíta aj so zavedením oprávnenia pre obecné a mestské polície na meranie rýchlosti formou objektívnej zodpovednosti, a to zabudovaním stacionárov v obciach a mestách na rizikových úsekoch,“ dodáva ministerstvo.

Vykonávanie dychových skúšok príslušníkmi obecnej polície je podľa ministerstva v štádiu riešenia a uvažuje sa aj o znížení vekovej hranice potrebnej na prijatie príslušníka obecnej polície z 21 na 18 rokov.