Prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe v roku 2015

Prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe v roku 2015

Foto: Aid to the Church in Need

V roku 2015 bolo prenasledovaných viac kresťanov než členov akejkoľvek inej náboženskej skupiny na svete.

Prenasledovanie bolo takisto hlavnou príčinou globálneho nárastu počtu násilne vysídlených osôb. Podľa OSN dosiahol minulý rok počet vnútorne vysídlených osôb a utečencov v zahraničí historické maximum vo výške 60 miliónov osôb.

Vplyv tohto rozširujúceho sa kruhu prenasledovania spôsobil najvýraznejší exodus kresťanských veriacich v dejinách Blízkeho východu.

Bezprecedentný útek z domova u obrovského množstva populácie spôsobuje, že kresťania rýchlo miznú z celých regiónov – nielen na Blízkom východe, ale i v Afrike, kde bolo vyľudnených niekoľko diecéz.

Z veľkej časti je táto migrácia výsledkom etnických čistiek motivovaných náboženskou nenávisťou. Toto systematické násilie a zastrašovanie je väčšinou dielom militantných islamských teroristických skupín, najmä ISIS.

Bezohľadné úsilie o náboženské a teritoriálne čistky zo strany ISIS zjavne spĺňa definíciu genocídy, ako ju predkladá OSN:

ktorýkoľvek z činov uvedených nižšie spáchaný v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu: napr. usmrtenie príslušníkov takej skupiny, spôsobenie ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch členom takej skupiny

Genocídne činy zo strany ISIS sú primárne zamerané proti kresťanom. Dabiq, internetová publikácia ISIS, sa chváli: „Dobyjeme vám Rím, polámeme vám kríže a zotročíme ženy, s Alahovým dovolením.“ Zdieľať

Genocídne činy zo strany ISIS sú primárne zamerané proti kresťanom. Dabiq, internetová publikácia ISIS, sa chváli: „Dobyjeme vám Rím, polámeme vám kríže a zotročíme ženy, s Alahovým dovolením.“

ISIS vedú ideologickí fanatici slepo vyznávajúci extrémnu formu salafistického islamu, podľa ktorého sú len oni pravými moslimami. Táto sekta si bezpodmienečne vyžaduje kalifát na očistenie islamu od šíitizmu a neveriacich. Podľa známeho intelektuála ISIS Abu Bakr Nadžího to znamená, že teroristi musia používať džihád, definovaný ako „nič iné než násilie, hrubosť, terorizmus, zastrašovanie ľudí a masakry.”

V Sýrii je táto politika ISIS spolu s občianskou vojnou zodpovedná za 250 000 ľudských životov a vysídlenie 11,6 milióna ľudí – polovice obyvateľstva celého štátu. Minimálne 3,9 milióna sýrskych utečencov uviazlo v Libanone, Jordánsku, Iraku a Turecku. Ohromujúcich 25 percent libanonskej populácie dnes tvoria sýrski utečenci.

Väčšina vyhnaných kresťanov napriek tomu nechce ísť do utečeneckých táborov či registrovať sa v humanitárnych organizáciách, lebo sa bojí, že jej moslimovia ublížia alebo ju unesú. Miesto toho sa spolieha na pomoc medzinárodných katolíckych humanitárnych organizácií, ako je napríklad Pomoc Cirkvi v núdzi, ako aj ostatných kresťanov, že im dajú jedlo, oblečenie a ich deťom vzdelanie.

ISIS dúfa, že vymaže minulosť, prítomnosť i budúcnosť kresťanstva. V roku 2015 boli cirkvi svedkami demontáže svojej infraštruktúry, ničenia starobylých rukopisov a miest a ohrozenia bohatého dedičstva – dedičstva o stáročia staršieho, než je islam.

V Sýrii bolo poškodených alebo zničených viac ako 150 kostolov, pastoračných centier a kláštorov, vrátane historického kostola sv. Juraja v Qaber Shamiya, ktorý bol najprv vyplienený a potom zapálený. Ako reakcia na podujatia organizované kresťanmi pripomínajúcimi si sté výročie arménskej genocídy bola zničená arménska apoštolská katedrála štyridsiatich mučeníkov v Aleppe.

Štyridsaťpäť kostolov v irackom Mosule bolo buď zničených, alebo premenených na vojenské zariadenia či mešity. V januári 2016 satelitné snímky potvrdili, že ISIS premenila kláštor sv. Eliáša, najstarší kláštor v Iraku umiestnený na vrchole hory za Mosulom od roku 590 po Kristovi, na kopu trosiek.

Intenzívne prenasledovanie kresťanov prebiehalo aj v iných blízkovýchodných krajinách. Tu je jeho prehľad:

Irán: Kresťania znášali väčšie množstvo razií a zatýkania. Napriek sľubom vlády, že bude podporovať náboženskú toleranciu, sa v roku 2015 počet uväznených kresťanov zdvojnásobil.

Saudská Arábia: Táto krajina, ktorá nedovoľuje žiadne kresťanské kostoly, má naďalej najhoršiu históriu obmedzovania náboženskej slobody a nový kráľ avizoval ešte nekompromisnejší prístup.

Sudán: Prezident Umar al-Bašír pritvrdil vo svojej nekompromisnej ultraortodoxnej islamistickej agende. Počet kresťanov v Sudáne naďalej prudko klesá.

Turecko: Napriek vyhláseniam o vládnych reformách sa s kresťanmi stále zaobchádza ako s občanmi druhej kategórie. Kresťania majú takisto strach z nárastu radikálneho islamizmu v Turecku.

Egypt: Útoky na kostoly po odchode prezidenta Mursího z úradu opadli, naďalej však pretrvávajú útoky na jednotlivých kresťanov a ich zabíjanie. 7. januára 2015 vyslal prezident el-Sisi silné posolstvo, keď sa zúčastnil na liturgii vianočnej vigílie v káhirskej Katedrále sv. Marka spolu s koptským pápežom Tavadrosom II. Takisto aj pri oslavách Mohamedovho narodenia odsúdil násilie zo strany ISIS a iných radikálnych skupín. „Je nepredstaviteľné“, povedal el-Sisi, „aby zmýšľanie, ktoré je pre nás najposvätnejšie, spôsobovalo, že celý islamský svet je pre zvyšok sveta zdrojom úzkosti, nebezpečenstva, zabíjania a ničenia.“ Prezidentove slová a gestá boli veľmi dôležité. Škoda však, že po nich nasledovalo len veľmi málo činov vo forme zaistenia základných práv kresťanov zo strany egyptskej vlády.

Zatiaľ čo sa väčšina Západu pasívne prizerá, mnohí kresťania na Blízkom východe napriek ťažkostiam naďalej vytrvalo bránia svoje pozície. Zdieľať

Pokiaľ ide o západné vlády, mnohé síce odsúdili zločiny proti ľudskosti vykonané islamskými radikálmi, no nerealizovali žiadne účinné plány na zastavenie násilia či na zabezpečenie ochrany a bezpečného útočiska pre kresťanov a iné menšiny. Len nedávno však Európsky parlament vyhlásil, že ISIS pácha genocídu, a vyzval svoje členské štáty poskytnúť „ochranu a pomoc vrátane vojenskej ochrany a pomoci“ všetkým zasiahnutým skupinám v súlade s medzinárodným právom.

Zatiaľ čo sa však väčšina Západu pasívne prizerá, mnohí kresťania na Blízkom východe napriek ťažkostiam naďalej vytrvalo bránia svoje pozície. Postoj týchto zápasiacich kresťanov najlepšie vystihol aleppský melchitský arcibiskup, najdôstojnejší Jean-Clement Jeanbart:

Čelíme jednej z najdôležitejších výziev vo svojich 2000-ročných dejinách. Budeme bojovať zo všetkých síl a využijeme všetky dostupné prostriedky, aby sme našim ľuďom dali dôvod zostať a neodísť preč. Vieme, že cesta vpred bude veľmi ťažká. Napriek tomu sme presvedčení, že náš milovaný Pán Ježiš je prítomný vo svojej Cirkvi a nikdy nás neopustí. Vieme, že nič nás nemôže odlúčiť od Kristovej lásky a že vo všetkých týchto skúškach slávne víťazíme mocou toho, ktorý nás miluje.

George J. Marlin
Autor predsedom správnej rady organizácie Aid to the Church in Need USA (Pomoc Cirkvi v núdzi). Najnovšie napísal knihu Christian Persecutions in the Middle East: A 21st Century Tragedy (Prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe: Tragédia 21. storočia.)

Pôvodný text: 2015 Survey: Persecuted Christians in the Middle East, medzititulky redakcia, ilustračné foto: flickr.com (CC BY 2.0).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo