Týždenný výber Amnesty International si dokáže poriadne streliť do nohy

Amnesty International si dokáže poriadne streliť do nohy
Ilustračné foto. Zdroj: Wikimedia.org

Odoberať autora

Nezmeškajte žiaden článok.

Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.
9 minút čítania 9 min
Vypočuť článok
Týždenný výber / Amnesty International si dokáže poriadne streliť do nohy
0:00
0:00
0:00 0:00
Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Vyštudoval sociológiu a politické vedy. Pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, neskôr ako novinár v Hospodárskych novinách a v časopise .týždeň. Do denníka Postoj prišiel v auguste 2015.
Ďalšie autorove články:

Týždenný výber Jozefa Majchráka Čo urobiť, aby sme Poliakom stále len nezávideli

Šéf ÚPN Jerguš Sivoš Určite máme na to, aby sme vybudovali veľké Múzeum totality

Suskov Občiansky zákonník Ďalšia diera vo Ficovej hrádzi proti progresivizmu

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Pred viac ako rokom vyvolalo rozruch rozhodnutie Amnesty International (AI) odobrať ruskému opozičnému lídrovi Alexejovi Navaľnému štatút väzňa svedomia. Dôvodom boli jeho výroky z minulosti, v ktorých sa vraj hlásil k násiliu a diskriminácii a nikdy sa od nich nedištancoval. O ktoré konkrétne výroky išlo, však organizácia neuviedla.

Toto rozhodnutie vtedy vyvolalo ostrú kritiku ruských opozičných kruhov. Tie okrem iného organizácii vyčítali, že podľahla kremeľskej propagande.

„Vedia tí blbci z Londýna (je tam sídlo AI, pozn. red), že Navaľnyj je vo väzení? A nie je isté, či odtiaľ vyjde živý. (...) Učebnicový príklad ‚užitočných idiotov‘,“ napísal ruský nezávislý bloger Andrej Malgin.

V týchto dňoch rezonuje ďalšia správa Amnesty International. Tvrdí sa v nej, že Ukrajina porušuje medzinárodné humanitárne právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Podľa generálnej tajomníčky AI Agnes Callamardovej túto taktiku neospravedlňujú ani nevyberané útoky ruských síl.

Aj táto správa AI vyvolala vlnu kritiky. Nielen zo strany ukrajinských politikov. Svoje výhrady voči nej formulovalo viacero relevantných inštitúcií a expertov. Niektoré z týchto reakcií preložili a publikovali české Konzervativní noviny.

Na prvom mieste je treba určite spomenúť, že so správou sa nestotožnila ani ukrajinská pobočka Amnesty International. „Ukrajinská pobočka sa na príprave ani na písaní textu nepodieľala. A bohužiaľ sme sa už v hrubej verzii tejto správy dostali do slepej uličky, keď argumenty nášho tímu o neprípustnosti a neúplnosti tohto materiálu neboli zohľadnené,“ píše sa v jej stanovisku.

Zástupcovia ukrajinskej pobočky tiež tvrdia, že autorov viackrát žiadali, aby požiadali o stanovisko aj ukrajinské ministerstvo obrany, ale tí sa rozhodli správu uverejniť aj bez neho.

„Byrokracia, nepochopenie miestneho kontextu, ignorovanie názoru ukrajinského tímu a postojov ľudskoprávnej komunity na Ukrajine, to všetko nám zabránilo zastaviť dnešnú správu vo fáze nápadu, ako sme mali urobiť,“ píše ukrajinský tím AI.

Historik Phillips O‘Brien, ktorý prednáša strategické štúdie na University of St Andrews v Škótsku, správu AI označil za morálny a strategický bankrot.

Tvrdí, že organizácia de facto kritizuje Ukrajinu za snahu vyhrať vojnu. Stratégia v bojoch o mestá bola podľa neho kľúčová pre doterajšie ukrajinské vojenské úspechy.

