Viceguvernér NBS Ódor Inflácia vyvrcholí už onedlho, to však nebude znamenať koniec zdražovania

Ceny neustále rastú a čo je horšie, zdražovanie sa týka najmä najzákladnejších vecí, akými sú mäso, chlieb či energie. Ako však v rozhovore pre Postoj hovorí viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor, inflácia by mala dosiahnuť svoj vrchol už v septembri. 

Zatiaľ je spôsobená najmä vplyvmi zo zahraničia, čo spôsobuje, že centrálna banka nemá veľké možnosti na jej skrotenie. „Je to jednoducho faktúra zo zahraničia, ktorá pristála na stole a nejako sa s ňou musíme vyrovnať,“ hovorí.

V rozhovore sme sa rozprávali aj o tom, prečo Európska centrálna banka vyčkávala so zvyšovaním úrokových sadzieb, či by pre nás bolo aktuálne lepšie mať vlastnú menu, ako aj o hrozbe recesie či dokonca stagflácie.

Kedy dosiahne inflácia svoj vrchol?

My si myslíme, že v najbližších mesiacoch, v auguste či septembri. Ten vrchol bude, bohužiaľ, na relatívne vysokých úrovniach. Zároveň ani nečakáme, že bude nasledovať nejaký rýchly pád, bude skôr pozvoľný. Veľa závisí od toho, ako budú od januára nastavené regulované ceny.

V mnohých krajinách je to tak, že ceny pre domácnosti sa zvyšujú pomerne rýchlo po tom, ako sa niečo deje na trhoch. U nás sa to deje zvyčajne k prvému januáru, takže je tam určitý časový posun. Výška inflácie tak bude závisieť aj od toho, či sa podarí uzavrieť dohody o zmrazení cien pre domácnosti, o ktorých hovorí vláda. Ak to tak bude, inflácia môže byť už v januári na jednociferných úrovniach. Ak nie, budeme pokračovať stále na dvojciferných hodnotách. Nemáme teda veľmi dobré správy.

Stúpanie cien bude teda na jeseň ťahané potravinami?

Len čo idú hore ceny energií, tak sa to s určitým odstupom prejavuje aj na iných tovaroch a službách. Takže skôr by to mohli ťahať tie energie. Zdražovanie potravín sa prejavovalo postupne už od minuloročnej jesene, takže teraz už medziročnú infláciu nebudú ťahať tak výrazne. Avšak spolu s energiami ide o zložky, ktoré v súčasnosti najviac prispievajú k rastu inflácie. Inflácia, ktorá sa tvorí mimo týchto dvoch oblastí, je mierna.

Platí to aj pre eurozónu, kde máme takmer deväťpercentnú infláciu, ale ak odčítame potraviny a energie, tak sa pohybujeme na úrovni 3,7. To nie je také vysoké číslo ako v Amerike. Tam je teraz debata o tom, či sa to už teraz otočí alebo nie, tak dúfajme, že áno. Bohužiaľ, vyššiu infláciu budeme musieť ešte nejaké obdobie vydržať. No ak sa ukážu tieto predpovede ako správne, tak už aspoň nepôjdeme smerom do kopca, ale budeme postupne klesať.

Posledná prognóza NBS hovorí, že z hľadiska ročného priemeru Slovensko dosiahne inflačný vrchol v budúcom roku. Príspevok potravín k celkovému rastu cien však už bude omnoho menší ako tento rok. Najväčší príspevok majú mať energie. Ak však zdražejú energie, zdražejú aj potraviny, nie?

Áno, to sú druhotné efekty, ktoré sa potom prejavia. Centrálne banky najviac trápi práve to, aby sa sekundárnym vplyvom postupne zamedzilo. Samozrejme, že čakáme sekundárne efekty aj v potravinách, ale gro sme už videli, pretože v prípade potravín sa zvyšovanie cien energií prejaví relatívne rýchlo, nie ako v prípade domácností.

V budúcom roku prognózujete, že energie sa budú na raste inflácie podieľať veľmi výrazne. S akým navyšovaním cien počítate?

