Podpredseda SaS Martin Klus Moja misia je oddialiť predčasné voľby, nechcem byť súčasťou katastrofy

„Nástup radikálov a Fica je oveľa väčší problém ako Igor Matovič vo vláde,“ hovorí Martin Klus zo SaS a dodáva, že čokoľvek dnes vedie k predčasným voľbám, považuje to za problém. V rozhovore vysvetľuje, prečo žiada od SaS zelenú kartu pri hlasovaniach s menšinovou vládou, v čom sa nestotožňuje s opozičnou politikou svojej strany i to, prečo by nehlasoval za odvolanie Igora Matoviča a aký majú osobný vzťah.

Približuje aj svoj postoj počas letnej koaličnej krízy, hovorí, či by bol vo vláde radšej s Hlasom než s OĽaNO a či plánuje vymeniť politiku za diplomaciu. Martin Klus je politológ, pred vstupom do politiky bol vysokoškolským učiteľom. V minulom volebnom období bol poslancom Národnej rady za SaS a do odchodu strany z koalície tiež štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí.

Národná rada opäť nebola uznášaniaschopná pri hlasovaní o novele zákona o štátnom rozpočte. Vy ste boli tiež jedným z tých, ktorí obštrukciu podporili. Prečo?

Bolo zrejmé, že pre pomerne veľký počet absentujúcich poslancov vládnej koalície sa dnes schôdza nezačne. Napriek tomu, že som bol pôvodne rozhodnutý, že obštrukciu nepodporím, vnímam to ako kúpenie si času, aby sme sa v klube rozprávali, ako ďalej.

A to aj vzhľadom na to, že som už včera verejne deklaroval, že k niektorým témam budem potrebovať buď zelenú kartu, alebo budem rešpektovať rozhodnutie klubu, keď nebudem aspoň dočasne jeho súčasťou.

To si ako predstavujete?

Mohol by som mať pozastavené členstvo v strane ako svojho času Lucia Ďuriš Nicholsonová. Ak toto má byť spôsob, ako sa vieme vyrovnať s nejednotou pri hlasovaní, poďme sa o tom rozprávať.

Pre Hospodárske noviny ste nevylúčili ani odchod zo strany. Ako na to v SaS zareagovali?

Viacerí mi teraz volajú a píšu, aby som v strane určite ostal, lebo im na tom záleží. To človeka vždy veľmi poteší. Teší ma, že je v strane rešpekt k iným názorom, od pána predsedu až po všetkých ďalších členov poslaneckého klubu je ochota so mnou rokovať, ako by som si svoju pozíciu predstavoval.

Samozrejme, moji kolegovia z toho nie sú nadšení, keďže viem, ako im veľmi záleží na jednote strany a klubu pri jednotlivých hlasovaniach. Ľudsky ma mrzí, že som pomyselnou čiernou ovcou.

Vaša súčasná pozícia je tak najmä reakciou na súčasnú opozičnú politiku SaS?

Áno, je to jeden z hlavných motívov, ale na konci toho celého je téma predčasných volieb. Mám veľmi vážne obavy, že spôsob, akým dnes fungujeme v opozícii, je problematický, a to aj z pohľadu nášho voliča. Myslím, že ani on nie celkom rozumie tomu, čo znamená parlamentná obštrukcia, a má skôr očakávania, že sme strana, ktorá bude predkladať konštruktívne návrhy, nie rokovania blokovať.

Čokoľvek dnes vedie k predčasným voľbám, považujem to za problém. Takáto koncovka osobitne v tejto atmosfére, ktorá momentálne na Slovensku i v Európe panuje, je katastrofálna a ja nechcem byť súčasťou tejto katastrofy.

Teda na rozdiel od Richarda Sulíka nechcete vôbec rokovať o predčasných voľbách?

To je téma, pri ktorej sa zásadne nezhodujeme, a moja osobná politická misia je dnes v maximálnej možnej miere voľby oddialiť. Prípadne prispieť k tomu, aby boli až v riadnom februárovom termíne v roku 2024.

Richard Sulík povedal, že ste sa ešte nestihli osobne porozprávať. Prečo ste svoju nespokojnosť dovnútra nekomunikovali skôr?

My, samozrejme, komunikujeme, ale je pravda, že som zástancom toho, že si veci treba vyjasniť najskôr doma. Preto som sa ani k vládnej kríze v zásade vôbec verejne nevyjadroval. Do poslednej chvíle som dúfal, že koniec koalície nenastane. Vedel som, že akékoľvek moje verejné vyjadrenie by mohlo skomplikovať aj moje osobné snahy spájať a budovať mosty.

