Rada rodičom: buďte ako vlci

Dánsky rodinný terapeut a pedagóg Jesper Juul je autorom mnohých kníh o výchove a píše pravidelné stĺpčeky o rodine pre rakúsky Der Standard. Rodičom dáva rady s nadhľadom sedemdesiatnika, ktorý aj rád provokuje a občas sa vyberie proti prúdu.

Radšej dobrý než perfektný rodič

Juul tvrdí, že každá doba má svoju výchovu a je to tak dobre. V 50. rokoch bola potrebná disciplína, lebo sa svet musel rýchlo pozviechať po vojnách. Dnes sa však podľa neho nachádzame na križovatke, keď sa rozhoduje, akou cestou sa vyberieme. Nedávno mu vyšla nová kniha „Byť vlkom – vodcom svorky“, v ktorej radí, ako sa v rodine rozhodovať bez autoritárstva, ale ani sa deťmi nenechať vodiť za nos. Propaguje návrat k autentickosti príkladu – byť pevnými sprievodcami svojich detí – ako vlk, vodca svorky.

Tridsať rokov používal prirovnanie rodiča ako majáku, potom prešiel na predobraz vlka. Zdá sa mu teplejší a lepšie uchopiteľný. Nemecké médiá sa preto dnes predbiehajú v rozhovoroch s Jesperom Juulom, tie poskytuje dokonca aj teraz, hoci ho zriedkavá neurologická choroba pritlačila na invalidný vozík a nemôže ani rozprávať.

Komunikuje však cez internet, takouto formou radí mnohým rodinám. V poslednom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vysvetľuje, aká má byť úloha rodiča v rodine.

Tvrdí, že zvieratá musia svoje mláďatá naučiť, aby sa postarali samy o seba a tým sa stali nezávislými. „V tomto procese zosobňujú dospelí jedinci skúsenosť a vytvárajú prostredie dôvery, zatiaľ čo majú na zreteli, čo mláďatá potrebujú. A hoci pre ľudských rodičov nie je život taký jednoduchý a predvídateľný, chcem ich inšpirovať, aby rozmýšľali o vzájomnej dôvere, predtým ako myslia na výkon, kontrolu a úspech svojich detí.“

Rodičia majú moc, v správaní a v príklade rozhodujú o tom, ako sa ich dieťa vyvíja a rozvíja svoje schopnosti.

Hoci pre rodičov nie je život taký jednoduchý a predvídateľný, chcem ich inšpirovať, aby rozmýšľali o vzájomnej dôvere, predtým ako myslia na výkon, kontrolu a úspech svojich detí.Zdieľať

Juul tvrdí, že „vedenie znamená spôsob, ako sa matky a otcovia rozhodujú použiť túto moc – na základe svojich hodnôt a filozofie alebo svojich skúseností z detstva alebo na základe poznania svojho dieťaťa.“

Podľa Juula ide o to, ako naše predstavy pretavíme do správania sa detí. „Väčšina rodičov nie je v tomto úspešná. O to dôležitejšie je, aby boli pripravení sa učiť s deťmi a od detí, namiesto snahy po perfekcionizme. Na rok 2016 navrhujem motto „Dosť dobrý rodič je novým významom slova perfektný rodič!“.

Vedenie podľa Juula znamená empatiu a snahu byť čo najviac prítomný a autentický. Rodičia, ktorí sa sa rozhodujú na takomto základe, síce riskujú, že budú chvíľu neobľúbení, ale len tak sa stanú dôveryhodnými.

Jesper Juul v rozhovore, kde vysvetľuje svoj pohľad na výchovu (v nemčine).

Čo nefunguje

Výchova, kde dieťa udáva tón v rodine na princípe buď – alebo, podľa Juula nefunguje. „V tomto prípade zanedbávajú rodičia svoje potreby ako obetu v prospech toho, čo si myslia, že je najlepšie pre deti. To však nie je to najlepšie. Nie je to prospešné pre rodinu ani pre spoločnosť. Deti sú schopné dávať rodičom spätnú väzbu. Ale nie sú schopné prevziať zodpovednosť za svoje blaho. Aj dobré úmysly vo výchove môžu viesť k vážnemu zanedbaniu, tak ako dve generácie dozadu vo väčšine autoritárskych rodín.“