V prognóze počítame v prípade plynu s nárastom cez sto percent. Je to vypočítané na základe aktuálne platného vzorca, podľa ktorého sa určujú ceny plynu pre domácnosti. Pri elektrine počítame s tým, čo tvrdí vláda, a to, že ceny budú zmrazené. Hovorí sa aj o dohodách v rámci plynu, a ak sa podaria, inflácia môže rásť menej.

Dôvodmi vysokej inflácie sú rastúce ceny energií, konflikt na Ukrajine a lockdowny v Číne a s nimi súvisiace pretrhnutie dodávateľských reťazcov. Ide o externé vplyvy, naozaj sú však dôvodom iba ony? Nie je problém aj v ekonomike?

Zatiaľ sú príčiny prevažne externé. Tie nárasty sú však také vysoké, že musia reagovať aj iné ceny, ktoré s tým priamo nesúvisia. Preto vidíme aj sekundárne efekty. No ak by nebol prvotný impulz, tak by bola inflácia výrazne nižšia aj v položkách, ktoré sa netýkajú energií alebo potravín.

Keď sa pozrieme na ukazovatele, ktoré sú čisto domáce a hovoria o tom, či je trh práce prehriaty, tak tam zatiaľ vidíme iba veľmi malý vplyv. Ak by bol prehriaty, bol by nedostatok pracovnej sily, firmy by museli ľudí preplácať, aby ich pritiahli, a to by znamenalo vyššie mzdy, čo by následne spôsobilo vyšší dopyt, no a ten by tlačil na zvyšovanie cien. Takýto scenár zatiaľ veľmi nevidíme, ale to neznamená, že v budúcnosti sa to nemôže stať. Zatiaľ by som povedal, že väčšina inflácie je dovezená. A s tým sa iba veľmi ťažko niečo robí.

FOTO: Postoj/Andrej Lojan

Niektoré krajiny veľmi prudko zvýšili úrokové sadzby, ako napríklad Česko či Maďarsko, a infláciu majú v zásade takú istú ako my. Bohužiaľ, v tom prvom momente nemáte veľmi účinný nástroj. Je to jednoducho faktúra zo zahraničia, ktorá pristála na stole a nejako sa s ňou musíme vyrovnať.

Hovoríte, že inflácia dosiahne svoj vrchol v nasledujúcich mesiacoch. Ak sa pozrieme na ročné ukazovatele, mal by to byť budúci rok. V roku 2024 už NBS očakáva výrazne nižšiu infláciu a zároveň vyšší rast HDP. V prognózach sa zvykne stávať, že čím vzdialenejšie obdobie, tým je predpoveď optimistickejšia. Je táto predpoveď reálna alebo je iba dôsledkom toho, že sa vlastne nevie, ako to bude, keďže ide o vzdialené obdobie?

Áno, veľa ľudí sa pýta, či ide o zbožné želanie alebo to naozaj tak vychádza. Je to priamy dôsledok toho, že neočakávame, že ešte raz takto výrazne stúpnu ceny energií. Nemusia klesať, v momente ako prestanú stúpať, je ich príspevok k inflácii nulový. Ceny budú stále vysoké, ale vymažú veľkú časť ročnej inflácie. Naša prognóza nie je optimistická v tom, že ceny budú klesať. Budú rásť ďalej, ale už nie takým silným tempom.

Pri vyššej inflácii vždy vzniká riziko roztočenia inflačnej špirály, keď vyššie ceny tlačia nahor mzdy a tie následne tlačia ceny ešte vyššie. Podľa NBS však niečo také na Slovensku veľmi nehrozí. Je to dané tým, že naši zamestnanci nemajú silnú vyjednávaciu silu, aby si vybavili vyššie mzdy?

Nie je to len vecou slovenských zamestnancov, je to v zásade globálny fakt za posledných 30 rokov. Pozícia zamestnancov voči firmám sa po výraznom otvorení globálneho trhu zmenila. Zrazu bol obrovský prebytok pracovnej sily. Ak sa teda zamestnancom nepáčila mzda, firma mohla výrobu posunúť do inej, lacnejšej krajiny, do Číny či Indie.

