Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
15. september 2022

Odborníčka na zamestnávanie žien

Dlhodobo u nás prevláda pohľad, že mamy s malými deťmi sú problém

S Teréziou Mihálikovou o pozícii matiek na pracovnom trhu i o tom, ako by aj firmám pomohlo, keby vnímali materstvo ako príležitosť, nie ako problém.

Dlhodobo u nás prevláda pohľad, že mamy s malými deťmi sú problém

Terézia Miháliková z projektu Pracujúce mamy. Foto Postoj/Marka Zacková

Až polovici žien, ktorým sa končí rodičovská dovolenka, komplikuje návrat do práce nedostatok škôlok či inej dostupnej starostlivosti. Mnohé z nich preto nútene zostávajú doma a ocitajú sa v „príjmovom vákuu“. Na rodičovský príspevok už po dovŕšení tretieho roka dieťaťa nemajú nárok a vrátiť sa do práce je nemožné, pretože dieťa do škôlky neprijali.

Združenie Pracujúce mamy v spolupráci s agentúrou IPSOS Slovensko realizovalo prieskum, ktorý mapoval situáciu žien na Slovensku i to, ako vyzerajú okolnosti ich návratu do práce.

„Je dôležité uvedomiť si, že materstvo je príležitosť, a to tak pre ženy, ako i pre zamestnávateľov,“ povedala v rozhovore pre Postoj Terézia Miháliková, jedna zo zakladateliek projektu Pracujúce mamy.

Rozprávali sme sa spolu o ťažkej pozícii matiek na pracovnom trhu, o tom, prečo v nich niektorí zamestnávatelia vidia skôr problém ako príležitosť, ako je u nás inštitút zdieľanej práce (job sharing) veľkou neznámou napriek tomu, že ho máme právne ukotvený už vyše desať rokov.

Pracujete s matkami, ktoré sa snažia uplatniť na pracovnom trhu, ich situáciu preto dobre poznáte. Prekvapilo vás napriek tomu niečo zo spomínaného prieskumu?

Pre mňa je silné, že polovica žien sa nevráti do svojej práce. A ešte silnejšie, že zo žien, ktoré boli pracovne neaktívne dlhšie ako tri a pol roka, sa ich nevráti až 71 percent. Podľa prieskumu približne tretina jednodetných žien je pracovne neaktívna viac ako 3 roky.

Aké sú príčiny, že sa ocitli v takejto situácii?

Čiastočne to môže byť spôsobené aj tým, že nemajú zabezpečenú starostlivosť o svoje dieťa. Dieťa má napríklad tri roky v októbri, matka sa chce vrátiť do práce, možno aj má kam, ale jej dieťa sa nenarodilo práve včas, aby naskočilo do septembrovej vlny, a nemá ho kam umiestniť. Ocitá sa tak v príjmovom vákuu, na rodičovský príspevok už nemá nárok, ale vrátiť sa do práce nie je možné.

Koľko týmto ženám zvykne trvať, kým sa vrátia na pracovný trh?

V priemere šesť až dvanásť mesiacov.

Podľa prieskumu sa však na svoje miesto nevracajú ani ženy, ktoré problém so škôlkou majú vyriešený. Prečo?

Pretože tam často zlyháva komunikácia medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nie je to síce jediný dôvod, ale veľa ovplyvní, či je komunikácia medzi nimi dobre nastavená. Ak nie, dochádza k frustrácii na oboch stranách.

Ako to myslíte?

Je potrebné si uvedomiť, že je to ťažká situácia aj pre zamestnávateľov. Aj oni sú hodení do situácie, že sa niekedy žena ozve na poslednú chvíľu, pričom oni majú už zabehnutý systém. Musia potom riešiť, kam ju dajú, na jej mieste je už zaučená náhrada. A keď žena ako s prvým príde, že potrebuje polovičný úväzok alebo flexibilitu, tak sa zamestnávatelia zľaknú a majú negatívnejší postoj. Túto ženu vnímajú skôr ako problém. Je to výzva na oboch stranách, a pritom by úplne stačili nejaké malé kroky.

Aké?

Keby si dopredu nastavili pred odchodom na materskú dovolenku, ako budú spolu počas toho obdobia komunikovať. Keby sa zamestnávateľ ozýval v nejakej miere, samozrejme, že nebude každý týždeň vyvolávať, kedy sa žena vráti do práce, to asi nie je najvhodnejšie. Super je zapájať ženy do spoločných aktivít, do eventov, ktoré sú vo firme.

Ešte v čase, keď je doma na rodičovskej dovolenke?