Keď sa to nepodarilo, dúfal som, že aspoň počas septembra si nájdeme k sebe cestu ako konštruktívni partneri, no ani to sa nedarí. Dnes som úplne vystavený parlamentnej realite, preto sa k tomu musím nejako postaviť. Z toho dôvodu nastala táto situácia.

So Sulíkom si zjavne momentálne politicky nerozumiete. Ovplyvnili to najmä posledné dva mesiace alebo to pretrváva dlhšie?

Nemusíme sa na všetkom zhodnúť a to platí aj vo viacerých veciach, nielen v postupe SaS vo vládnej kríze, ale rešpektujeme sa. Poznám ho 14 rokov, myslím, že je to viac ako len politický vzťah. Nech sa stane čokoľvek, v nejakej podobe priateľmi zostaneme. Ak by aj k tomu došlo, za žiadnych okolností sa nechystám odchádzať s búchajúcimi dverami či páliacimi mostami. Urobím všetko pre to, aby ten odchod nenastal, no ak sa tak stane, nech je čo najpriateľskejší.

Igor Matovič by si na priateľský odchod nestavil ani deravý groš, včera napísal na facebooku, že SaS vás veľmi rýchlo popraví. Nakoľko to vyzerá na váš odchod?

Po dnešnom dni je to 50 na 50. Mám ešte nejaký čas, a ako optimista verím, že nájdeme nejaké riešenie.

Dokedy máte čas rozhodnúť sa?

Do utorka budúceho týždňa, keď sa začína nová schôdza. Nech je jasné, ako budeme fungovať.

Sulík však už oznámil, že pokiaľ vám bude na nejakom hlasovaní mimoriadne záležať, dostanete zelenú kartu. Nie je teda už rozhodnuté, že dostanete, čo chcete?

Ešte sme sa na žiadnych konkrétnych pravidlách nedohodli. Keď dohodu nájdeme, bude to pokojnejšie pre nás všetkých.

Ak tomu správne rozumiem, nechcete zelenú kartu len pri možnom odvolávaní ministrov či vlády a hlasovaní o predčasných voľbách, ale aj pri otváraní schôdzí či návrhoch zákonov, ktoré pokladáte za dôležité, hoci klub môže mať na to iný názor?

Je to jeden z možných scenárov, ale som pripravený si to so svojimi kolegami vnútorne prebrať a v utorok budem o tom informovať. To, či zostanem v klube, závisí aj od nich.

Igor Matovič v rozhovore pre Postoj po odchode SaS z koalície tvrdil, že v strane sú dve krídla, Sulíkovo a Klusovo. Vaše krídlo vraj vnútri SaS presadzovalo ideu, aby ste boli konštruktívnou opozíciou. Je to tak?

Ja by som to takto nevnímal, ale je pravda, že viacerí sme si svoje pôsobenie v opozícii predstavovali inak ako blokovaním schôdzí a tým, že sa v zásade nekomunikuje medzi nami a zvyšnými donedávna ešte partnerskými koaličnými stranami. Nemyslím si, že to je správne.

Martin Klus. Foto: Postoj/Adam Rábara

Nepoznám ešte parlamentnú realitu tak dôkladne ako moji kolegovia a kolegyne, ale viem si predstaviť, že SaS by v tomto smere mala byť tou stranou, ktorá podporí viaceré vládne veci. Teda tie, ktoré predsa plnia programové vyhlásenie a my sami sme sa pod ne podpisovali. Zároveň by sme si dokázali vyrokovať, aby podporili veci, ktoré sú dôležité pre nás. Ak by to takto fungovalo, v pokoji by sme to vedeli dotiahnuť až do februára 2024 a neťahalo by nás to spoločne na dno.

Osobné antipatie medzi lídrami OĽaNO i SaS sú však zrejme silnejšie než želanie konštruktívnej politiky...

Aj ja to vnímam, no momentálny chaos spôsobuje, že klesajú preferencie nielen nám, ale i ostatným a stúpajú tým, ktorí predstavujú reálnu hrozbu pre zahraničnú politiku Slovenska i Európy. Nástup radikálov a Fica je oveľa väčší problém ako Igor Matovič vo vláde.

Oslovili vás po vyjadrení o možnom odchode zo SaS už aj niektorí predstavitelia koalície s tým, aby ste sa dohodli na spolupráci?

Nie a nemajú na to ani dôvod. O mojej nespokojnosti sa vie dlhšie, preto vznikli aj úvahy o krídlach v strane. Dnes je zrejmé, že je to vec, ktorú si musíme vyriešiť najskôr vnútri a preto som rád, že nikto ďalší zvonka sa do toho zásadne nezapája. Je to tak správne.

Ako jediný poslanec SaS ste minulý týždeň neboli na odvolávaní ministra financií Igora Matoviča. Prečo?

Dôvod bol jednoduchý, mal som choré deti, ktoré boli v teplotách a na antibiotikách, zostal som s nimi doma v Banskej Bystrici.

A keby boli okolnosti iné?

Pravdepodobne by som mal vážnu dilemu, ako sa v tej chvíli zachovať. Bez ohľadu na to všetko, čo zaznelo v rozprave, odvolanie ministra financií vnímam ako dôležitý krok k tomu, aby sa priblížili predčasné voľby. V tejto chvíli to nevnímam ako dobrý nápad.

V strane či v poslaneckom klube SaS ste s tým názorom úplne osamotený?

Diskusie sú rôzne, ale takto striktne formulovaný názor mám asi jediný.

Váš stranícky kolega Peter Cmorej sa v Sobotných dialógoch vyjadril, že medzi Igorom Matovičom, Robertom Ficom či Ľubošom Blahom nevidí rozdiel. Je aj toto typ politickej komunikácie, s ktorou máte dnes v prípade SaS problém?

Áno, mám s tým problém. Nestotožňujem sa s podobnou rétorikou. Vidím zásadný rozdiel medzi tromi menovanými, najmä pokiaľ ide o zahraničnú politiku. Štýl Igora Matoviča ako ministra financií či šéfa hnutia OĽaNO mi nemusí byť sympatický. No ako jeho blízky spolupracovník v európskych záležitostiach môžem povedať, že sme boli vždy na jednej vlnovej dĺžke, a porovnávať ho s tým, čo predvádza súčasná radikálna opozícia, mi nepripadá úplne férové.

A s vyjadrením Richarda Sulíka, že Robert Fico ožil vďaka Matovičovi a vráti sa, súhlasíte?

Ani s tým sa nestotožňujem a je len na nás, ako to celé dopadne. Jednak na SaS, ale aj na ostatných stranách vládnej koalície. Na konci dňa rozhodnú voliči a ja verím, že nemajú až takú krátku pamäť, ako sa to na Slovensku traduje.

Aký máte vzťah s Igorom Matovičom?

Myslím si, že priateľský. Vzájomne sa rešpektujeme, hoci vie, že politicky sa v mnohých témach nezhodneme.

Čím to je, že vy s Igorom Matovičom nemáte osobné konflikty, a veľká časť vašich kolegov v nejakej miere áno?

Je to najmä tým, že sa naozaj dlho poznáme.

To by mohol povedať aj Richard Sulík, a predsa to je celkom inak.

Áno, no myslím, že v našom prípade je to tak, že vieme, čo od seba môžeme navzájom očakávať. Najväčší rozdiel je v tom, že sme boli v takmer úplnej zhode v zahraničnej politike, čo sa v prípade agendy ministerstva školstva, spravodlivosti či hospodárstva asi povedať nedá. Aj epizóda so Sputnikom je nič oproti tomu všetkému, čo sa udialo na iných ministerstvách.

Martin Klus. Foto: Postoj/Adam Rábara

Napriek tomu asi vnímate výhrady svojich kolegov. Prečo vám na Igorovi Matovičovi neprekáža to, čo prekáža im?

Každý má na to svoje dôvody, pre mňa osobne sú zrejme kľúčové iné veci. Ale keby som si to čo oni myslel o Matovičovi aj ja, zariadil by som si to tak, aby som bol v utorok v parlamente a hlasoval za jeho odvolanie. Úprimne som rád, že som túto dilemu nemal a zdravie mojich detí mi bolo prvoradejšie.

Vráťme sa ešte k letnej kríze, keď SaS vypovedala koaličnú zmluvu a dala OĽaNO ultimátum. Už vtedy ste mali s podobnými podmienkami problém?

Stotožňoval som sa s podmienkou, aby sme rokovali o novej koaličnej dohode, aby sa pravidlá dodržiavali a v parlamente nevládol taký chaos, ako sme videli na májovej a júnovej schôdzi. Nebol som priaznivcom toho, aby v uznesení bola aj osobná požiadavka, nakoniec, tá nebola deklarovaná ani v rámci uznesenia republikovej rady. Potom však už procesy išli ďalej a nerád by som komentoval viac do vnútornej kuchyne strany, lebo to nie je fér.

