Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
06. jún 2023

Poľský premiér Mateusz Morawiecki

Srdce Európy dnes bije silnejšie vo Varšave a Kyjeve ako v Berlíne a Paríži

Vo vojne na Ukrajine ide aj o to, ako nakresliť novú mapu Európy bez permanentnej hrozby z Ruska, povedal na kongrese vo Varšave poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Srdce Európy dnes bije silnejšie vo Varšave a Kyjeve ako v Berlíne a Paríži

Poľský premiér Mateusz Morawiecki na snímke z 11. apríla 2023. Foto: TASR/AP

História sa nevyvíja rovnomerne. Jej vlny niekedy ustupujú a niekedy sa zdvihnú a udrú veľkou silou. Na začiatku Základov filozofie práva napísal Hegel slávne slová – sova Minerva symbolizujúca múdrosť vylieta až za súmraku. Dnes sa nám však pred očami píšu nové pravidlá a nemôžeme si dovoliť, aby múdrosť a úvahy prišli neskoro.

Na západ slnka nemôžeme čakať. Prečo? Pretože súmrak, o ktorom dnes hovoríme, môže byť súmrakom Európy. Možno aj koncom civilizácie, ako ju poznáme. Éra postpolitiky sa končí pred našimi očami. Politika nám pripomenula samu seba a nadobudla obludnú tvár vojny.

Svet sa opäť rozdelil na dva bloky. Ľudská dôstojnosť, individuálna sloboda a demokracia sú tými hodnotami, ktoré v Európe presadzujeme. Moderné Rusko je ich popretím. Hoci Západ a Východ už nerozdeľuje Berlínsky múr ani železná opona, rozdiely medzi týmito dvoma civilizáciami sú čoraz zreteľnejšie.

Som presvedčený, že v tejto vojne nejde len o prežitie Ukrajiny, ale aj – a možno predovšetkým – o prežitie celého Západu a slobodného sveta. Zdieľať

Som presvedčený, že v tejto vojne nejde len o prežitie Ukrajiny, ale aj – a možno predovšetkým – o prežitie celého Západu a slobodného sveta. Jej výsledok rozhodne o konci jednej éry, či to bude koniec Putinovho Ruska alebo súmrak západnej civilizácie, závisí aj od nás.

Ak by som mal opísať súčasnú situáciu v Európe jedným slovom, použil by som slovo: kríza. Je najťažším a kľúčovým momentom v priebehu ochorenia, keď sa rozhoduje, či sa pacient uzdraví.

Európa je v kríze. Je na nás, aby sme napísali zvyšok jej príbehu. Bude to jej úpadok alebo renesancia? História sa neopakuje, ale často sa rýmuje.

Nemôžeme sa držať historických metafor a odkazov, ale dejiny štátov a mechanizmy politiky majú svoje zákonitosti. Môžeme to povedať aj inak – anjel dejín ide vpred, no tvár má otočenú dozadu, k minulosti. Pre nás je táto metafora neintuitívna. Zdá sa nám, že ideme vpred, a náš pohľad smeruje k tomu, čo sa bude diať. Ale presne tak chápali históriu starí Gréci. Napredujeme, no naše oči sú upreté do minulosti.

Čítajte tiež

Zásadnou udalosťou pre našich gréckych predkov bola peloponézska vojna, ktorá bola vyvrcholením ich dejín a zároveň ich pohrebom. Mechanizmy tohto konfliktu sa stali rámcom pre všetky nasledujúce konflikty o nadvládu západnej civilizácie – tridsaťročnú vojnu, napoleonské vojny či obe svetové vojny a napokon aj studenú vojnu.

Niektorí tvrdia, že dnes sme vstúpili do obdobia štrukturálneho napätia, vojen a rivality, ktoré budú definovať svetový poriadok na ďalšie desaťročia. Západ je dedičom Atén a Východ dedičom Sparty. Atény sa stali hlavným mestom slobody, z ktorej predtým vzišla filozofia. Polis bola spoločným dobrom všetkých občanov. V Sparte zvíťazil militarizmus a autokracia a život jednotlivca bol úplne podriadený záujmom mestského štátu.

