Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
18. august 2022

Ceny energií

Sulíkove dohody stále visia vo vzduchu, bez nich čaká domácnosti veľké zdraženie

Nateraz nie je úplne isté ani to, či vôbec bude dosť plynu. Vláda však doposiaľ neprišla s úspornými opatreniami.

Sulíkove dohody stále visia vo vzduchu, bez nich čaká domácnosti veľké zdraženie

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Európa sa pripravuje na ťažkú zimu a jednotlivé krajiny postupne zverejňujú svoje plány na šetrenie energií. Ak sa však aj podarí zabezpečiť dostatočné množstvo plynu a elektriny, už teraz je jasné, že rast cien bude násobný.

Na Slovensku sa však stále zdá, že nič výnimočné sa diať nebude a čaká nás pokojná zima podobná tým predchádzajúcim. Minister hospodárstva Richard Sulík už viackrát verejnosť upokojoval tým, že plynu máme v zásobníkoch dosť na celú zimu a elektrinu si predsa vyrábame vo dvoch jadrových elektrárňach.

Práve vďaka tomu by slovenské domácnosti nemali v januári pocítiť prudké zvýšenie cien. V prípade elektriny by to malo zaručiť memorandum, ktoré vláda podpísala so Slovenskými elektrárňami. Akcionári sa v ňom zaviazali poskytnúť slovenským domácnostiam v nasledujúcich rokoch elektrinu za nezmenenú cenu.

V lete Richard Sulík oznámil plán aj v súvislosti s cenami plynu, kde mali pomôcť štátne rezervy.

Oba plány však majú problém, a to ten, že stále sú iba v rámci politických vyhlásení a ani v jednom prípade zatiaľ nejde o istú vec.

Na fakt, že Slovákom hrozí skokové zdražovanie elektriny a plynu, upozornil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Na ilustráciu úrad pripravil aj približné prepočty, a ako vidieť, v prípade, že sa ohlásené dohody nezrealizujú, domácnosti čaká viac ako stopercentné navýšenie nákladov na energie.

Zdroj: ÚRSO

Plynu nemáme tak veľa, ako sa zdá

V prípade plynu je problémom aj to, že ešte nie je celkom isté, či ho budeme mať vôbec v zime dostatok. Z ministerstva hospodárstva hovoria, že plynu je v zásobníkoch dosť na to, aby pokryli polovicu ročnej spotreby plynu. To je síce teoreticky pravda, v praxi je však celá vec o čosi komplikovanejšia.

Slovensko ročne spotrebuje približne 49 tWh plynu. Komerčné zásobníky sú aktuálne naplnené na takmer 74 percent, čo znamená, že je v nich 26,6 tWh plynu a v štátnej rezerve je ďalších šesť tWh. S 32,6 tWh by naozaj nemusel byť problém ustáť zimu, nie všetky kapacity však môže Slovensko aj použiť.

V prípade štátneho zásobníka je vec jasná. Slúži ako bezpečnostná rezerva pre prípad, že by dodávky plynu vyschli úplne, a na iné účely nemôže byť použitý.

Čo sa týka kapacity komerčných zásobníkov, tie sú síce naplnené na 74 percent, nie všetok obsah je však určený pre slovenských zákazníkov. Nafta a Pozagas, ktoré zásobníky prevádzkujú, totiž kapacity prenajímajú rôznym spoločnostiam a zvyknú ich využívať aj zahraniční dodávatelia.

Oboch spoločností sme sa pýtali na to, aké množstvo z uskladneného plynu je určené pre zahraničných zákazníkov. Konkrétnu odpoveď sme však nedostali, ako totiž vysvetlil Pozagas, o tom, kam plyn potečie, rozhodujú firmy, ktoré si ho tam uskladnili, a Pozagas o tom neinformujú.

Ďalším faktom, ktorý sa nezvykne brať do úvahy, je to, že slovenskí dodávatelia využívajú plyn zo zásobníkov aj za normálnych okolností. V letnom období je totiž plyn lacnejší, preto časť zo zimnej spotreby firmy nakúpia v lete a odložia si ho do zásobníkov.

Je to vidno aj na údajoch o naplnenosti zásobníkov pred zimou a po nej. V októbri 2021 boli zásobníky na konci októbra naplnené na 71 percent, na konci februára už iba na 17 percent. Nestalo sa pritom nič výnimočné, plyn k nám prúdil bez problémov.

Zásobníky sa teda do veľkej miery vyprázdnia aj počas normálnej zimy, keď k nám prúdi ruský plyn naplno. To, že ich teda máme naplnené na viac ako 70 percent, ešte neznamená, že sme zabezpečení na zimu.

Dôležitejšie je, či majú naši dodávatelia naskladnené väčšie množstvo plynu ako v minulých rokoch a budú tak schopní pokryť aj prípadný výpadok dodávok.

Pýtali sme sa na situáciu najväčšieho slovenského dodávateľa – SPP –, konkrétne čísla sme však nedostali. Hovorca spoločnosti Ondrej Šebesta iba uviedol, že „objem plynu zatlačený zo strany SPP do zásobníkov k dnešnému dňu je nadštandardný“.

Slovenskí plynári zároveň podnikli viaceré kroky, ktoré by mali našu zraniteľnosť zmierniť. Tým hlavným je podpis zmlúv o dodávkach s alternatívnymi, mimoruskými dodávateľmi. Šebesta však dodáva, že „pre dostupnosť týchto dodávok je kľúčové, aby bolo zachované fungovanie trhu v Európe a fungujúce cezhraničné prepojenia medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ“.

Ako pre Postoj vysvetľuje energetický analytik Karel Hirman, v praxi to znamená, že tento plyn sa k nám dostane, iba ak budú mať dostatok plynu aj naši susedia a hlavne Nemecko.

Podľa Hirmana nás preto v prípade zastavenia dodávok plynu z ruskej strany čaká scenár ako v roku 2009. Vtedy ruský plynovod vyschol iba na pár dní, tisícka slovenských podnikov však musela prerušiť výrobu.

Lacný plyn alebo bezpečnosť?

Ďalšou dôležitou otázkou je rast cien. Vláda občanov upokojovala memorandom so Slovenskými elektrárňami a plánom na využitie rezervného plynu, oba tieto plány však majú vážne praskliny.

Najväčšia neistota panuje v súvislosti s cenami plynu. Jeho cena na burze medziročne vzrástla trojnásobne a podľa ÚRSO to pre domácnosti, ktoré plynom vykurujú aj ohrievajú vodu, môže znamenať zdraženie o 160 percent.

Richard Sulík však ešte v júni predstavil plán, vďaka ktorému by ceny pre domácnosti mohli vzrásť iba o 35 percent. Do plánu by mali byť zahrnutí štyria najväčší dodávatelia plynu, čiže SPP, ZSE, VSE a Innogy, ktorí pokrývajú 82 percent trhu.

Sulík im chce dať možnosť požičať si plyn zo štátnych rezerv určených na zabezpečenie dodávok pre kritickú infraštruktúru v prípade úplného výpadku dodávok plynu. Tento plyn bol totiž nakúpený za nižšiu cenu, ako je tá aktuálna.

Vďaka tomu budú môcť dodávatelia zredukovať nárast ceny plynu z pôvodných 150 percent na 59 percent. V prípade, že zákazník uzatvorí zmluvu na štyri roky, bude navýšenie v prvom roku iba o 34 percent a následne sa bude zvyšovať len o infláciu.  

Inzercia

Má to však háčik. Hneď ako Sulík svoj plán predstavil, ozvala sa spoločnosť SPP – distribúcia, ktorá má štátny zásobník v Dolných Bojanoviciach v správe. Upozornila, že tento plán s nimi nebol vôbec konzultovaný a že je nezákonný.

Ako pre Postoj vysvetľuje manažér externej komunikácie SPP – distribúcia Milan Vanga, tieto zásoby plynu „predstavujú pre slovenské domácnosti poistnú rezervu, ktorá je nedotknuteľná bez ohľadu na subjekt, ktorý by za bezpečnosť dodávok plynu zodpovedal“.

Richard Sulík reagoval s tým, že zákon počas júla vláda zmení, no k potrebnej zmene stále neprišlo.

Vanga však upozorňuje, že tento zákon vychádza z nariadenia Európskej komisie a vláda nemôže teda len tak zrušiť povinnosť uskladňovať plyn pre prípad totálneho kolapsu. Dodáva, že pre súčasné problémy bola povinnosť povinného uskladnenia plynu Európskou komisiou dokonca ešte navýšená.

„Z tohto dôvodu by zrušenie bezpečnostných zásob bolo v úplnom protiklade so smerovaním energetickej bezpečnostnej politiky EÚ,“ dodal.

Aj podľa Hirmana tento nápad ohrozuje bezpečnosť štátu, keďže ide o zásoby, ktoré v žiadnom prípade nemajú slúžiť na komerčné účely. Práve naopak, majú zabezpečiť, aby ľudia v prípade prerušenia dodávok doma či v nemocniciach nezamrzli.

Bez Mochoviec nebude lacná elektrina

Vláda ešte vo februári predstavila aj riešenie zvyšujúcich sa cien elektriny. So Slovenskými elektrárňami podpísali memorandum, ktoré má zaručiť zafixovanie cien elektriny pre domácnosti na tohtoročnej úrovni na nasledujúce tri roky.

V polovici augusta však stále nie je podpísaná konkrétna zmluva, ktorá by túto cenu naozaj právne zabezpečovala. Hlavný dôvod má byt ten, že návrh zmluvy musel byť zaslaný do Bruselu, ktorý ju musí odobriť. Toto schválenie sa očakáva až v novembri, zatiaľ tak zostávame v neistote.