Vy teda potvrdzujete verziu, že spočiatku v uznesení nebola požiadavka na odstúpenie Igora Matoviča z postu ministra a zaznela až na následnej tlačovej konferencii z úst Richarda Sulíka?

Nerád by som to viac spätne komentoval. V každom prípade, viacerí na republikovej rade hovorili o tom, že najdôležitejšie je, aby sme si nastavili pravidlá. A keďže nám už dve hodiny predtým odkázali z OĽaNO, že Igor Matovič rozhodne nikam neodchádza, tak sme viacerí vedeli, že v prípade, ak tam bude striktne formulovaná táto požiadavka, je to vlastne naším bianko šekom do opozície. Vzhľadom na to, že sme si dávali určitý čas na celý tento proces, to možno nebola veľmi ideálna vyjednávacia pozícia.

Vaša bývalá kolegyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, s ktorou ste si blízki, počas koaličnej krízy čakala, že aj SaS si prizná svoj podiel viny, no podľa nej SaS konala spôsobom, akým konala, lebo chce ísť do predčasných volieb. Prečítala situáciu správne?

Vyjednávacia pozícia nebola ideálna, keďže striktná podmienka bola definovaná hneď na začiatku. Ale neverím tomu, že v tom čase niekto predpokladal, že to dospeje až do situácie, keď reálne uvažujeme o predčasných voľbách. Aj SaS si podľa mňa stále uvedomuje, že predčasné voľby v tomto čase nie sú ideálny scenár, ale je tiež značná časť ľudí vnútri strany, ktorí si myslia, že to je riešenie problému, ktorý nastal. Ak nefunguje národná rada, tak nám to naši občania môžu neskôr vo voľbách spočítať.

Vy ste si pri podobných ultimatívnych požiadavkách mysleli, že Igor Matovič predsa len opäť cúvne, alebo ste to hneď vnímali ako nereálnu možnosť?

Do poslednej chvíle som nielen dúfal, ale i aktívne robil na tom, aby situácia, že SaS bude nútená odísť do opozície, nenastala. A bolo nás podstatne viac. Časť verila tomu, že sa udeje scenár z marca 2021 a Igor Matovič odstúpi. Niektorí sme až takí idealisti neboli, ale dúfali sme, že nájdeme iné riešenie. Nakoniec úplne na konci augusta, to už bolo bezprostredne pred odchodom SaS, sa nejaké riešenie aj rysovalo, ale už nebola politická vôľa sa mu zásadnejšie venovať.

Narážate na nechuť SaS rokovať o požiadavkách OĽaNO, ktoré boli zverejnené tesne pred uplynutím ultimáta?

Nechuť už bola na oboch stranách. Začalo to škrípať natoľko, že to už ďalej nemalo zmysel. Pritom si pamätám, ako sme Eduardovi Hegerovi po nastúpení na post premiéra tlieskali na kongrese SaS a vyjadrili sme mu plnú podporu. Neviem, čo sa za ten rok až tak zásadne zmenilo, že sme dnes tam, kde sme, ale je mi to ľudsky ľúto.

Mnohých ľudí v OĽaNO, Za ľudí aj Sme rodina poznám osobne roky rokúce a nie je mi veľmi ľudsky príjemné sa tu teraz tváriť ako ich politický nepriateľ.

Vy ste mali podobne rezervovaný postoj k požiadavkám SaS už aj počas prvej vládnej krízy v marci 2021. Prečo?

Bola to trochu iná situácia, ale áno, je to tak. Celkovo si nemyslím, že by politika mala byť natoľko osobná, ako dnes je.

V súvislosti so svojím možným odchodom podpisujete tvrdenie Richarda Sulíka, že sa snaží viesť SaS maximálne tolerantne voči iným názorom?

V mojom osobnom prípade určite áno. Som mu za to veľmi vďačný, o to viac si ho vážim nielen ako politika, ale i ako človeka.

SaS teda nie je stranou jedného muža?

Nie, to si nemyslím. Som pripravený zariadiť sa tak, aby bolo moje rozhodnutie čo najlepšie aj pre stranu. Sám som jej venoval osem rokov a úprimne mi záleží na tom, aby mala pozitívny osud.

Keď vravíte, že v strane panuje tolerancia k iným názorom, prečo sa takmer nikto v čase návštevy Geissovcov v rámci SaS verejne nedištancoval? Alebo naozaj všetci v SaS veríte, že táto forma programu exministra hospodárstva prinesie prelom v oblasti slovenského cestovného ruchu?

