Žijeme v dramatických časoch, krvavá vojna v susednom štáte, prudký rast cien a už takmer dvojmesačná vládna kríza. Zdá sa, že štvorkoalícia túto krízu asi neprežije a otázkou bude, v akej podobe a dokedy vydrží menšinová vláda.
Je preto prirodzené, že komentátori už premietajú nad budúcimi scenármi, do ktorých vkladajú aj vlastné želania.
Kolegovia z Denníka N Konštantín Čikovský a Juraj Javorský to sformulovali jasne a vzhľadom na hodnotovú orientáciu vlastného média vcelku pochopiteľne: politiku OĽaNO odmietajú, stelesňuje prístup tých, ktorí sa chcú sústavne na niečo hnevať, búrať a s niekým bojovať. Na Slovensku vidia tri strany, Hlas, SaS, PS, ktoré majú okolo 10 percent alebo viac a „ktoré začínajú nenápadným spôsobom ponúkať, že svet bude znova normálny“.
Náš bývalý kolega Jaroslav Daniška, šéfredaktor Štandardu, si želá čo najrýchlejšie predčasné voľby a za kľúč k novej vláde považuje postoj k Rusku a sankciám, podľa neho treba zmeniť politiku EÚ, keďže „Európa bez Ruska nemôže prežiť“. Tomu zatiaľ rozumie len Orbán, kým „my sa správame ako 51. štát USA“, predčasné voľby sú tak len nevyhnutný predpoklad na zmenu, otázka je, „či je na Slovensku politická elita, ktorá na to má odvahu a schopnosti“.
Jaro to už explicitne nenapísal, ale na Slovensku je len jedna významná strana, ktorá vec vidí rovnako – Smer-SD. Žiadaný obrat smerom k proruskému kurzu na spôsob Orbána vie zabezpečiť len vláda, v ktorej bude držať taktovku Robert Fico, nikto iný.
Aké sú to vlastne ponúkané alternatívy pre Slovensko?
Pre kolegov z Denníka N je vláda Hlasu, SaS a PS ponukou normálneho sveta. Vezmime si však vyžarovanie mediálne favorizovaných progresívcov. Kým v koalícii PS-Spolu spred troch rokov boli ľudia ako Miroslav Beblavý, ktorí to ťahali viac k liberálnemu centrizmu, stačí si pozrieť súčasné statusy progresívcov – ak sú ľudia z PS niečoho ponukou, tak neustálych kultúrnych vojen v mene ideologicky čistého genderizmu a wokizmu. Neplatí ani námietka, že ide aspoň o stranu kompetentných odborníkov, ktorí dnešným krízam – napríklad tej energetickej – dobre rozumejú.
Posledný príklad: pred pár týždňami hlasoval predseda PS Michal Šimečka v europarlamente za vyradenie jadra aj plynu zo zelenej taxonómie. Radikálna zelená ľavica neuspela, inak by sa aj takmer bezemisné jadro stalo špinavou energiou, ktorá mala byť odsúdená na postupný zánik. Okolo tohto škandalózneho hlasovania našich progresívcov bolo mediálne ticho, hoci bolo nezmyselné aj z hľadiska mantry znižovania CO2, navyše by poškodzovalo práve štáty ako Slovensko. PS je ideologický extrém nielen v hodnotových, ale aj v ďalších dôležitých témach dneška. Čisto liberálna vláda na čele s Pellegrinim, s PS a so značne sprogresívnenou SaS by teda pre Slovensko bola všeličím, ale iste nie návratom do normálneho sveta.
O možnom návrate Smeru do centra moci ani netreba viac písať. Trojnásobný expremiér Robert Fico má v politike už len jeden veľký cieľ, a to zabezpečiť beztrestnosť celej svojej suity. Niet pochýb, že pri svojej súčasnej protizápadnej politike a rétorike by vedel zabezpečiť aj totálnu zmenu kurzu voči Putinovmu Rusku, opustenie našich spojencov a nový typ izolácie, aký sme naposledy zažívali v 90. rokoch počas mečiarizmu. Návrat zradikalizovaného Smeru by bol pre Slovensko vnútropolitickou aj geopolitickou katastrofou.
V Postoji týmto experimentom s radikálmi neveríme, aj naďalej si myslíme, že pre Slovensko je najlepšou alternatívou koalícia konzervatívcov aj liberálov. Bez Hlasu – ak ten dosiahne presvedčivý dvojciferný zisk – bude asi nemožné zostaviť novú vládu, záležať bude na ďalších partneroch. Lenže kto bude vlastne reprezentovať konzervatívcov v budúcom parlamente? OĽaNO sa aj napriek veľkému poklesu do parlamentu asi prehupne, len by bolo tragédiou, keby konzervatívci splynuli s Igorom Matovičom a stali sa rukojemníkmi jeho deštrukčného štýlu politiky.
Aj preto je kľúčovou otázkou, či popri OĽaNO vznikne ďalšia životaschopná alternatíva pre konzervatívnych voličov. KDH, KÚ (plus možno pozostatky strany Za ľudí) by sa mohli aj mali pokúsiť o niečo spoločné. Zatiaľ to na spájanie nevyzerá, ale možno už komunálne a župné voľby ponúknu jasnú odpoveď.