Áno, aby vedela, že aj keď je na rodičovskej dovolenke, stále s ňou zamestnávateľ ráta. To je pre ženu veľmi dôležité, necíti sa odstrčená, nevníma potom svoj návrat ako problém pre firmu. Dôležité je pre ňu vedomie, že zamestnávateľ je ochotný hľadať riešenia a možnosti. Nevie sľúbiť, že všetko splní, ale ochota, že ich bude hľadať, je pre ženy veľmi dôležitá.

Je teda dôležité, aby sa žena na rodičovskej dovolenke neodmlčala.

Áno. Je dôležité, aby dávala o sebe vedieť a nestala sa pre zamestnávateľa len nejakým číslom, ktoré sa zrazu vynorí napríklad po šiestich rokoch. Že to bude reálna osoba, s ktorou udržiavali kontakt. Tak bude aj zamestnávateľ prístupnejší hľadať riešenia.

Foto Postoj/Marka Zacková

Predsa len inak vníma nejaké pracovné podmienky bezdetná žena a inak už neskôr matka s malými deťmi. Keď ich nedokáže naplniť a rozhodne sa hľadať inde, s akými najväčšími prekážkami sa stretáva?

Celý ten proces je jedna veľká výzva. Kariérne sebavedomie žien po rodičovskej dovolenke nie je veľmi vysoké, aj keď je to veľká škoda. Som presvedčená, že pôrodom žena nezabúda to, čo vie, a neprestane byť z dôvodu materstva odborníčkou. Ale preto, že je dlhšie doma, sama si prestane veriť. A v takomto rozpoložení si hľadá novú prácu.

Je v situácii, že musí na pohovoroch uspieť v konkurencii kandidátov, ktorí kariérnu pauzu nemali, a musí zamestnávateľa presvedčiť o niečom, o čom sama pochybuje – že je dobrá odborníčka. K tomu si ešte potrebuje vyjednať aj flexibilitu, nejaké podmienky, ktoré by zapadali do jej života. Takáto náročná kombinácia okolností je pre ženy obrovská výzva.

Dokážete im dať nejaké rady, ako k tejto životnej etape pristúpiť, aby sa nestala jednou z najstresujúcejších životných období?

Presne toto riešime v našej organizácii Pracujúce mamy. Snažíme sa pracovať s mamami, aby boli pripravené na návrat, ale aj s firmami. Obidve skupiny musia totiž urobiť krok dopredu, aby sa niekde stretli.

Mamy vzdelávame v tom, aby sa nepozerali na rodičovskú dovolenku ako na niečo, čo stoplo ich kariéru, ale ako na príležitosť. Samozrejme, nechceme si zatvárať oči pred tým, že ich situácia nie je ideálna, a budeme si v nejakej našej bublinke zdvíhať sebavedomie a potom prídu do reality a budú prekvapené, že ostatní to nevnímajú tak ako ony.

Čo je teda zmyslom týchto školení?

Ide o zmenu myslenia, nepozerať sa na to, čo nejde zmeniť, ale čo dokážem zmeniť. Viem zmeniť svoj postoj, to, čo urobím s časom na materskej, ako sa budem pozerať na seba, ako si začnem uvedomovať, čo mi tento čas dal. Ako som hovorila, tieto ženy neprestanú byť odborníčkami, ale naopak, k tomu, čo vedia, získajú navyše množstvo zručností, ktoré môžu ponúknuť aj zamestnávateľovi.

Aby nakoniec šli na pohovor s nastavením, že nie sú žiadna obeť, ale majú svoju hodnotu a majú čo ponúknuť. Áno, možno potrebujú nejaké ústupky alebo flexibilitu, ale keď najprv odprezentujú svoju hodnotu a až potom to, čo potrebujú, vtedy skôr zamestnávateľ pristúpi na dohodu, lebo aj sám v tom vidí význam.

Podľa vášho prieskumu je pre matky jeden z hlavných problémov nedostatok škôlok či inej dostupnej starostlivosti o dieťa. Je to už taký náš chronický problém. Čo ďalšie komplikuje ženám návrat do práce?

Vyšlo nám aj to, že matky hľadajú možnosť, ako nájsť balans medzi rodinou a prácou, a vnímajú to ako veľkú výzvu. Ďalej je to nedostatok flexibility a možnosti pracovať na skrátený úväzok. To sú veci, ktoré sme vedeli, a prieskum nám to len potvrdil.

Pri téme pracujúcich mám vždy skončíme pri potrebe kratšieho úväzku. Zamestnávatelia u nás nie sú veľmi ochotní dať takúto možnosť. Ako sa táto situácia časom vyvíja?

