Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
17. jún 2022

Vedľajšie účinky očkovania proti covidu

Nemeckí lekári volajú po otvorenej diskusii bez nálepky antivaxerstva

Zahraniční odborníci žiadajú, aby sa pred ďalším kolom očkovania identifikovali vysokorizikoví pacienti, ktorým by mohla ďalšia dávka vakcíny viac ublížiť ako pomôcť. Majú s tým vlastné skúsenosti.

Nemeckí lekári volajú po otvorenej diskusii bez nálepky antivaxerstva

Foto: TASR/DPA

Počty prípadov nákazy koronavírusom opäť stúpajú. Po piatich týždňoch poklesu sa počet úmrtí na koronavírus za posledný týždeň tiež celosvetovo zvýšil. Európu zrejme čaká ďalšia covidová vlna, tentokrát už v lete. Spolu s ňou možno opäť očakávať aj výzvy na opätovné preočkovanie sa proti vysokonákazlivému omikronu, ktorého počet subvariantov stále pribúda. 

Nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach tak už urobil a v stredu vyzval starších ľudí a osoby trpiace inými ochoreniami, aby sa dali zaočkovať ďalšou dávkou vakcíny proti covidu a vyhli sa ťažkému priebehu ochorenia.

Vakcíny nepochybne zachránili a určite ešte zachránia milióny životov. Nie sú však bez vedľajších účinkov, o čom prichádzajú správy práve z Nemecka. Konkrétne to znamená, že počet závažných komplikácií po očkovaní proti covidu môže byť vyšší, než udáva miestny vakcinačný inštitút Paula Ehrlicha (čosi ako slovenský ekvivalent ŠÚKL-u).

Minimálne také sú výsledky doteraz nepublikovanej pozorovacej štúdie prestížnej kliniky Charité Berlín pod vedením profesora Haralda Matthesa, o ktorej koncom mája informoval Mitteldeutscher Rundfunk (MDR).

Na začiatok treba hneď dodať, že za štúdiou rozhodne nestojí žiaden nemecký antivaxer. Profesor Matthes bol počas pandémie vedúcim nielen covidového oddelenia, ale aj očkovacieho centra a je členom správnych rád viacerých lekárskych odborných spoločností.

Harald Matthes. Foto: MDR

Dlhotrvajúce závažné vedľajšie účinky po očkovaní nazýva postvakcinačným syndrómom, očkovanie však nijako nespochybňuje, len žiada otvorenú verejnú diskusiu, ako ľuďom s nežiaducimi dôsledkami vakcinácie čo najrýchlejšie pomôcť.

Problémy má 8 z 1 000 očkovaných

S akými dátami prišiel? Jeho prieskum, na ktorom sa zúčastnilo takmer 40-tisíc očkovaných, sa počas roka zameriaval na bezpečnostný profil covidových vakcín. Formou online dotazníka sa očkovaných pravidelne dopytoval na prípadné vedľajšie účinky po vakcinácii.

Z priebežných údajov prvých 10-tisíc dobrovoľníkov púta pozornosť najmä jedno číslo: 0,8 percenta. Podľa tohto prieskumu totiž trpí závažnými vedľajšími účinkami približne 8 z 1 000 zaočkovaných.

To by len v Nemecku s približne 65 miliónmi plne očkovaných znamenalo pol milióna ľudí, ktorých zasiahli závažné komplikácie po podaní vakcíny.

Tento údaj vzbudil v krajine pozornosť práve preto, že ide o 40-krát vyššie číslo, než oficiálne udáva vo svojej správe nemecký inštitút Paula Ehrlicha, ktorý registruje závažnejšie nežiaduce následky len u 0,2 z 1 000 očkovaných, teda celkovo 0,02 percenta vakcinovaných.

Pozorovacia štúdia profesora z Charité Berlín medzi závažné vedľajšie účinky radí tie, ktoré trvajú týždne či mesiace od očkovania a vyžadujú si lekárske ošetrenie. Klasifikácia je tak oveľa voľnejšia, ako je to v prípade oficiálnych štatistík, kde sa prísne hľadí najmä na prípadnú hospitalizáciu, ohrozenie života či trvalú invaliditu po vpichu dávky.

Vysvetlením rozdielu v počte závažných postvakcinačných reakcií môže byť okrem menej striknej klasifikácie a rozdielneho spôsobu porovnávania i to, že viaceré podozrivé prípady nemuseli byť štátnym úradom tiež oficiálne nahlásené.