V nasledujúcich dňoch budeme sledovať boj o prežitie Hegerovej vlády. Najbližšie voľby však rozhodnú o základnom smerovaní Slovenska, aj preto sa už treba dnes pozerať ponad horizont súboja Matovič – Sulík.
Po 24. februári sa zmenil svet, od vypuknutia hroznej Putinovej vojny uplynul polrok a aj na Slovensku si musíme klásť otázky, kam chceme patriť. Hegerova vláda reagovala v princípe správne: Slovensko sa pridalo do európskej koalície odhodlaných, podporili sme Ukrajinu morálne, vojensky a prijatím utečencov. S kolegom Jozefom Majchrákom sme napísali, prečo si myslíme, že nastal čas aj na istú revíziu doterajšej doktríny držať sa Nemecka. Samozrejme, Nemecko je aj bude pre nás mimoriadne dôležitým európskym partnerom: sme v eurozóne, ktorej stabilitu zaisťuje Nemecko, navyše s Nemcami sme previazaní úzkymi obchodnými väzbami. Ale v posledných mesiacoch sa naplno odhalilo, ako sa nemecká politika v kľúčových oblastiach ako energetika aj v pohľade na Putina dlhodobo mýlila. Aj preto by sme sa mali v politickej stratégii viac než doteraz inšpirovať Poľskom a utužovať západoslovanskú alianciu (Poľsko, Česko, Slovensko) v podobe V3.
Rovnako musíme myslieť na naše energetické záujmy a na to, ako prežijeme najbližšiu zimu. Kristína Votrubová v tomto texte vysvetľuje, prečo napriek deklaráciám ministerstva hospodárstva, že máme dostatok plynu v zásobníkoch a vďaka memorandu vlády so Slovenskými elektrárňami majú domácnosti zaručené aj dodávky elektriny za prijateľné ceny, je realita skôr celkom inde – (nielen) obyvateľov Slovenska čaká skokové zdražovanie elektriny a plynu.
Lukáš Kekelák sa bližšie pozrel na platformu Youdare, kde sú tínedžeri za odplatu vyzývaní na plnenie aj veľmi hlúpych, ponižujúcich, až nebezpečných úloh. Detskí psychiatri sú z nového typu podnikania zhrození, český psychiater Peter Pöthe pre Postoj hovorí: „Dieťa si z toho môže vytvoriť normu a budovať si presvedčenie, že pristupovať za peniaze aj k iným veciam, s ktorými nesúhlasím a necítim sa v nich komfortne, je normálne.“
Môžu politici robiť reklamu napríklad na rôzne módne značky či šperky, dostať za to PR priestor v novinách a hájiť sa argumentom, že nič neporušili, lebo za to nedostali peniaze? Náš nový kolega Jakub Lipták na príklade kauzy Vladimíry Marcinkovej ukazuje, že poslanci si stvorili pravidlá, ktoré sú zrejme v rozpore so zákonom.
Historik Martin Gabčo v rozhovore vysvetľuje, ako vznikol koncept dvojmesačných prázdnin. Zaviedla ich Mária Terézia v roku 1777, najskôr boli na jeseň, Jozef II. ich presunul na leto. „Súviselo to s poľnohospodárskymi prácami. Deti bolo potrebné využiť na prácu na poliach, pri zbere ovocia. (...) Z dnešného hľadiska ťažko hovoriť o voľne, ako ho vnímame my. Na dedinách prázdniny znamenali prácu a vo vyšších vrstvách obyvateľstva alebo u študentov vyšších stupňov škôl voľno predstavovalo štúdium náboženstva alebo osobné vzdelávanie sa.“
Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor hovorí o pozitívnych signáloch, keď napriek vrcholu inflácie v septembri by už nemusela stúpať ako do kopca, ale nasledovať by mohol postupný pokles. Na otázku, či nás čaká znižovanie životnej úrovne, Ódor odpovedá: „Pre určité skupiny áno. Inflácia ovplyvňuje reálne príjmy ľudí, ale keď sa bavíme o magnitúde, tak ide o jedno-dve percentá ročne, určite nehovoríme o prepade o desiatky percent. Takže technicky áno, ale vo všeobecnosti nejde o niečo mimoriadne. Môžu byť prípady, keď bude pokles životnej úrovne citeľnejší, ale v priemere bude mierny.“

Po vypuknutí eurokrízy sa naše politické elity zhodli, že musíme stáť pri Nemecku. Po 24. februári je čas na zmenu perspektívy.

Nateraz nie je úplne isté ani to, či vôbec bude dosť plynu. Vláda však doposiaľ neprišla s úspornými opatreniami.

Kým psychológovia, rodičia či komisár pre deti sú z platformy Youdare zdesení, šéf SaS je vraj na počin svojho syna hrdý.

Homília kardinála Dominika Duku, ktorú predniesol počas svätej omše spojenej s pohrebnými obradmi kardinála Jozefa Tomka.

O vládnych analytikoch a zvodoch politiky.

„Ponúkli sme SaS dodatok ku koaličnej zmluve, že ak bude ktorýkoľvek minister urážať kolegu z vlády, bude musieť odísť,“ povedal pre Postoj TV minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.