Za aktuálnej komplikovanej situácie sa očakáva, že Komisia zmluvu povolí, Hirman však upozorňuje, že celý systém je právne pochybný. Elektrinu od Slovenských elektrární by mal totiž dodávateľom sprostredkovávať SPP, pričom táto firma je sama jedným z nich. Toto môže byť zásadný problém, pretože SPP nebol vybratý tendrom na základe jasných kritérií a to, že ide o spoločnosť vlastnenú štátom, nemusí stačiť ako relevantný argument.

Ďalším problémom je to, že táto lacnejšia elektrina bude dostupná iba v prípade, že sa podarí spustiť tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. Ostatné kapacity už Slovenské elektrárne dávno predali.

Sme však v polovici augusta a elektráreň stále nemá všetky potrebné povolenia. Podľa našich informácií to zatiaľ vyzerá tak, že by sa tretí blok mohol spustiť začiatkom septembra, to však nebude hneď znamenať, že bude pracovať na plné obrátky.

Prvé štyri mesiace bude fungovať v akomsi štartovacom režime a nebude produkovať toľko energie. Podľa Hirmana teda nie je isté, že elektrina z tohto bloku dokáže pokryť celú spotrebu domácností.

Vyššie ceny v dôsledku memoranda

Nejasná je aj realizácia celého plánu. Za normálnych podmienok dodávatelia (ako napríklad ZSE, VSE či Innogy) nakupujú elektrinu na burze a nie priamo od výrobcu. Na základe priemernej nákupnej ceny potom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nastaví maximálnu cenu komodity pre domácnosti.

Ohlásené memorandum však celú vec skomplikovalo. Ako pre denník Postoj vysvetlila šéfka Združenia dodávateľov elektriny Jana Ambrošová, memorandum bolo sformulované nejasne a nedalo sa aplikovať.

„Združenie ponúklo svoju pomoc pri hľadaní technického riešenia, ministerstvo však všetko riešilo za zatvorenými dverami,“ vysvetlila. Dodávatelia sa tak dostali do komplikovanej situácie. Za normálnych podmienok nakupujú elektrinu pre domácnosti a iné zraniteľné subjekty od februára do septembra. Podľa cien v týchto mesiacoch potom ÚRSO vypočíta regulované ceny.

Keďže však v tomto období stále nebola doriešená otázka memoranda, ÚRSO presunulo nákup na júl až august tohto roka. Ani v júli však stále vec nebola doriešená. Ministerstvo hospodárstva preto zaslalo dodávateľom list, v ktorom im povedalo, aby zatiaľ elektrinu pre zraniteľné skupiny odberateľov nenakupovali.

Od februára do augusta však cena elektriny vzrástla zo 180 eur za jeden MWh na 443 eur a dodávatelia teraz nakupujú elektrinu za viac ako dvojnásobné ceny. To sa nevyhnutne odrazí aj na výslednej regulovanej cene elektriny a pocítia to i domácnosti.

Môže sa stále stať, že lacná elektrina z memoranda sa k ľuďom naozaj dostane. Medzi zraniteľných odberateľov však patria aj iné skupiny ako domácnosti, no na tie sa ceny z memoranda nebudú vzťahovať.

Okrem toho zvýhodnená cena bude platiť iba na prvé štyri MWh elektriny, ktoré domácnosť spotrebuje. Do tohto objemu sa zmestia domácnosti, ktoré používajú elektrinu na svietenie a spotrebiče. Ak ju však využívajú aj na vykurovanie, spotreba môže podľa Hirmana dosiahnuť až 20 MWh.

Paradoxne tak domácnostiam, ktoré platia najvyššie účty za elektrinu a navýšenie cien sa ich preto najviac dotkne, memorandum pomôže iba čiastočne.

Vrátia sa uhoľné prázdniny?

Aktuálne síce zažívame tropické horúčavy, do začiatku vykurovacej sezóny však chýbajú už iba dva mesiace a do nástupu nových cenníkov štyri. Aktuálne riešime skôr to, ako sa schladiť, je však najvyšší čas, aby sme sa intenzívne venovali príprave na zimu.

Naoko sa podľa vyjadrení ministerstva hospodárstva môže zdať, že je všetko vyriešené a v januári síce príde nárast cien, no vďaka uzatvoreným dohodám nebude taký výrazný.

Ako však upozorňuje Hirman, „nevieme, či a ako budú zámery realizované. Sulík odchádza z vlády bez toho, aby boli tieto dohody hotové“.

Najdôležitejšie v konečnom dôsledku bude, aby ľudia šetrili, je to totiž jediný nástroj, ktorý máme plne v rukách. Vláda tak bude musieť čo najskôr vypracovať stratégiu, ktorá prispeje k úspore. Môže sa preto stať, že i keď hádam pandémia už túto zimu nebude vyčíňať, vrátime sa k niektorým opatreniam, ktoré sme si počas nej vyskúšali.

V zime tak môže prísť nútená práca z domu či predĺžené prázdniny, aby sa nemuseli vykurovať úrady, školy či kancelárie. Koniec koncov, toto opatrenie sa už v minulosti pri znižovaní energetickej spotreby osvedčilo. Možno tak túto zimu dnešné deti zažijú novodobé uhoľné prázdniny.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.