(Smiech.) Je to pre mňa skôr úsmevná epizódka. Keď ste však súčasťou nejakého klubu, máte asi vyššiu mieru tolerancie voči veciam, ktoré by ste na svojich politických súperoch kritizovali. To je jednoduché vysvetlenie, prečo sme sa v tomto prípade viacerí len pousmiali.

Len pousmiali?

Je vo svojej podstate trochu zvláštne, že minister hospodárstva sprevádza rodinu Geissovcov, ale na druhej strane rozumiem tomu, že je to zaujímavá skupina ľudí z pohľadu propagácie turizmu na Slovensku. Nepozerajme sa na svet, že je len čierny a biely. Aj v tomto prípade je tam veľmi veľa bieleho. Ak to pomôže dostať na Slovensko x desiatok turistov, tak prečo nie.

Vy si viete predstaviť rovnakú reakciu, keby sa tejto návšteve venoval vo svojom pracovnom čase Igor Matovič a zobral by ju ešte aj do pléna Národnej rady?

Sú veci, ktoré v programe ich návštevy mali vyzerať inak.

Čo hovoríte na slová ministra obrany Jaroslava Naďa, že Richard Sulík podmieňoval odovzdanie systému S-300 Ukrajine práve požičaním vrtuľníkov počas návštevy Geissovcov?

Neviem o tom. No presunúť systém S-300 na Ukrajinu bolo to najlepšie, čo sme vtedy mohli spraviť.

Nie je teda pravda, že ste boli podľa slov pána Naďa s vtedajším ministrom Ivanom Korčokom ako štátny tajomník „na prášky“?

Ja som na prášky z toho, že nám niekedy dobre nespávajú naše deti. (Úsmev.) S tým mám podstatne väčší problém ako s politikou. Viac nemám k tomu čo povedať.

Martin Klus. Foto: Postoj/Adam Rábara

SaS dala ponuku Ivanovi Korčokovi, aby viedol SaS do volieb ako jej líder. On ju však neprijal. Zamrzelo vás toto rozhodnutie?

Je mi to trochu ľúto, keďže bol istý čas súčasťou našej partie a očakávanie straníkov boli tak trochu iné, no rešpektujem rozhodnutie môjho bývalého ministra. Poznám ho ako človeka, ktorý je pevný vo svojich zásadách, a ak deklaroval, že vstup do politiky si predstavuje inak ako pristúpením k strane, tak to asi myslel smrteľne vážne.

Možno ho uvidíme na kandidátke a urobí to tak, ako sám povedal, že sa to patrí. No možno sa rozhodne vrátiť späť do diplomacie, čo by bola skvelá správa pre Slovensko, lebo ho považujem za jedného z najlepších diplomatov našich moderných dejín.

Vy ste jeho vysvetlenie, prečo do toho nejde, pochopili?

Detailne som sa nad tým nezamýšľal, ale rozumiem tomu, že ak má byť niekto lídrom strany, tak by to malo byť na základe vnútorných a vonkajších procesov. A tým vonkajším sú voľby. Teda ja to chápem tak, že ak sa rozhodne kandidovať a prejde voľbami, tak potom bude o tom uvažovať.

V kuloároch sa však hovorí aj o tom, že to pán Korčok odmietol, lebo podmienkou Sulíka na prepustenie postu predsedu strany bolo vyhrať parlamentné voľby, čo zrejme nie je celkom reálne.

Detaily rozhovoru medzi Ivanom Korčokom a Richardom Sulíkom nepoznám. Je to krásna predstava, že by SaS vyhrala voľby, a mať Ivana Korčoka na kandidátke by dávalo väčšiu perspektívu, že sa tak stane. Ale v tejto chvíli to pokladám skôr za nereálnu a uzavretú záležitosť. No v politike nikdy nehovorte nikdy a ani navždy.

Má strana SaS budúcnosť aj bez Sulíka?

Ja si ani neviem predstaviť, že by tu bol niekto večným lídrom, a myslím si, že aj Richard Sulík si to uvedomuje. Rovnako si neviem predstaviť, že by SaS na politickom nebi chýbala a nebola by súčasťou budúcich vlád.

Bude vám stačiť „zelená karta“ na to, aby ste ostali aj vy súčasťou SaS?

Viem si to v tejto chvíli predstaviť.

Hoci nechcete predčasné voľby, myslíte si, že k nim naozaj nespejeme?