„V správe sa nehovorí o tom, že Rusko pácha hrozné zločiny, ale že Ukrajina by mohla konať lepšie (čo by, mimochodom, bolo stále problematické), správa je zdrvujúcim útokom na to, ako Ukrajina doteraz bojovala (s patetickým komentárom o Rusku na konci). Vyhlásenie Amnesty International je ignorantské na mnohých úrovniach – za najdôležitejšie považujem to, že o slobode Ukrajiny a jej občanov sa rozhodovalo v bojoch o mestá. Ak sa vrátime na začiatok vojny, pre boj o Kyjev bolo kľúčové udržať Sumy, Charkov atď.,“ píše O‘Brien.

Konzervativní noviny prinášajú aj názor ukrajinskej právničky, ktorá spochybňuje tiež právnu argumentáciu Amnesty International.

Je to trochu dlhší, ale dôležitý citát:

„AI uvádza, že ‚medzinárodné humanitárne právo vyžaduje, aby sa všetky strany konfliktu v maximálnej možnej miere vyhýbali umiestňovaniu vojenských cieľov v husto obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti‘. To je pravda. Porušila ukrajinská armáda toto pravidlo? Nie.

Na frontových líniách už nie sú husto obývané oblasti. V prvých mesiacoch ruskej agresie odišlo 80 – 90 % ľudí. Okrem toho sa tento záväzok uplatňuje ‚v maximálnej možnej miere‘, čo znamená ‚v rámci skutočných možností ho splniť‘.

Ukrajina nemôže bojovať mimo obývaných oblastí. Po prvé preto, lebo nemá vojenskú infraštruktúru, ktorá by to umožňovala. Ukrajina sa bráni proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi a ‚mestské pevnosti‘ sú jediným spôsobom, ako ho zastaviť.

Očakávať, že obranné sily vyjdú zo svojich opevnení, odporuje základnej logike a Ženevská konvencia to nevyžaduje. Po druhé, keďže Rusi vyslovene útočia na obývané oblasti a zabíjajú/znásilňujú civilistov, ukrajinská armáda by ich mala chrániť na mieste.

AI pokračuje: ‚Medzi ďalšie povinnosti chrániť civilistov pred účinkami útokov patrí odstránenie civilistov z blízkosti vojenských cieľov a účinné varovanie pred útokmi, ktoré môžu postihnúť civilistov.‘

Odsun civilistov prebieha už päť mesiacov. Ukrajinské úrady neustále žiadajú ľudí, aby sa evakuovali. Evakuačné koridory boli otvorené. Ukrajinskí vojaci s nasadením vlastného života evakuovali civilistov, zatiaľ čo Rusko tieto koridory ostreľovalo.

Evakuačné vlaky odchádzajú z východných oblastí Ukrajiny každý deň. Všetci, ktorí chceli, sú už vonku. ‚Poskytovanie účinného varovania‘, na ktoré sa AI odvoláva, je povinnosťou ruskej armády, ktorá vedie ofenzívu. Tvrdenie, že Ukrajinci by to mali robiť, keď sa bránia, je nehoráznou lžou,“ uzatvára právnička.

Na záver len toľko, že ak ľudskoprávna organizácia nedokáže rozlíšiť, kto je skutočnou hrozbou pre ukrajinských civilistov, tak sa môže rovno rozpustiť.

Texty týždňa

Kristína Votrubová a Juraj Brezáni boli zisťovať, aká je skutočná situácia v cirkevnom zariadení pre utečencov z Ukrajiny, o ktorom písal Denník N. 

Alena Potocká napísala profil lekára, ktorý obetoval svoj život práci pre deti.

Monika Ostrovská sa rozprávala so šéfkou jedného z najväčších kresťanských festivalov na Slovensku.

Pre vyjadrenia o Stepanovi Banderovi nedávno prišiel o miesto ukrajinský veľvyslanec v Berlíne. Christian Heitmann sa bližšie pozrel na túto polarizujúcu postavu.

Minister Milan Krajniak v TV Postoj hovorí o tom, že na vývoj koaličnej krízy si treba v súčasnej patovej situácii počkať do začiatku septembra.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Zobraziť diskusiu
Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Ukrajina Amnesty International
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť