Poľský premiér pre Postoj Aktuálnosť dejín 2. svetovej vojny

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939. Tretia nemecká ríša rozpútala inváziu do Poľska – bez najmenšej provokácie a bez akéhokoľvek oznámenia. Jednou z prvých vojnových operácií bolo ostreľovanie poľského muničného skladu na polostrove Westerplatte. Paľbu na poľských vojakov spustila bojová pancierová loď Schleswig-Holstein, ktorá dorazila do Gdanska na údajne mierovú návštevu.

Tieto základné fakty pripomínam pri príležitosti 83. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny, pretože v dôsledku tohto časového odstupu si európske spoločenstvá čoraz menej uvedomujú genézu udalostí, ktoré rozhodli o podobe modernej Európy. Čím menej priamych svedkov týchto udalostí ostáva medzi nami, tým krehkejšia je pamäť týkajúca sa vojnových čias a tým väčšia zodpovednosť za snahu o zachovanie pravdy leží na našich pleciach. A o túto zodpovednosť dnes ide oveľa viac než kedykoľvek v povojnovej histórii.

Predvojnová Európa sa dostala do pasce druhej svetovej vojny preto, lebo dlhé roky nedokázala pochopiť a správne vyhodnotiť hrozbu, ktorú predstavujú dve totalitné ideológie. Sovietsky komunizmus a nemecký nacizmus boli pre vtedajšie politické elity absolútne nepochopiteľnými javmi. Najmä nacizmus a masová fascinácia nemeckého národa Hitlerom prekračovali hranice európskej predstavivosti. Nemecko bolo koniec-koncov dlhé roky vzorom vysoko rozvinutej kultúry, ktorá nie je náchylná na masové šialenstvo.

Hitler sa od začiatku svojho vládnutia v Nemecku netajil imperiálnymi ambíciami. A krok za krokom tieto ambície realizoval, najprv anšlusom Rakúska, následne zabratím Československa. Každý z týchto krokov sa stretol s pasívnym postojom Európy, ktorá si namýšľala, že vojne sa dá vyhnúť, ak sa podarí uspokojiť nemecké chúťky. Cenou za mier malo byť zotročenie národov a štátov, ktoré Nemecko považovalo za svoju sféru vplyvu, za svoj vlastný Lebensraum.

Poľsku patrila v tomto ohľade výnimočná pozícia. Hitler neraz lákal Poliakov ponukami na spoluprácu výmenou za status podriadeného štátu, ale žiaden z týchto návrhov nebol prijatý. Rozhodnutie Nemecka preto mohlo byť len jedno – invázia. Hitler mal zároveň dve obavy. Prvá sa týkala reakcie Západu na útok na poľského spojenca. Druhou bola reakcia Sovietskeho zväzu, ktorý oficiálne voči Tretej ríši zastával nepriateľský postoj.

Obidva totalitné režimy napriek mnohým rozdielom spojila túžba zničiť poľský štát. Dvadsiateho tretieho augusta 1939 podpísali Tretia ríša a ZSSR pakt o neútočení a v tajnom dodatku si dohodli rozdelenie území Poľska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Fínska a Rumunska. Pakt Molotov-Ribbentrop spečatil osud strednej a východnej Európy. Nemecko zaútočilo na Poľsko 1. septembra, 17. septembra z druhej strany zaútočila zase Červená armáda. Poľsko sa stalo prvou krvavou obeťou vojny a Hitler a Stalin mali pocit, že dosiahli dvojité víťazstvo. Nielenže využili drvivú vojenskú prevahu na okamžitý triumf, ale nečelili ani žiadnej konkrétnej reakcii zo strany západných krajín.

Moderná Európa je postavená na pamiatke víťazstva nad nacizmom a zároveň na hanebnom zapieraní pravdy o pasivite v prvej fáze vojny. Keď Poľsko krvácalo tým, že sa ako prvé postavilo zločineckému režimu, v Paríži či dokonca v Londýne ešte stále mnohí verili, že Hitler sa zastaví pri Varšave. Už čoskoro mali zistiť, ako veľmi sa mýlia.