Foto: TASR/AP

Po týchto zisteniach však zaznievali v miestnych odborných kruhoch pochybnosti o metodike štúdie, Charité Berlín sa tak od nej dištancovala, stiahla ju a radšej si ju nechala ešte preskúmať.

Napriek tomu netreba štúdiu hneď zatracovať. Viaceré zistenia totiž prinášajú do vakcinačnej problematiky viac odpovedí než otázok.

Postvakcinačný syndróm podobný postcovidu

Vedľajšie účinky po očkovaní sa podľa profesora Matthesa v mnohom podobajú aj z hľadiska klinického obrazu práve tým longcovidovým.

Patrí teda medzi ne únava, neustále vyčerpanie, bolesti svalov a kĺbov, zápaly srdcového svalu, nadmerné imunitné reakcie či poruchy nervového systému. A niektoré vedľajšie účinky trvajú aj celé mesiace.

Väčšina z nich, vrátane závažných, však ustúpi po troch až šiestich mesiacoch. Až 80 percent možno podľa profesora vyliečiť. „Ale, bohužiaľ, sú aj také, ktoré trvajú oveľa dlhšie,“ dodáva Matthes pre MDR.

Rovnako treba dodať, že viaceré komplikácie, vrátane myokarditídy či krvných zrazenín, sa vyskytujú jednoznačne častejšie po samotnom prekonaní covidu ako po očkovaní (výkyt postvakcinačných komplikácii je 0,2 - 0,8%, zatiaľ čo pri problémoch v prípade dlhého covidu je to 3 až 10%).

No hoci sa postvakcinačný syndróm u mnohých zasiahnutých prejavuje podobne ako po dlhom covide, a dokonca môže byť v tele spôsobený aj rovnakými mechanizmami, najväčší rozdiel je v jeho akceptácii, a to spoločenskej i odbornej.

Pre Frankfurter Allgemeine Zeitung to povedal kardiológ Bernhard Schieffer, jeden z trojice lekárov na univerzitnej klinike v Marburgu, ktorý sa špecializuje na ľudí trpiacich dlhodobými účinkami očkovania proti koronavírusu.

Špeciálne oddelenie v Marburgu pre ľudí poznačených očkovaním vzniklo práve z postcovidovej ambulancie.

Bernhard Schieffer. Foto: siemens-healthineers.com

Inzercia

To, že ide o jednu z mála kliník v Nemecku, ktorá podobné problémy rieši, cítia aj samotní lekári. Sám Schieffer hovorí, že má neprečítaných takmer 2 000 mailov a už v máji bola čakacia lehota na vyšetrenia rok, čo je pre mnohých nemysliteľne dlhý čas.

Čo je príčinou a ako pacientov liečia?

Podľa vedúceho prieskumu Haralda Matthesa je častou príčinou podobných komplikácií po očkovaní príliš veľké množstvo autoprotilátok v krvnej plazme u dotknutých ľudí. Za dôležité považuje zistiť, ktoré z týchto autoprotilátok sú v tele prítomné, koľko z nich, a následne tie prebytočné z krvi odstrániť.

Či už pomocou liekov na potlačenie imunity, alebo špeciálneho krvného výplachu. Cieľom je tak redukovať nesprávne vytvorené autoprotilátky, ktoré sa vyvinuli proti koronavírusu.

Lekári z Marburgu liečia svojich pacientov okrem iného aj tak, že im predpisujú nízkohistamínovú diétu, teda žiadna saláma, jahody či káva.

Tak si od tela sľubujú vypnutie častých zápalových reakcií. Ide však o experimentálnu terapiu, ktorá stále čaká na vedecké posúdenie svojej účinnosti.

Nájsť príčinu či súvislosť, prečo vôbec podobné závažné reakcie po vpichu vakcíny u ľudí vznikajú, nie je jednoduché. Jednou z hypotéz lekárov z Marburgu je, že postvakcinačný syndróm sa vyskytuje u tých, ktorí majú autoimunitné ochorenie bez toho, aby o tom vedeli.

Istú rolu môže zohrávať aj výskyt iných vírusov v tele človeka, ale odpozorovali aj možné spojenie s genetikou, keďže ženy bývajú postihnuté týmito komplikáciami častejšie ako muži.

Ľudí s následkami očkovania treba brať vážne

Pre tých, ktorí trpia postvakcinačným syndrómom, je podľa profesora Matthesa z Charité Berlín dôležité hlavne jedno – aby sa im rýchlo a kompetentne pomohlo, nezostali sami a ich problém sa bral vážne.

Z vlastných skúseností hovorí, aké je pre týchto ľudí deprimujúce, keď im lekári neveria, odmietajú pripustiť súvislosť s očkovaním, a tak často musia aj mesiace hľadať pomoc či uznanie, že skutočne trpia následkami vakcinácie.

Dopĺňajú ho vyjadrenia kardiológa Schieffera, podľa ktorého mnohí pacienti pri prvom stretnutí plačú. „Sú radi, že ich niekto počúva a že ich utrpenie nie je hneď zavrhnuté ako psychosomatické ochorenie,“ vraví.

Daných pacientov všeobecní lekári v Nemecku často posielajú k psychiatrom, pretože namiesto postvakcinačných problémov v ich zdravotnom stave vidia príznaky duševného ochorenia.

Frankfurter Algemeine Zeitung (FAZ) ilustruje v texte dva ľudské príbehy. Jednou z nich je 28-ročná Tamara Retzlaffová, ktorá mala problémy už po prvej dávke, ale lekár jej tvrdil, že druhou dávkou sa jej komplikácie vytratia. No nestalo sa tak. Dodnes čelí silným závratom, bolestiam, únave i nesústredenosti. Nemôže šoférovať, prejsť po vlastných zvláda len s chodúľkou a musela aj odísť z práce, lebo jej stav sa mesiace nezlepšoval.

Foto: TASR/AP

Podobné problémy má aj 51-ročná Stefanie von Wietersheim, ktorá bola pred očkovaním rovnako zdravá, dokonca trénovala na polmaratón. Po tretej dávke v decembri sa však musí učiť nanovo chodiť. Bolesť bola taká silná, že až do polovice mája pravidelne užívala oxykodón, čo je opioid ešte silnejší než morfín.

„Strácaš dôveru v seba,“ povedala pre FAZ o svojom prežívaní. „Chcem opäť žiť svoj život bez pomoci.“ Hoci sa jej stav veľmi pomaly zlepšuje, podľa lekárov to môže potrvať aj roky, kým sa dá celkom do poriadku, ak vôbec.

Problém zneužívajú antivaxeri

Podľa Bernharda Schieffera ide pri postvakcinačnom syndróme o nezávislú chorobu, ktorú treba urýchlene preskúmať, aby mohli ľudí liečiť.

Za prekážku okrem nedostatku štúdií však pokladá i to, že podobné problémy sa v lekárskych kruhoch nie vždy akceptujú. Mnohí jeho kolegovia sa vraj obávajú o stanovenie diagnózy proti hlavnému prúdu, pretože sú odporcami očkovania vzápätí zneužití.

Sám Schieffer však napriek svojim skúsenostiam hovorí, že výhody očkovania prevyšujú celkové riziko a k očkovaniu proti covidu neexistuje alternatíva.

Kto si myslí opak, toho pozýva na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sa stará o covidových pacientov. Vzhľadom na drámu, ktorou si jeho pacienti po očkovaní prechádzajú, žiada pre nich o pomoc.

Na uznanie závažnosti problému vyzýva aj profesor Matthes z Charité Berlín. Na lekárskych kongresoch sa podľa neho o daných komplikáciách musí otvorene diskutovať, hľadať forma terapie, a to všetko bez toho, aby sa to považovalo za antivaxerstvo.

Navrhuje, aby sa dlhotrvajúcimi vedľajšími príhodami zaoberali práve postcovidové kliniky, keďže problémy týchto pacientov sa vo veľkej časti prekrývajú.

Kardiológ z Marburgu zas požaduje, aby sa pred ďalšou očkovacou kampaňou identifikovali vysokorizikoví pacienti pre postvakcinačný syndróm a investovalo sa aj do výskumu rizikových faktorov, s ktorými môže mať spojitosť. Prípadne aby sa pre tieto skupiny ľudí zvážila iná vakcína.

Hoci podobné údaje môžu na prvý pohľad pôsobiť ako voda na mlyn pre covidových antivaxerov, nemecká diskusia odhaľuje oveľa viac. A to že napriek nespornému prínosu vakcinácie proti covidu treba brať výskyt jej závažných vedľajších účinkov vážne a tým, ktorí im čelia, podať čo najskôr pomocnú ruku, nie ich problém bagatelizovať.

Ťažko sa hľadajú odpovede, čo všetko súvisí s očkovaním. V dobe omikronu treba jednoznačne zvážiť, pre koho je ďalšia dávka vakcíny skutočne nevyhnutná a komu by, naopak, mohla spôsobiť vážnejšie problémy.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.