Práve preto sme už tieto špirály v eurozóne ani v Amerike nevídali. Ale so starnutím populácie sa táto situácia postupne mení, takže sa treba mať na pozore. Pracujúca vrstva sa bude postupne zmenšovať a bude čoraz ťažšie nájsť zamestnancov. Nebezpečenstvo špirály sa tak môže vrátiť.

Analytici NBS komunikujú aj so zamestnávateľmi. Aká je medzi nimi situácia?

Keď sa ich pýtame, čo ich najviac trápi, hlavnou témou je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Nedeje sa to vo všetkých sektoroch, ale v mnohých oblastiach kvalifikovaná sila naozaj chýba a mzdy v nich aj preto rýchlejšie rastú.

V tomto roku vysoká inflácia vymaže rast platov, malo by to tak byť aj v budúcom roku?

Závisí to od inflácie, ale ak sa potvrdia ceny zo vzorcov, tak áno. Nejaké obdobie tak budeme mať pokles reálnych miezd. Niečo podobné sme videli v rokoch 2011 a 2012, tiež sme mali dva roky, keď išli reálne mzdy dole a tiež to bolo spôsobené energiami. Po veľkej finančnej kríze sa ekonomikám znova začalo dariť, vznikol nárast dopytu a to spôsobilo rast cien energií. Takže ideme do podobného obdobia, ako sme mali v tom čase. 

FOTO: Postoj/Andrej Lojan

Dá sa teda povedať, že nás čaká znižovanie životnej úrovne?

Pre určité skupiny áno. Inflácia ovplyvňuje reálne príjmy ľudí, ale keď sa bavíme o magnitúde, tak ide o jedno-dve percentá ročne, určite nehovoríme o prepade o desiatky percent. Takže technicky áno, ale vo všeobecnosti nejde o niečo mimoriadne. Môžu byť prípady, keď bude pokles životnej úrovne citeľnejší, ale v priemere bude mierny.

ECB pristúpila k navýšeniu úrokových sadzieb, čo je jeden zo základných krokov pri boji s vysokou infláciou. Mnohí kritizujú, že toto rozhodnutie prišlo veľmi neskoro. Ako na to reagujete?

Jedným faktorom bolo, že v krátkodobom horizonte je náročné na dovezenú infláciu účinne reagovať. Cítia to aj krajiny, ktoré okamžite zvyšovali úrokové sadzby. Druhý faktor bol ten, že mzdový nárast nebol taký silný ako v mnohých iných krajinách, ktoré zvyšovali sadzby.

Činnosť ECB sa porovnávala s americkým FED-om, ktorý zakročil omnoho razantnejšie.

To súviselo s tým, že v USA bol po pandémii prijatý obrovský fiškálny balíček. Do ekonomiky sa napumpovali peniaze a mzdy, jadrová inflácia, ako aj spotreba išli hore omnoho silnejším tempom ako v eurozóne.

Za jeden z dôvodov nečinnosti ECB bolo označované aj to, že inflácia je v rôznych kútoch eurozóny veľmi odlišná. Napríklad u nás bola značne vyššia ako v Španielsku. Prečo?

Súvisí to najmä s odlišnosťami v spotrebnom koši. U nás a v ekonomikách, ktoré sú menej rozvinuté a sú položené severnejšie, majú energie väčšiu váhu. Len čo idú ich ceny hore, tak sa to preleje do spotrebiteľských cien s väčším efektom. U nás síce trochu s posunom, no napríklad v baltických krajinách celkom rýchlo a to je aj dôvod, prečo majú takú vysokú infláciu. V krajinách, kde v spotrebnom koši majú energie a kúrenie cez zimu oveľa menšiu váhu, nie je rast cien taký výrazný. Ceny energií výrazne rastú aj u nich, ale ich dôležitosť je pre priemerného človeka omnoho nižšia ako napríklad u nás.

Minister hospodárstva kritizoval guvernéra NBS za to, že údajne za nás a za krajiny s podobne vysokou infláciou málo bojoval. Ako na to reagujete?