Juul odmieta aj staré znamé motto „deti potrebujú hranice“, ako ho interpretujú niektorí rodičia. Tvrdí, že základom všetkého je vzťah vybudovaný na láske a empatii. „Brať niekoho vážne ešte automaticky neznamená, že mu dáme všetko, po čom túži. Vedenie je spojené so záväzkom načúvať, porozumieť a túžby druhého pretaviť do rozhodovacieho procesu, ktorý musí mať za cieľ dobro všetkých v rodine. To nie je romantizujúce a má málo do činenia s demokraciou.“

Deti sú schopné dávať rodičom spätnú väzbu. Ale nie sú schopné prevziať zodpovednosť za svoje blaho. Zdieľať

Je teda dôležité pýtať sa dieťa na názor, brať ho vážne, aj keď následne rozhodneme inak, ako ono chce. „Dieťa potrebuje dôveru, že rodičia spravia to najlepšie rozhodnutie.“

Podstata dobrého a efektívneho vedenia spočíva podľa Juula v hlbokom rešpekte k sebe samému a rovnako aj k dieťaťu. „Toľko rodičov nevie dnes povedať nie, a preto musia neskutočne veľa rozprávať. Z toho sa idú deti zblázniť a raz potom povedia – Urobím si po svojom, ty ma aj tak nedokážeš viesť.“

Rodinný terapeut zároveň odmieta odmeňovanie a chválenie detí, pretože sa stanú motiváciou celého konania dieťaťa. Odmeňovanie vníma Juul ako novodobú formu trestania, ktorá spôsobuje, že medzi dieťaťom a rodičom vzniká vzťah ako medzi šéfom a zamestnancom.

Nestavajte deti do centra vesmíru

Taktiež pre nemecký týždenník Stern kritizuje rodičov za prílišnú pozornosť, ktorú venujú deťom. Deti chcú byť len súčasťou nášho sveta dospelých. „Zvlášť, keď deti chodia do škôlok alebo jasieľ, potrebujú čas s dospelými, potrebujú žiť aj dospelý život. V škôlke sa učia byť deťmi – tancujú, spievajú. Ale nenaučia sa nič o dospelých. Vidíme už dôsledky. Mnoho mladých nevie, ako žiť. Sú depresívni, lebo nevedia, ako sa vyrovnať so sklamaniami.“

Deti dnes majú podľa Juula stresový život, lebo do svojich 15 rokov strávia 25 000 hodín v pedagogických zariadeniach. S deťmi a dospelými, ktorých si nevybrali, a majú množstvo podnetov.

Juul radí nechať deti na pokoji a povedať im, nech sa samy hrajú, lebo potrebujeme napríklad navariť – tak sa deti naučia, ako žije dospelý. „To, ako sa budú správať naše deti v dvadsiatke, nie je dôsledkom výchovy, ale nášho spolužitia v rodine. My sme príklady, dobré a zlé, 24 hodín denne.“

V inom rozhovore pre nemecký týždenník die Zeit Juul hovorí, že ten, kto je v centre pozornosti, býva osamelý ako šéf firmy. Dieťa sme dnes postavili do centra pozornosti vesmíru a pritom je veľmi osamelé. Dieťa si vyžaduje našu pozornosť, ale nepotrebuje jej toľko veľa, koľko si pýta.

To, ako sa budú správať naše deti v dvadsiatke, nie je dôsledkom výchovy, ale nášho spolužitia v rodine. My sme príklady, dobré a zlé, 24 hodín denne.Zdieľať

Jesper Juul pre Stern vysvetľuje, že deti nemajú problémy s chybami dospelých, pokiaľ za ne prevezmú zodpovednosť a priznajú svoje obmedzenia. „Keď to rodičia neurobia, deti sa cítia vinné. Väčšinu z toho, čo dnes robíme dobre, sme sa naučili na zlom príklade systémom – taký nechcem byť.“

Podľa Juulovej teórie deti potrebujú vedenie, potrebujú rodičov, ktorí vedia, čo chcú. Hranice však nemajú byť chápané ako konvencie, ale musia to byť osobné hranice. Juul tvrdí, že do desiatich rokov máme šancu si s dieťaťom vybudovať pevný vzťah dôvery, ktorý sa preverí v puberte.

Základom pevného vzťahu je podľa dánského pedagóga autentickosť v konaní. Môžeme vraj ako rodičia aj kričať, plakať, sťažovať sa. „Môžeme, nie sme predsa dokonalí. Len by sme nemali dieťa zraňovať. Neoromantici veria, že ich pocity dieťaťu škodia. Ale neprítomnosť citov deti poškodzuje.“

Titulná foto - Profimedia.sk