Robíme aj s firmami a vidíme, že čoraz viac sa o túto tému zaujímajú. Je to naozaj individuálna vec každej firmy, ale treba si uvedomiť, že mamy sú veľký potenciál pracovnej sily, o ktorý prichádzajú.

V minulosti do tejto ženy už investovali, zaúčali ju, sú to odborníčky a stálo by ich to viac, keby teraz hľadali nových zamestnancov, spúšťali náborový proces a zaúčali nových. Samy si začínajú uvedomovať, že je pre ne výhodné, keď si tieto ženy udržia, a hľadajú možnosti, ako na to. A dobrá správa je, že tých firiem je čoraz viac.

Inzercia

Foto Postoj/Marka Zacková

Ktoré firmy sú najviac prístupné flexibilným úväzkom pre pracujúce mamy?

Vnímame to vo finančných oblastiach, kde je aj väčší podiel žien. Ďalej je to bankovníctvo či farmácia.

Spomínate pozície, na ktoré je nutné vyššia kvalifikácia. Majú na skrátený úväzok šancu aj ženy na nižších pozíciách, napríklad vo výrobe?

Je to zložitejšie v profesiách, ktoré si skutočne vyžadujú prítomnosť celých osem hodín, pri ktorých je veľmi náročné nejako deliť pracovné miesto. Ale stále majú šancu byť prvé a snažiť sa o nejakú zmenu. Neviem nikomu sľúbiť, že sa to podarí, ale bez toho, aby to neskúsili a nesnažili sa, to nezistia.

Ako firmy, ktoré zamestnajú matky na skrátený úväzok, svoje zamestnankyne hodnotia?

Zamestnávatelia, ktorí sú otvorení zamestnávaniu matiek malých detí, oceňujú, že keď žena začne pracovať na polovičný úväzok a vie, že má ešte ďalšie veci, ktoré musí zariadiť, nemá potrebu strácať čas a svoju prácu stihne vykonať. Sú spokojní, že sú veľmi efektívne.

Podľa vašich dát až 41 percent žien pri návrate do pracovného procesu výrazne prehodnotí svoj hodnotový systém a aj pozíciu, na ktorej pracovala.

Áno, ide o ženy, ktoré idú k inému zamestnávateľovi a robia na inej pozícii.

Takmer polovici žien teda materstvo úplne zmení nielen osobný, ale aj pracovný život.

Presne tak.

Čo je pre ženu po skončení rodičovskej dovolenky najväčšia motivácia pri výbere novej práce?

Určite je hlavnou motiváciou to, aby stíhali rodinné priority. Veľa žien chce robiť odbornú prácu, ale keď si to dajú na vážky, tak sú aj situácie, že prijmú aj menej kvalifikovanú prácu, aby mohli zabezpečiť starostlivosť o rodinu. Tu vidím veľký úbytok žien, ktoré by mohli vykonávať niečo naozaj odborné, ale radšej robia niečo, čo je z hľadiska zosúladenia s rodinným životom dostupnejšie.

Aké skúsenosti majú ženy pri pokusoch vrátiť sa do práce?

Niektoré ženy pocitovo vnímali, že dôvodom neprijatia mohli byť aj malé deti. Napríklad ak otvorili príliš skoro otázku flexibility alebo skráteného úväzku, tak videli, že situácia zrazu akoby zamrzla.

Čoho sa firmy najviac boja, keď sa rozhodujú o prijatí mamy malých detí?

Je tu dlhodobo prevládajúci pohľad, že mamy s malými deťmi sú problém. Je to zakorenené niekde v nás, aj keď to nikto neprizná na rovinu. Hneď sa im vybavia očeerky. Na matku sa tu pozerá ako na niekoho, kto nebude riadne vykonávať svoju prácu, že bude utekať domov, že sa nebude vedieť sústrediť.

Tu sa musí zmeniť uhol pohľadu, že zamestnať mamu malých detí nemusí byť problém, že to nie je žiadna charita, ale že to bude pre zamestnávateľov výhoda. Ak sa firmy sťažujú, že majú málo kvalifikovanej sily, majú vysokú fluktuáciu, tak keď umožnia mamám pracovať trošku flexibilnejšie, že sa im to v konečnom dôsledku vráti. Z dlhodobého pohľadu je pre ne výhodné postarať sa o mamy a dať im flexibilitu, ktorej sa doteraz niektorí zamestnávatelia tak boja.

Ženy, ktoré mali reťazovú materskú dovolenku a vypadli na dlhší čas z pracovného procesu, nevedia, ako napísať svoj životopis. Dlhodobý výpadok nevyzerá veľmi dobre, čo robiť, aby to na pohovore neodradilo?