Krajiny, ktoré okamžite reagovali na infláciu veľkým zvýšením úrokových sadzieb, majú tiež vysokú infláciu. Ak si teda niekto myslí, že úrokovými sadzbami v priebehu niekoľkých týždňov zlomíme krk inflácii, ktorá prichádza z energií a potravín, tak to nie je celkom tak.

Ak by sme mali v rukách našu menovú politiku, mohli by sme infláciu skrotiť výraznejšie?

To jednoducho zodpoviete, keď sa pozriete do Čiech alebo do Maďarska. Oni majú vlastnú menu, razantne zvyšujú sadzby a vysokú infláciu majú tak či tak. Krajiny môžu ovplyvniť to, kto tieto vyššie ceny zaplatí. Môžu si povedať, že vysoké ceny energií nezaplatia domácnosti, ale niekto iný. Môžu to byť firmy cez nové dane alebo štát cez dotácie. Faktúra tu je, otázka je, kto ju zaplatí. Každý štát si môže vybrať, ale menovou politikou sa veľmi veľa dosiahnuť nedá. Mohli by sme mať korunu, úrokové sadzby aj desať percent a tak či tak by sme mali plus-mínus rovnakú infláciu ako teraz.

Vždy sa hovorí, že základná úloha centrálnej banky je kontrolovať infláciu, ale takto to vyzerá, že na to nemá veľký priestor. 

To závisí od príčin inflácie. Centrálne banky sú tu na to, aby regulovali teplotu ekonomiky. Keď sa ekonomika vnútorne prehrieva, tak ju treba brzdiť, a naopak, keď ekonomická aktivita chladne, tak ju treba podporovať znižovaním sadzieb. Vieme reagovať na dopytové šoky, ale ak je ponukový, čiže externý, tak s tým veľa nenarobíme.

Centrálne banky sa často prezentujú, akoby boli všemohúcimi inštitúciami a v priebehu jedného mesiaca dokázali znížiť ceny energií pre domácnosti. To takto nefunguje. Môžete sa pozrieť hocikam na svete. Menovou politikou sa dá robiť všeličo, ale zázraky nie.

Niektorí kritizujú ECB, že aktuálna inflácia je sčasti aj jej vina, pretože v posledných rokoch „rozdávala peniaze“. Kvantitatívne uvoľňovanie malo krajinám s problematickým dlhom pomôcť s konsolidáciou, no ich dlhy v skutočnosti ďalej rástli. Neznamená to, že celý tento mechanizmus zlyhal?

Nemyslím si, že firmy alebo domácnosti na Slovensku sa teraz boria s tým, že majú veľa peňazí, že by boli natlačené peniaze v ekonomike a že toto by bolo príčinou inflácie. Inflácia nie je z toho, že každý má veľa peňazí a pchá ich do ekonomiky. Toto by bol scenár, keby naozaj platilo, že centrálna banka natlačila do ekonomiky veľa peňazí.

Je pravda, že ECB požičala komerčným bankám veľmi veľa peňazí s cieľom znížiť úrokové sadzby na úveroch, aby si ich tak ľudia a firmy mohli viac dovoliť. Zámerom menovej politiky je v zlých situáciách uľahčovať poskytovanie úverov. Ale keď sa pozrieme na to, koľko peňazí ECB požičala komerčným bankám a koľko sa z nich reálne dostalo k domácnostiam a firmám, vidíme, že nárasty neboli násobné, ale jednociferné. Nič teda neindikuje, že by bolo v domácnostiach príliš veľa peňazí. Komerčné banky tie peniaze zobrali a uložili naspäť do ECB.

Ak sa však pozrieme na štátne peniaze, tak je nárast dlhu vidieť.

Áno, len čo sú nízke úrokové sadzby, vlády môžu mať tendenciu nestarať sa veľmi o svoj dlh, pretože peniaze sú kvázi zadarmo. Tam to môže mať nejaký efekt. No cieľom je tiež pomôcť ekonomike. Počas pandémie to bolo dobré napríklad v tom, že keď prišiel prvotný šok a bolo treba zachraňovať napríklad zdravotníctvo alebo pomôcť podnikateľom, tak to bolo možné aj vďaka týmto nákupným mechanizmom. Avšak dlhodobým cieľom menovej politiky nie je uľahčiť financovanie vlád.

