Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
23. september 2022

Konzervatívny týždeň

Sedem rokov Postoja, Konzervatívny summit a Krajniakove texty

Uplynulý pracovný týždeň bol pre konzervatívny tábor na Slovensku mimoriadne dôležitý.

Sedem rokov Postoja, Konzervatívny summit a Krajniakove texty

Slovenský a poľský premiér na Konzervatívnom summite. A v úlohe moderátora redaktor Postoja Michal Magušin

Udialo sa viacero zaujímavých vecí.

Prvá sa týka Postoja. Oslávili sme siedme výročie, a hoci to nie je okrúhle, podľa symboliky čísel v Biblii je to „číslo plnosti“. Nechcem sa púšťať do teologických debát, ale akoby sa za tých sedem rokov aj v Postoji niečo zavŕšilo – možno prvá budovateľská etapa.

Chcem vypichnúť tri veci, ktoré sú hodné pozornosti: Postoj vznikal pred siedmimi rokmi do istej miery ako generačná platforma, gro redakcie tvorili ľudia jednej generácie. A hrozilo, že to tak aj ostane. Ale vedenie redakcie systematicky pracovalo na tom, aby v redakcii boli zastúpené rôzne generácie a najmä aby redakcia nestarla a aby popri skúsených redaktoroch vyrastali nové talenty.

Hľadať mladých novinárov s talentom, odvahou a konzervatívnymi hodnotami nie je až také ľahké.

No dnes je v redakcii silná aj mladá generácia, ktorá sa prejavuje čoraz sebavedomejšie, a štyridsiatnici, ktorí budovali základy Postoja, žičlivo vychovávajú svojich nasledovníkov.

Ako najstarší člen redakcie sa na tento proces pozerám s rešpektom a sama som občas prekvapená tým, akí šikovní mladí ľudia sa objavujú v tejto redakcii. Ak by Postoj neexistoval, je pravdepodobné, že by možno ani novinármi nechceli byť alebo by išli do iných redakcií a tam by svoje hodnoty buď skrývali, alebo by časom názorovo splynuli s prostredím, v ktorom sa ocitli.

Dôležité je aj to, že Postoj stále môže čítať každý bez ohľadu, či naň prispieva alebo nie. V tomto začína byť Postoj na mediálnom trhu výnimočný.

Občas s úsmevom v redakcii hovoríme, že máme šťastie, lebo naši čitatelia sú zväčša veriaci ľudia a tí sú zvyknutí prispievať nielen na chod farnosti, ale aj na veľa dobrých diel vo svojom okolí či v cirkvi. Z tejto prirodzenej štedrosti profitujeme aj my a môžeme vďaka nej rásť.

Nereptáme na to, že je tu konkurencia, naopak, často si v redakcii pripomíname, že máme svojej konkurencii priať len to najlepšie. Zdieľať

Je to cesta skromnosti aj pokory, pretože sme závislí od darov svojich čitateľov. No je tam dôležitý aj prvok solidarity, lebo tí bohatší svojimi darmi umožňujú nielen rozvoj redakcie, ale aj to, že Postoj môžu čítať i ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť prispievať.

Postoju pribudla aj konkurencia v podobe Štandardu, ktorý založil náš bývalý kolega Jaroslav Daniška a kde dnes pôsobí aj náš bývalý kolega Dag Daniš.

Nereptáme na to, že je tu konkurencia, že má väčšie finančné zdroje, naopak, často si v redakcii pripomíname, že máme svojej konkurencii priať len to najlepšie. Lebo naším cieľom nie je zničiť sa, ale pomáhať si v konkurenčnom boji rásť, zlepšovať sa a nestagnovať.

A teraz k inej veci.

V pondelok sa konal v Bratislave ďalší ročník Konzervatívneho summitu, ktorého hlavným organizátorom je Inštitút Ladislava Hanusa, ktorý vyšiel z katolíckeho akademického spoločenstva Spoločenstvo Ladislava Hanusa.

Mimochodom, toto Spoločenstvo oslavovalo pred pár dňami svoje dvadsiate výročie. Patrí sa mu venovať aspoň pár slov.

Začiatkom jesene 2002 sa prvýkrát stretla skupina mladých ľudí, aby „spoločne hľadala odpovede na veľké otázky“ a tiež aby títo mladí ľudia „hlbšie spoznávali svoju vieru a navzájom sa inšpirovali v živote podľa hodnôt evanjelia“.

Z tohto spoločenstva vyšlo už viacero významných politikov, mnohí katolícki intelektuáli, novinári, vedci, kňazi, umelci, učitelia, podnikatelia... – a ovocie tohto spoločenstva začína byť jasne vidieť. Aj v súčasnej vláde sú ľudia, ktorí prešli týmto spoločenstvom, máme v redakcii kolegov, ktorí sa k nemu hlásia, a vplyv tejto sprvu akademickej komunity je nespochybniteľný. Za to patrí vďaka najmä katolíckemu intelektuálovi Jurajovi Šústovi.

Vráťme sa ku Konzervatívnemu summitu, ktorý má ešte veľa detských chýb, ale pomaly začína plniť svoju misiu a tou je inšpirovať konzervatívne prostredie v politike, kultúre a cirkvi na Slovensku a povzbudiť ho k odvahe zasadzovať sa za kresťanské konzervatívne hodnoty.

Tým, že pozýva do Bratislavy európske konzervatívne osobnosti, vytvára priestor na stretnutie a hľadanie jednoty v podstatných veciach.

Konzervatívny summit má jeden vážny problém, ktorý zdôrazňujú najmä konkurenčné médiá. Ide o to, že hostiteľom je Boris Kollár. Zdieľať

Tento rok na summit prišiel predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki a diskutoval tu so slovenským premiérom. Nie je to už teda akcia, ktorú môže „nekonzervatívne“ prostredie ignorovať alebo sa z nej iba posmievať.

Inzercia

Summit ukázal aj tri body, v ktorých konzervatívne prostredie nie je v tomto čase jednotné.

Stručne povedané: je nám bližšie skôr poľské konzervatívne prostredie, tvorené stranou Právo a spravodlivosť, alebo máme sa viac pozerať na maďarskú cestu, ktorú stelesňuje Viktor Orbán? V niečom sú si poľskí a maďarskí konzervatívci blízki, ale v niečom sa dnes radikálne líšia. Napríklad v tom, či dodávať Ukrajincom zbrane alebo ako ďaleko ísť so sankciami voči Rusku.

V tomto sa štiepi aj slovenské konzervatívne prostredie. Postoj sa pozerá viac smerom k Poľsku a kolegovia k tomu napísali aj zásadný text, prečo by sme sa mali v novej epoche držať Poľska.

Späť ku Konzervatívneho summitu, ktorý má jeden vážny problém, ktorý zdôrazňujú najmä konkurenčné médiá. Ide o to, že hostiteľom summitu je v priestoroch parlamentu jeho predseda a tým je v súčasnosti Boris Kollár. Preto Kollár máva na summite aj prejav.

Denník N včera k tejto téme napísal: „Kollár sa tento týždeň opäť nehanebne prezentoval ako obranca konzervatívnych hodnôt pred zlým progresivizmom, za čo ho nikto z účastníkov Konzervatívneho samitu verejne neokríkol, ani sa od propagátora veľmi netradičného životného štýlu a človeka, ktorý znovu neurobil nič proti hriechu korupcie, nedištancoval.“

Nie je tajomstvom, že ani mnohých konzervatívcov nenadchýna, keď sa za významného predstaviteľa konzervatívneho tábora pasuje Boris Kollár. Nie je to niečo, čo sa ľahko „predýchava“.

Na túto tému však priniesol dôležitú tézu Milan Krajniak.

Vlastne tento týždeň zverejnil Krajniak dva zásadné texty. Jednak predniesol dôležitý prejav na Konzervatívnom summite o tom, čo dnes znamená byť slovenským konzervatívcom, a jednak napísal polemickú esej pre Štandard, kde podrobil ich základnú líniu podrobnej kritike.

Krajniak pomenoval „omyly alebo nepresnosti“, ktoré z jeho pohľadu obsahovali viaceré texty v Štandarde. Zdieľať

Najprv k tomu prvému prejavu, ktorým Krajniak akoby obhajoval aj Kollára, hoci ho priamo nemenuje.

Krajniak tvrdí, že je omylom myslieť si, že „úprimne veriaci kresťan žijúci príkladným rodinným životom rovná sa konzervatívec“. A omylom je aj presvedčenie, že človek žijúci liberálnym životným štýlom nemôže byť politickým konzervatívcom.

„Americkí konzervatívci by o týchto dvoch omyloch vedeli dlho rozprávať. Príkladne žijúci veriaci kresťania desaťročia bez problémov presadzujú v USA čoraz šialenejšiu progresívnu agendu, ako napríklad veriaci katolík prezident Biden. Viackrát rozvedený sukničkár prezident Trump s občas neznesiteľnými sexistickými a urážlivými poznámkami presadil troch konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu a tí zvrátili rozsudok Roe vs. Wade. Kto z nich je konzervatívnym politikom?“

To sú znepokojivé otázky, ktoré sa konzervatívcom, a najmä tým veriacim, zle počúvajú, ale občas ich treba nechať zaznieť.

A teraz k tomu druhému textu s názvom: Na čo Palko, Daniš a Daniška zabúdajú, keď píšu o Ukrajine. Krajniak, ku ktorému sa kolegovia zo Štandardu hlásia ako k osobe blízkej ich redakcii, pomenoval „omyly alebo nepresnosti“, ktoré z jeho pohľadu obsahovali viaceré texty v Štandarde. Sú to texty, ktoré sa v posledných mesiacoch venovali téme Ruska, Ukrajiny, európskych a slovenských záujmov.

Kolegom zo Štandardu vyčíta ich líniu, podľa ktorej sú „Američania fuj, rozoštvali Ukrajincov a Rusov, Európe vyhovuje spolupráca s Ruskom, Američanom nevyhovuje spolupráca Európy s Ruskom, preto sa máme od Američanov emancipovať a byť európski vlastenci“.

Krajniak zásadne s touto líniou nesúhlasí a vysvetľuje prečo. Je to dlhý text a ťažko sa z neho vyberá. Ale kolegom Krajniak napísal aj toto: „Ak ale výroky o potrebe ukončenia vojny nemajú byť pokrytecké, očakával by som, že ich autori budú denne vyzývať Rusko, teda pôvodcu vojny, aby sa z Ukrajiny stiahlo. Toto mi od Palka, Danišku a Daniša dosť chýba.“

Čiastočne sa však vo svojom texte Krajniak vyhranil aj voči línii, s ktorou prišiel Postoj, keď hovorí o spolupráci a silnejšej orientácii na Poľsko. „Dedičným hriechom slovenských elít je neustále hľadanie pocitu úľavy z ťažoby stredoeurópskej neistoty v tom, že sa pridáme k niekomu väčšiemu, ako sme my. A tým sa to vyrieši.“ Odmieta, aby sme sa opierali o ruské dubisko, Brusel či hľadali úľavu vo Washingtone, ale nie je ani za upínanie sa na Poľsko. „Nič z toho dlhodobo nefunguje,“ tvrdí Krajniak.

Pre slovenské konzervatívne prostredie bol uplynulý týždeň naozaj vzrušujúci a diskusie či polemiky, ktoré počas neho odzneli, sú dobrým signálom, že čosi tu funguje a formuje sa.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.