Pred nami je peloponézska vojna 21. storočia. V staroveku duchovne zvíťazili Atény, vďaka čomu sa z nás stali ich potomkovia. Dnes musia vyhrať aj vojensky. Zdieľať

Pred nami je peloponézska vojna 21. storočia. Beh dejín musíme zvrátiť. V staroveku duchovne zvíťazili Atény, vďaka čomu sa z nás stali ich potomkovia. Dnes musia vyhrať aj vojensky, aby zabezpečili bezpečnú budúcnosť pre ďalšie generácie Európanov. A hoci sa Európa pod ťarchou vlastného dedičstva ohýba, musí ho vo svojich dejinách opäť uniesť.

Európa neurobí chybu Atén. Pevne sa postaví proti ruským imperiálnym tendenciám. Karl Marx náhodou napísal niečo prorocké. Bol presvedčený, že zničenie Ruska s jeho ázijskými politickými a morálnymi návykmi je podmienkou normálneho vývoja Európy. Ruskú dušu môže zachrániť len porážka ruskej tyranie.

Európa je ako veľký a mocný strom, ktorého sila spočíva v jeho koreňoch. Jedinečná triáda gréckej filozofie a demokracie, rímskeho práva a kresťanskej etiky priniesla výtvor, ktorý nám slúži dodnes – západnú civilizáciu, civilizáciu slobodného sveta. Je to naše dedičstvo a zároveň najlepší vklad do budúcnosti. Preto je Európa vždy mladá a udáva smer. Využijeme však ako európske spoločenstvo tento mimoriadny potenciál? Postaví sa Európa na javisko globálneho divadla?

V súčasnosti existuje jedna smrteľná hrozba pre Európu – víťazstvo Ruska, ktoré je protikladom všetkých hodnôt, ktoré si ctíme. Rusko, ktoré nechce rozvoj, ale návrat k imperiálnemu dobývaniu. Nechce nové technológie, len staré klamstvá. Nechce súkromie a bezpečnosť, ale plnú kontrolu a súkromné ​​armády.

Preto musíme pamätať na to, že celý príbeh o novej Európe sa v novom storočí môže rýchlo zrútiť, stať sa prázdnym, rozdrviť sa pod náporom jednej z večných kliatob ľudstva – imperializmu.

Inzercia

Presvedčenie, že história sa skončila a že sa môžete oddávať sladkému leňošeniu, nám prasklo pred očami ako mydlová bublina. Zdieľať

V krátkom čase sme Európu, ktorá už desaťročia drieme v sladkom spánku, naozaj prebudili. Presvedčenie, že história sa skončila, že sa môžete oddávať sladkému leňošeniu, nám prasklo pred očami ako mydlová bublina. Tí, ktorí ohrozujú Európu, môžu byť silní len vďaka jej slabosti. Imperiálne sny môžu snívať iba vtedy, keď spí.

Imperiálny pochod sa často začína celkom nevinne a až o mnoho rokov neskôr sa historici pokúšajú určiť jeho skutočný začiatok. Budovanie impéria pokračuje a potrebuje ďalšie dodávky stavebných kameňov. Tými sú, žiaľ, krv, vojny, delenia, útoky na susedov, šírenie strachu, zasievanie propagandy. Rusko nezačalo znova budovať svoje impérium včera. Po tom, ako sa spamätalo z rozpadu Sovietskeho zväzu, sa systematicky posúvalo ďalej a ďalej.

Ak sa o 100 rokov dostanú slová nejakého poľského politika do učebníc svetovej histórie, budú to s najväčšou pravdepodobnosťou slová zosnulého Lecha Kaczyńského: „Dnes Gruzínsko, zajtra Ukrajina, pozajtra pobaltské štáty a potom možno príde čas na moju krajinu, Poľsko.“

Západ prebudenie Ruska zaspal, dokonca aj keď naberalo silu na úkor utrpenia vlastných občanov, keď budovalo armádu, pacifikovalo Kaukaz, prebúdzalo démonov nacionalizmu, útočilo na Gruzínsko a podmaňovalo si ďalšie krajiny. Západ sa stále pokúšal o naivnú politiku resetu. Stále žil v hlúpej nádeji na stabilizáciu vzťahov.

Keď sa Rusko pripravovalo na rozdelenie Ukrajiny, mnohé západné krajiny mu naďalej predávali zbrane. Až keď sa Ukrajina postavila na odpor, Západ sa Rusku konečne postavil. Zdieľať

Keď sa Rusko pripravovalo na rozdelenie Ukrajiny, mnohé západné krajiny mu naďalej predávali zbrane. Až keď sa Ukrajina postavila na hrdinský odpor a krajiny strednej a východnej Európy na čele s Poľskom sa jej ponáhľali na pomoc a stiahli so sebou celé NATO, Západ sa Rusku konečne postavil. Pochopil, že tento boj nemožno prehrať.