Vtedy je dobré dopísať doň, čo všetko robili. Verím, že mamy sú aktívne, vidím to okolo seba, že byť doma na rodičovskej často neznamená, že sa starám len o deti a domácnosť, čo je inak takisto silný manažment. (Smiech.) Často sa však zapájajú aj do dobrovoľníckych aktivít, organizujú niečo v materskom centre alebo robia účtovníctvo nejakej organizácii, ktorá im je blízka.

Treba teda vypichnúť aj takéto veci a dať zamestnávateľom vedieť, že áno, bola som napríklad desať rokov na materskej, ale nebola to strata času ani z pohľadu kariéry. Tieto zručnosti som získala a tieto činnosti som robila a toto všetko môžem ponúknuť ďalej. Nepozerať sa na to ako na stratených desať rokov.

Na Slovensku máme jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek, čo oceňujú odborníci, ktorí zdôrazňujú dôležitosť prítomnosti matky v prvých troch rokoch života dieťaťa. Zamestnávatelia na to nepozerajú až takto pozitívne. Ako to vnímajú ženy?

Je to rôzne. Myslím si, že každá z tých žien vie, čo je pre ňu najlepšie, a rozhodne si netrúfam povedať, čo je ideálny čas na materskej. Sú ženy, ktoré si užívajú, že sú tri roka s deťmi doma, alebo aj dlhšie, keď je reťazová materská, vidia v tom zmysel pre nich, pre ich rodinu, pre vzťah s dieťaťom.

Sú aj ženy, ktoré majú túžbu popri materstve sebarealizovať sa aj inde, vidia v tom buď psychohygienu, alebo aj kvôli financiám. Málokedy by však chceli ísť hneď na plný pracovný úväzok, vracajú sa postupne, či už prácou na pár hodín do dňa, alebo niektoré dni v týždni. Mnohé z nich sú však postavené pred čierno-biele riešenie – buď sa vrátiť naplno, alebo zostať doma. Časť z nich by sa aj chcela vrátiť, ale zostávajú pre toto ultimátum doma, čo je veľká škoda.

Sú nejaké opatrenia, ktoré by podľa vás pomohli matkám uľahčiť situáciu na pracovnom trhu?

Začala by som tým, čo tu už máme a nefunguje to alebo skôr sa to nevyužíva, a to je job sharing – zdieľané pracovné miesto. Je to inštitút pracovného práva, ktorý je v Zákonníku práce už od roku 2011 a zamestnávateľom umožňuje na jedno pracovné miesto, ktoré inak nedokážu rozdeliť, prijať dvoch či viac zamestnancov, ktorí budú toto miesto zdieľať a prevezmú zaň zodpovednosť. Zamestnávateľ ich už potom nemusí koordinovať navzájom.

Foto Postoj/Marka Zacková

Rozumiem tomu správne, že je jedno pracovné miesto a tí, ktorí si ho sharujú, si pracovné povinnosti manažujú a rozdeľujú sami?

Áno, na začiatku si dohodnú, kto je za čo zodpovedný, kto bude kedy pracovať, dohodnú sa so zamestnávateľom na systéme fungovania, ale potom je to už na nich. Zamestnávateľovi odpadne hľadanie náhrady v prípade dovolenky či choroby, všetko si manažujú zamestnanci sami.

Zároveň si môže takto udržať zamestnancov, ktorí potrebujú skrátený úväzok, a ak by im nebol poskytnutý, odišli by. Zároveň každý zo zamestnancov prináša niečo jedinečné, môžu sa navzájom obohacovať. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že takíto zamestnanci vykazujú aj vysokú efektivitu.

Na aký typ pracovného miesta je vhodný takýto spôsob zamestnávania?

Môže sa to použiť na väčšinu pozíciu, niekedy aj na také, ktoré sa nedajú na prvý pohľad rozdeliť. Napríklad miesto na recepcii, kde zamestnávateľ potrebuje mať niekoho na osem hodín, a zamestnanci si ho medzi sebou podelia.

Máte informáciu, že by na Slovensku bol niekto takto zamestnaný?

Neviem o tom, že by sa to u nás využívalo. Ak áno, veľmi rada by som sa to dozvedela a veľmi rada sa s takýmto človekom porozprávam. Snažíme sa robiť o tom osvetu, je škoda, že je tu taká možnosť a veľa zamestnávateľov o tom ani nevie. Ani ženy o tom nevedia, a keď o tom nevedia, nemôžu si to ani vypýtať alebo navrhnúť takú možnosť.

Čo by ste v tejto vašej agende vnímali ako spoločenský úspech?

Keby témy, na ktorých pracujeme, už viac neboli témami, ale bežnou súčasťou života pracujúcich mám.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.