Je to hypotetická otázka, ale sledujúc politickú realitu sa obávam, že sa to nedá vylúčiť. Ak by som bol dnes bookmaker v stávkovej kancelárii, asi by som povedal, že predčasné voľby budú, ale neviem kedy.

Stavili by ste si na predčasné voľby?

Ja nie, lebo by som stavil proti tomu, čo si úprimne prajem. Ale ak by boli predčasné voľby v októbri alebo novembri 2023, tak oproti februáru 2024 to až taký zásadný rozdiel nie je. Ale ak budú na jar budúceho roka, som presvedčený, že by to spôsobilo obrovské problémy.

Stále viac sa hovorí ako o novej možnej koalícii strán Hlas, SaS a PS. V nej by ste sa cítili lepšie ako v tej súčasnej?

Ťažko povedať. Hlas si so sebou nesie svojskú históriu, na druhej strane hodnotovo v oblasti zahraničnej politiky sú nám iste bližší ako iní radikáli v opozícii, s ktorými máme tú „česť“ v parlamente. S Petrom Kmecom máme priateľské vzťahy, je to náš bývalý veľvyslanec vo Washingtone.

Kmec bol však jasne proti obrannej dohode s USA.

Tam sme sa nezhodli, ale vo všetkých ostatných otázkach ho vnímam ako človeka, ktorý má veľmi konštruktívne názory. Je to omnoho hodnotovo i názorovo prijateľnejšie spojenie ako akékoľvek iné zo súčasnej pozície. Napriek všetkému si myslím, že SaS má stále najbližšie k stranám vládnej koalície a napríklad k Progresívnemu Slovensku, ale i KDH, ktorým držím palce, aby sa už konečne dostali do parlamentu.

SaS si však pri Hlase stále akoby necháva otvorené zadné vrátka. Keby k tomu došlo, boli by ste proti, aby išla SaS do vlády s Hlasom, ktorá už istý čas hovorí o akomsi spoločenskom zmieri?

Je to predčasná otázka a stále veríme, že to na konci dňa nebude potrebné. Úprimne si však nemyslím, že to bude SaS, ktorá bude rozdávať karty. Ak by sme išli do predčasných volieb, je tu reálna obava, že Smer a Hlas by mohli zostaviť vládu samostatne. Obávam sa toho, čo sme videli po voľbách v roku 2012, a od toho sa odvíjajú všetky moje aktuálne politické postoje.

Pri vás je to inak, no SaS momentálne pôsobí, že by išla radšej do koalície s Hlasom než s OĽaNO.

To do veľkej miery závisí od toho, akými procesmi prejde samotné OĽaNO, či už pred voľbami, alebo po voľbách. Viem si predstaviť, že časť mojich kolegov by mala skutočne problém byť znova súčasťou tej istej vlády s OĽaNO, no politická realita nás učí, že môže byť všetko celkom inak.

Budete znova kandidovať vo voľbách bez ohľadu na to, kedy budú?

Je to pravdepodobný scenár, ale nevylučujem ani možnosť, že sa už nebudem uchádzať o hlasy voličov a že sa úplne stiahnem z politiky.

Smerujete do diplomacie?

Ako bývalý štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí je mi táto téma veľmi blízka, nevylučujem takúto možnosť, ale nebudem sa ňou zaoberať skôr ako na konci tohto volebného obdobia. Stále mám možnosť vrátiť sa aj do akademického prostredia a sprostredkovať študentom praktickú stránku politiky, ktorú som mal možnosť si zažiť.

Máte už aj ponuky do diplomacie?

Konkrétne nie, ani by nebolo fér, aby som sa teraz, zvlášť z opozície, o to uchádzal. Nevylučujem, že na konci volebného obdobia by som niečo také skúsil, ak sa rozhodnem v politike nepokračovať. Ale je predčasné o tom uvažovať.

Čo hovoríte na svojho nástupcu, nového štátneho tajomníka Andreja Stančíka?

Poznám ho už niekoľko rokov, ešte ako aktívneho mládežníka v ODM. Myslím si, že zahraničnej i európskej politike rozumie. Niektorí namietajú proti nemu pre jeho vek, ale nemyslím si, že je to ten kľúčový faktor. Každý musí nejako začať. Spomeňme si na Sebastiana Kurza, ktorý bol v jeho veku už ministrom zahraničia. Je len na ňom, ako sa toho chopí, a ja mu úprimne držím palce a som mu 24 hodín denne k dispozícii na telefóne.