To, čo sa stalo s Poľskom, a to, čo sa stalo na jeho území počas nemeckej okupácie, je príbehom totálnej zvrátenosti. Práve na poľskom území páchali Nemci svoje najkrutejšie zločiny. Práve na poľskom území si vybudovali väčšinu infraštruktúry, ktorá bola použitá na jeden z najstrašnejších zločinov v ľudských dejinách – na holokaust. V mnohých západných krajinách bola okupácia bolestnou skúsenosťou, ktorú však bolo možné prežiť. No v Poľsku milióny Poliakov a Židov každý deň bojovali o prežitie, pričom sa s nimi zaobchádzalo ako s podľuďmi. Národ „pánov“ od začiatku odsúdil židovský národ na likvidáciu. Poľský národ bol zase kvalifikovaný ako národ otrokov, ktorého veľkú časť bolo treba vyvraždiť.

Skutočnosť, že Nemecko premenilo Poľsko na peklo na zemi, si Západ uvedomoval len veľmi pomaly.Zdieľať

Skutočnosť, že Nemecko premenilo Poľsko na peklo na zemi, si Západ uvedomoval len veľmi pomaly. V tomto kontexte je priam symbolický príbeh Jana Karského, ktorý ako jeden z prvých doručil do Spojených štátov amerických správu o nemeckých zločinoch – o vyhladzovaní Židov. A aj keď vojna trvala už mnoho mesiacov, Západ nebol pripravený prijať celú pravdu.

Schopnosť pozrieť sa pravde o druhej svetovej vojne do očí je našou povinnosťou nielen voči minulosti, ale je to naša povinnosť aj voči budúcnosti. Skutočnosť, že povojnové Nemecko bolo tak rýchlo znovu začlenené do medzinárodného spoločenstva bez potreby dôkladného zúčtovania a vyrovnania sa s vojnovými zločincami, otvorila bránu pre relativizáciu zla.

V politike je málokedy priestor na moralizovanie, ale pokiaľ ide o hodnotenie totalitných režimov, nemôžeme mať žiadne pochybnosti – bolo to absolútne zlo a jeho páchatelia sa raz a navždy vylúčili z ľudského spoločenstva. A dnes čoraz častejšie počúvame a čítame o spoluvine obetí. Odtiaľ je to už len krôčik k tomu, aby niekto úplne obrátil dejiny a postavil ich na hlavu. Vo vzťahu k Poľsku tento krok neurobil nikto iný ako Vladimir Putin. Ruská propaganda sa už roky snaží presvedčiť svet, že Poľsko je zodpovedné za vypuknutie druhej svetovej vojny. Lož taká drzá, že je až absurdná, je jedným zo základných znakov totalitnej propagandy.

Historické porovnania sú zradné, ale dnes je ťažké vyhnúť sa im. Ak by sme genézu druhej svetovej vojny adaptovali na súčasné podmienky, kulmináciou by bola ruská invázia na Ukrajinu. Skutočnosť, že sa to stalo, znamená, že mnohé krajiny už zabudli na ponaučenie, ktoré plynie z 20. storočia. Čelíme obnovujúcemu sa impériu s totalitnými chúťkami. Pred 83 rokmi Poľsko ako prvé odmietlo ustúpiť. Vybralo si vernosť slobode, vernosť základným hodnotám západnej civilizácie. A zradili ho jeho spojenci. Ak sa k tejto histórii vraciame, nie je to iba preto, aby sme si ju pripomenuli, ale aj preto, aby sme sa vyvarovali rovnakých chýb, k akým došlo práve vtedy.

Text vznikol v spolupráci s poľským mesačníkom Wszystko co Najważniejsze v rámci historického projektu s Inštitútom národnej pamäti a Poľskou národnou nadáciou.