Čo by sa stalo, keby Rusko vyhralo? Veľkosť Európy by v žiadnom prípade nezanikla. Európske hodnoty, pre ktoré sa prelieva krv, sú stále živé. Srdce Európy však dnes bije vo Varšave a Kyjeve silnejšie ako v Berlíne a Paríži. Otvorila sa pred nami historická príležitosť. Ukrajina získa späť suverenitu, slobodu a Poľsko zase bezpečnosť na svojich hraniciach. A Európa opäť získa storočie mieru, ktoré neohrozuje ruský imperializmus. Ten musí byť potlačený. Zároveň musíme zabezpečiť, aby sa hranice EÚ zhodovali s geografickými hranicami Európy. Ukrajina a ďalšie európske krajiny sú bratskými národmi Poľska, Francúzska či Španielska.

V tejto vojne ide o to, aby Poľsko zmenilo svoju geopolitickú trajektóriu. O šancu raz za stovky rokov rozšíriť Európu na východ, zmeniť politickú geografiu nášho kontinentu, postaviť novú architektúru našej bezpečnosti, nakresliť novú mapu Európy bez permanentnej hrozby z Ruska. Osvetliť miesto na mape, na ktoré vždy padal zlovestný tieň. Vtiahnuť Ukrajinu – a možno časom aj Bielorusko – na obežnú dráhu európskych štruktúr. Posilniť spoluprácu s USA, aby svet Atlantiku stál pevne na dvoch nohách. Je čas stať sa osovým štátom EÚ v oblasti bezpečnostnej politiky, dopravy, energetiky a nadregionálnej spolupráce. Z tejto vojny vznikne nové geopolitické usporiadanie Európy.

Ruská agresia sa stala katalyzátorom radikálnych politických a ekonomických zmien. V tejto vojne sú strany dobré a zlé. Ide o aktualizáciu večného konfliktu medzi hodnotami a ich negáciou. My Poliaci už niekoľko stoviek rokov vieme, že Rusko je v každej svojej inkarnácii smrteľnou hrozbou nielen pre Poľsko a krajiny východnej Európy, ale aj pre celý slobodný svet.

Treba vtiahnuť Ukrajinu – a možno časom aj Bielorusko – na obežnú dráhu európskych štruktúr. Posilniť spoluprácu s USA, aby svet Atlantiku stál pevne na dvoch nohách. Zdieľať

Do budúcnosti, dnes takej temnej, musíme ísť vybavení lampou a morálnym kódexom. Máme z čoho čerpať, máme sa od koho učiť. Poľská politická doktrína musí čerpať zo stáročnej tradície domáceho republikanizmu.

Páter Stanisław Konarski, významný mysliteľ 18. storočia, sformuloval mimoriadne presnú diagnózu geopolitickej situácie Poľska: každá republika by mala v prvom rade zvážiť svoje vlastné politické zdôvodnenie a svoje záujmy a až potom brať ohľad na cudzie veci. Veľkí susedia nehľadajú náš prospech, ale svoj. Nejde o slová zo zaprášených archívov. Je to burcujúca lekcia politického realizmu.

Dnes bez akýchkoľvek pochybností vieme, že ani mier, ani bezpečnosť, ani sloboda nie sú dané raz a navždy. Je našou najsvätejšou národnou povinnosťou sa o ne postarať. Práve starosť o suverenitu našej vlasti vedie k budovaniu európskych bezpečnostných štruktúr.

Iba Európa, kde sa národy môžu rozvíjať v mieri a slobode, bude bezpečným domovom. Silná Európa, vedomá si svojho dedičstva, verná hodnotám, ktoré vybudovali jej veľkosť, dokáže prežiť súčasný historický zmätok. Len taká Európa prežije. Jej budovanie je veľkou úlohou pre nás všetkých a nikto nás jej nezbaví.

Autor je premiérom Poľskej republiky.

Text je prepisom jeho príhovoru na 13. poľskom kongrese Polska Wielki Projekt na Kráľovskom zámku vo Varšave 2. júna 2023. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.