Kvantitatívne uvoľňovanie sa síce skončilo, ECB však zároveň prijala prechodný nástroj, ktorý ho predsa len v niektorých prípadoch povoľuje.

Malo by to fungovať tak, že v prípade využitia tohto nástroja ECB niečo iné z iných portfólií predá, aby nebol celkový efekt uvoľňovací, čiže aby v konečnom dôsledku centrálna banka nedala do ekonomiky viac peňazí. Nedávalo by zmysel na jednej strane zvyšovať sadzby a sprísňovať pravidlá a druhou rukou uvoľňovať.

FOTO: Postoj/Andrej Lojan

Prečo bol tento nástroj prijatý? Čo by sa stalo, keby sa s tým jednoducho seklo?

Bolo to najmä preto, aby menová politika mohla účinne fungovať v celej eurozóne. Aby nastavenie úrokových sadzieb vplývalo podobne na rôzne krajiny a nestávalo sa, že v jednej krajine to spôsobí zvýšenie úrokových sadzieb o percento a v druhej o päť percent.

Ak je však dlh niektorého štátu rizikový z titulu fundamentov, čiže preto, že je vysoký a trhy mu neveria, tak nie je možné tento prechodný nástroj využiť. Ale niekedy sa stáva, že na trhu je panika a nejaké obdobie sadzby nesúvisia s fundamentmi. Vtedy môže tento nástroj pomôcť upokojiť situáciu.

Situácia, keď sa prechodný nástroj nemôže aplikovať, veľmi pripomína stav talianskeho štátneho dlhu. Znamená to, že Taliansko tento nástroj nebude môcť využiť?

Závisí od toho, z čoho bude prameniť prípadné zvyšovanie úrokov, za ktoré sa bude ich dlh predávať. Ak napríklad zrazu vyskočia z dvoch na päť, tak je jasné, že nejde o zmenu fundamentov. Ale ak budú rásť postupne, pretože Taliansko sa bude zadlžovať, tak ten nástroj nebude možné využiť.

Centrálna banka prijíma opatrenia, aby bolo v systéme menej peňazí. Potom sú však vládne opatrenia, ktoré spôsobujú pravý opak, príkladom môže byť nedávno prijatý rodinný balíček. Môže spôsobiť, že inflácia na Slovensku bude ešte vyššia?

Vzhľadom na veľkosť balíčka je jeho inflačný vplyv malý až takmer zanedbateľný. Z nášho pohľadu nebolo z inflačného hľadiska čo komentovať. Pri tomto balíčku ide skôr o iné veci. Jednou je to, aký je plán na dlhodobé znižovanie deficitu a dlhu. V krízových časoch je niekedy dobré dať podporu ekonomike, ale najlepšie jednorazovo. Ak ide o permanentné opatrenie, trvalo zvýši náš dlh. Druhou vecou je otázka, komu pomôcť. Ale to už ja nekomentujem, ide o politické rozhodnutie. Jedna vláda by dala jednej skupine, iná vláda zasa inej.

Okrem vysokej inflácie eurozóne hrozí aj pokles hospodárskeho rastu. Hovorí sa o stagflácii, je to reálna hrozba alebo iba módne slovo?

Je to podľa mňa stále reálne riziko, v našich kruhoch sa o tom debatuje už vyše roka a naozaj je to nepríjemná situácia. Zatiaľ sú, našťastie, signály také, že aj keby prišla menšia recesia, či už do eurozóny, alebo USA, tak nutne to nebude znamenať stagfláciu. Eurozóna je však vo väčšom riziku, pretože nemá taký vysoký rastový potenciál. Zatiaľ sa stále hýbeme na úrovni jedného-dvoch percent, čo je relatívne blízko nuly. Stále to vnímam ako riziko. Intenzívne vnímam to, že eurozóna musí urobiť oveľa viac pre svoj vnútorný rastový potenciál.

O tomto probléme sa hovorí už dlho, zatiaľ sa však nepodarilo dosiahnuť výraznejší rast. Myslíte si, že Európa má aj vzhľadom na obmedzovanie priemyslu v súvislosti s prechodom na zelené energie na to, aby znova začala výrazne rásť?

Je to vždy otázka toho, či vidíte pohár poloprázdny alebo poloplný. Ak sme doteraz zaostávali, tak máme veľký potenciál. Ale na strane druhej to, že doteraz sme zaostávali, ukazuje, že máme v EÚ problémy, ktoré nám bránia v tom, aby sme boli konkurencieschopnejší. Ide o to, či dokážeme prelomiť nejakú bariéru, a zatiaľ to v krátkodobom horizonte nevidím až tak realisticky. Ako malé plus hodnotím aspoň to, že táto téma rezonuje v jednotlivých plánoch obnovy. Jedna vec je, že zelená ekonomika obmedzuje niektoré časti priemyslu, ale na druhej strane môžeme viac investovať do zelených energií, čo môže podporiť iné odvetvia.

O hrozbe recesie sa hovorí čoraz častejšie aj v súvislosti s neistými dodávkami plynu. Z technického hľadiska recesia nastane vtedy, keď HDP dva štvrťroky po sebe klesá, čo zasa nie je až také ťažké dosiahnuť. Jedna vec je však technická recesia, druhá reálna recesia. Hrozí nám reálne spomalenie?

Bohužiaľ, v súvislosti s vojnovým konfliktom a energetickou bezpečnosťou toto riziko jednoznačne nevylučujeme, vieme si predstaviť scenáre, kde to bude citeľné, nie iba technické. Stačí zavrieť kohútiky a máme tu problém. Práve preto je pre mňa veľmi dôležité, aby sme sa teraz nesústredili iba na tento rok alebo iba na pár štvrťrokov, ale aby sme sa bavili aj o tom, ako môžeme dlhodobo a udržateľne rásť. Ak sa sústredíme iba na krátkodobý horizont, môže sa zdať najlepším riešením návrat ku kúreniu fosílnymi palivami. No ak sa pozrieme o krok ďalej, oveľa dôležitejšia je investícia do zelených energií, aby sme tie kapacity mali dlhodobo. Keď sa sústredíme vždy iba na tie dva štvrťroky, ktoré prichádzajú, tak stratíme smer, kam vlastne ideme. 

Ak by nastala recesia, čo by to znamenalo pre Slovensko?

Závisí od toho, ktoré odvetvia budú najviac zasiahnuté. Pre domácnosti to bude znamenať zmenu správania, pokiaľ ide o spotreby energií, donúti nás to šetriť. Ale aj ľuďom pracujúcim v odvetviach vážne zasiahnutými energetickou krízou sa dá pomôcť zavedením mechanizmov ako kurzarbeit a podobne. Ak to nebude dlhodobý problém, dá sa to riešiť.

Môže prípadná recesia vyvolať na Slovensku dlhodobejšie ochladenie ekonomiky?

Naša ekonomika je naviazaná na tú nemeckú. Ak bude slabšie produkovať ona, tak aj my. My zaostávame v znalostiach. Dovezieme veci, odkopírujeme a vyrobíme, ale nie na báze vlastných myšlienok. Naši študenti bohužiaľ húfne odchádzajú do zahraničia, a ak s tým nič neurobíme, dokážeme síce nasledovať Nemecko, ale nebudeme môcť dobiehať ich životnú úroveň.

Čo by ste v súčasnej neistej ekonomickej situácii radili ľuďom?

Je to ťažké, lebo to veľmi závisí od toho, v akej situácii sa človek nachádza. Ak má dobré a stabilné zamestnanie, nemusí sa obávať. Ani v roku 2011 a 2012 to nebolo niečo horibilné. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak je neistota vysoká, smerujeme do recesie a je vyššie riziko, že človek príde o zamestnanie, tak pochopiteľne nie je rozumné zadlžiť sa až po uši. Ale nehovoril by som o nejakej panickej situácii. Paušálne sa dá povedať iba to, že neistota je vysoká a treba myslieť aj na budúcnosť, a tak sa treba správať aj v oblasti rodinných financií.