Pád vlády v Taliansku O konci „Super Maria“ rozhodla pravica, ktorá si ide do volieb po víťazstvo

Jeden z najskúsenejších európskych politikov, taliansky premiér Mario Draghi, minulý štvrtok rezignoval na svoju pozíciu. Ako mnoho iných technokratov na čele talianskych vlád sa stal „obeťou“ manévrovania politických strán. Jeho rezignácia tak otvára cestu k septembrovým predčasným voľbám, ktoré podľa predbežných prieskumov môže s náskokom vyhrať pravica.

Koniec talianskeho „Super Maria“

Mario Draghi je nielen pre Talianov, ale aj pre mnohých Európanov veľkým menom. Počas posledného desaťročia bol v centre riešenia viacerých kríz, ktoré postihli nielen Európu, ale aj celý svet, a ich riešenie mu dokonca prinieslo prezývku „Super Mario“. 

Draghi začal svoju kariéru síce ako akademik, ale už po pár rokoch sa pustil do oblasti, ktorá mu prischla až doteraz – krízový manažment. Na začiatku 90. rokov sa totiž stal krízovým riaditeľom na vtedajšom ministerstve financií. Bolo to obdobie, keď bolo Taliansko nútené vystúpiť z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov, devalvovalo svoju národnú menu – líru – a čelilo riziku, že sa nebude môcť pripojiť k Európskej menovej únii.

Následne sa v roku 2002 na pár rokov presunul na lukratívnu pozíciu v jednej z najväčších svetových bánk Goldman Sachs v Londýne. Už v roku 2006 bol však menovaný za guvernéra Národnej banky Talianska, pričom táto inštitúcia utŕžila pred jeho príchodom veľkú ranu – Draghiho predchodca Antonio Fazio bol zapletený do obrovského korupčného škandálu. Okrem nápravy renomé tejto významnej inštitúcie však Draghiho postihla v úrade ďalšia kríza – globálna finančná kríza v roku 2008.

Vďaka kvalitnému medzinárodnému renomé bol už v roku 2011 nominovaný na guvernéra Európskej centrálnej banky, kde pôsobil 8 rokov do roku 2019. Toto obdobie ho preslávilo nielen v Európe, ale po celom svete. Práve v tomto čase zažívala Európska únia dlhovú krízu (najmä v Grécku a ostatných štátoch južnej Európy), ktorá priamo súvisela s finančnou krízou v roku 2008.

Draghi siahol po radikálnych, ale aj nových nástrojoch monetárnej politiky a preslávil sa frázou „whatever it takes“ – teda že ECB je ochotná spraviť všetko, čo bude treba, na záchranu eura. Na túto krízu dlho krajiny EÚ nevedeli nájsť politické riešenie, a preto mnohí prisudzujú tejto Draghiho fráze a jeho následným krokom kredit za záchranu eurozóny.

V roku 2019 Draghi odišiel do dôchodku, dlho si však neoddýchol. V roku 2021, počas pandémie covidu-19, padla talianska vláda vedená Giuseppem Contem a prezident Mattarela povolal všeobecne akceptovaného a známeho Maria Draghiho na zostavenie úradníckej vlády.

Ten rýchlo získal podporu naprieč politickým spektrom od stredoľavej Demokratickej strany cez populistické Hnutie piatich hviezd až po Ligu Mattea Salviniho. Vládu čakali veľké výzvy spojené so stále prebiehajúcou pandémiou, ale aj implementáciou plánu obnovy, kde je Taliansko prijímateľom najväčšieho balíka peňazí spomedzi krajín EÚ.

Práve pre tieto výzvy spočiatku ustali rozbroje medzi politickými stranami a talianska politika sa stala technokratickejšou. Draghiho povesť získala Taliansku silnejší hlas vo svetovej politike, vláda zastávala jasné proukrajinské postoje a začala implementovať plán obnovy. S blížiacimi sa parlamentnými voľbami a klesajúcimi preferenciami niektorých strán sa však všetko začalo meniť.

Pád Draghiho vlády odštartovalo Hnutie piatich hviezd, ktoré si medzičasom za svojho predsedu vybralo Draghiho predchodcu Giuseppeho Conteho. Toto hnutie sa vždy prezentovalo ako antisystémové, čo bolo aj dôvodom jeho príťažlivosti pre voličov, to však absolútne nesedelo s účasťou v mainstreamovej technokratickej vláde. Hnutie tak stratilo od roku 2018 polovicu svojich voličov. Okrem toho malo v poslednom čase aj viacero vnútorných rozbrojov a významných odchodov.

Bývalý predseda Hnutia piatich hviezd a taliansky minister zahraničných vecí Luigi di Maio len v júni vystúpil z hnutia z dôvodu, že vedenie hnutia odmieta posielanie zbraní na Ukrajinu a je za mierové rokovania s Ruskom. Postupne ho nasledovalo až 60 poslancov.

Práve pre obrovskú stratu podpory sa Conte rozhodol ísť do konfrontácie s Draghim a oveľa viac presadzovať program hnutia, ktorý je výrazne ľavicový. Draghi v júli predložil do parlamentu balíček opatrení v hodnote 26 miliárd eur na zvládnutie inflácie a rastúcich cien energií. Hnutie piatich hviezd sa však rozhodlo balíček bojkotovať kvôli svojim environmentálnym požiadavkám, čo znamenalo faktické vyjadrenie nedôvery vláde. Draghi sa teda rozhodol vypýtať si priame hlasovanie o dôvere v parlamente.

Avšak až zjednotená pravica dokonala pád vlády.

Zjednotená pravica za predčasné voľby

Rovnako ako Hnutie piatich hviezd, aj pravica si uvedomovala blížiace sa parlamentné voľby a chcela oveľa razantnejšie presadzovať svoj program. Portál Politico priniesol presný opis rokovania pravicových politikov v luxusnej vile bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho po Conteho bojkote.

Na stretnutí sa zúčastnil Berlusconi ako vodca strany Forza Italia, Matteo Salvini zo strany Liga a cez telefón s nimi rokovala Giorgia Meloni, šéfka opozície a predsedkyňa strany Talianski bratia, ktorá momentálne vedie v predvolebných prieskumoch.

Spočiatku malo byť cieľom stretnutia diskutovať o správaní Hnutia piatich hviezd, avšak čoskoro sa prítomní politici zhodli na potrebe predčasných volieb a začali dokonca navrhovať provizórny program. Po šiestich hodinách rokovaní sa Berlusconi rozhodol zavolať priamo Draghimu a informovať ho o požiadavkách. Pravica žiadala zmenu priorít vlády a odchod Hnutia piatich hviezd z vlády.

Draghi však odmietol požiadavky pravice. Keďže bol nikým nevolený technokrat a bol povolaný prezidentom vytvoriť vládu národnej jednoty, bolo preňho nemysliteľné vyhovieť iba jednej zo strán, či už ľavici, alebo pravici. Draghi síce vyhral následné hlasovanie v Senáte, avšak ani Berlusconi, ani Liga, ani Hnutie piatich hviezd sa nezúčastnili na hlasovaní, čo znamenalo faktické vyjadrenie nedôvery.

Draghi tak nemal inú možnosť ako rezignovať. Zaujímavé na Draghiho odstúpení je, že ho takmer všetci zahraniční lídri a všetky zahraničné médiá chválili. Španielsky premiér Pedro Sánchez dokonca napísal článok s nadpisom „Európa potrebuje lídrov ako Mario Draghi“ a Draghi si vyslúžil potlesk aj v talianskom parlamente.

Predčasné voľby sú naplánované na 25. septembra. Podľa predvolebných prieskumov by voľby momentálne vyhrali pravicové strany so ziskom viac ako 40 % hlasov na čele so stranou Talianski bratia, vedenou Georgiou Meloni. Ide o prvé voľby po viac ako 100 rokoch, ktoré sa odohrávajú na jeseň, pretože v tomto čase je Snemovňa pohltená rozpravou o rozpočte na nasledujúci rok.

Aj vzhľadom na voľby, po ktorých môže skladanie vlády trvať aj niekoľko mesiacov, bude budúcoročný rozpočet veľmi náročné pripraviť. I v prípade jasnej výhry pravice sa očakáva niekoľko mesiacov rokovaní, čo destabilizuje rozhodovanie v jednej z najdôležitejších krajín v EÚ v čase bezprecedentnej inflácie a vojny na Ukrajine.