Horšie než na liberálnom Západe V Rusku mali ešte donedávna viac potratov než pôrodov. A stále ich hradí štát

Písal sa rok 1920, keď v Leninovej Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike došlo k bezprecedentnému kroku. Táto krajina sa vtedy stala prvou krajinou na svete, ktorá uzákonila potraty za každých okolností.

Potom ako boľševici prijali Dekrét o zdravotnej starostlivosti o ženy, bola legislatíva upravená v roku 1921 aj na Ukrajine a následne aj vo zvyšku Sovietskeho zväzu.

Boľševici podľa socialistických zdrojov legalizáciu potratov považovali len za dočasné riešenie, a to preto, že pred ich legalizáciou Rusko prešlo mnohými nepokojmi, vojnami a revolúciou. Do roku 1924 boli interrupcie povolené len pri ohrození života matky alebo nenarodeného dieťaťa.

V roku 1936 vedenie Sovietskeho zväzu potraty s výnimkou prípadov, pri ktorých bol ohrozený život matky, znovu zakázal. Viedli ho k tomu najmä obavy o rast populácie a aj samotná medicínska rizikovosť potratov.

Zaujímavosťou je to, že tento zákaz sa prijal približne v čase, keď mal premiéru propagandistický film Cirkus. V tomto filme sú USA vykreslené ako netolerantné miesto, z ktorého musí istá umelkyňa odísť preto, že porodila černošské dieťa, a spolu so svojím dieťaťom nájde útočisko a šťastie v Sovietskom zväze.

Po Stalinovej smrti v roku 1953 bol však zákaz z roku 1936 zrušený. V dekréte z roku 1955 sa uvádza, že zmenu legislatívy umožnili „opatrenia sovietskeho štátu na podporu materstva a ochrany detí, ako aj na nepretržitý rast vedomia a kultivovanosti žien“. Štát teda zrejme očakával, že napriek legálnosti potratov si väčšina žien vyberie materstvo. Stal sa však presný opak.

Viac potratov ako pôrodov

Odhady hovoria o tom, že v 50. a 60. rokoch malo Rusko jednu z najvyšších mier potratovosti na svete. Smutný rekord sa pravdepodobne dosiahol v roku 1965, keď bolo na území Ruska vykonaných približne 5,5 milióna umelých potratov, čo vtedy predstavovalo takmer tritisíc potratov na tisíc pôrodov(!).

Ešte v roku 1993 na tisíc pôrodov živých detí pripadalo vyše 2 300 potratov. Od 90. rokov počet umelých potratov prudko klesal, pričom niektoré zdroje zodpovednosť za tento pokles pripisujú lepšej dostupnosti antikoncepčných prostriedkov. V roku 2007 sa v Rusku prvýkrát od roku 1950 narodilo viac živých detí, ako ich bolo potratených.

Súčasná legislatíva (prijatá v roku 2011) povoľuje potraty na požiadanie ženy do 12. týždňa tehotenstva, pričom v prípade znásilnenia môže byť dieťa potratené až do 22. týždňa a zo zdravotných dôvodov je možné potrat vykonať v priebehu celého tehotenstva.

Pred vykonaním potratu je takisto povinná dvoj- až sedemdňová čakacia lehota, aby žena mohla „prehodnotiť svoje rozhodnutie“. Pokiaľ nejde o zdravotné dôvody, lekár môže odmietnuť vykonať potrat.

Oproti Západu stále zlé

Napriek tomu, že sa v Rusku počet potratov prudko znížil, stále neklesol dostatočne na to, aby sa vyrovnal počtu potratov, ktorý prevláda v západnom svete. Údaje z roku 2019 hovoria, že v tejto krajine bolo vykonaných 420 potratov na tisíc pôrodov živých detí.

Na porovnanie, v Nemecku sa tento istý pomer v rovnakom roku pohyboval okolo 130 (údaje TU), vo Francúzsku okolo 305 (údaje TU), v USA okolo 234 (údaje TU) a u nás na Slovensku okolo 117 (údaje TU).

Ďalším problematickým faktorom okolo ruských potratov je ich financovanie. Zatiaľ čo na Slovensku si za potrat bez zdravotnej indikácie zaplatí sama žena, v Rusku je aj tento typ potratu hradený z povinného zdravotného poistenia.

To prakticky znamená, že ak ste daňovým poplatníkom v Rusku, vaše peniaze sa používajú aj na vykonávanie umelých potratov na požiadanie matky. Bez ohľadu na to, či s tým morálne súhlasíte alebo nie.

Špecialista na reprodukčnú problematiku z ruského ministerstva zdravotníctva Oleg Apolichin v roku 2020 poznamenal, že potraty by mali byť vyňaté zo systému verejnej zdravotnej starostlivosti a mala by ich prebrať Federálna väzenská služba, pretože „potrat bez lekárskej indikácie je druh popravy“. Ministerstvo zdravotníctva však stojí za tým, že by mali byť naďalej súčasťou verejnej zdravotnej starostlivosti.