Matovičov rodinný balík Nie je revolúcia ako revolúcia

Vo víre schvaľovania balíka „prorodinnej koalície“ sa stávame svedkami nielen snahy vyhnúť sa riadnej odbornej diskusii zo strany jeho predkladateľov, ale aj veľmi voľnej až nepoctivej práce s dátami zo strany jeho zástancov. Hoci si Martina Hanusa ako novinára vážim a nemám najmenší dôvod obviňovať ho zo zlých úmyslov, jeho obhajoba rodinného „megabalíka“ je natoľko povrchná, jeho argumentácia natoľko neúplná, že ma núti reagovať.

Kašle Slovensko na rodiny?

Hanus tvrdí, že podpora rodín na Slovensku je v medzinárodnom porovnaní relatívne skúpa. Odvoláva sa pritom na najaktuálnejšie údaje z databázy OECD za rok 2017. Zástancovia navrhovaného balíka (napríklad Anna Záborská) zároveň poukazujú na veľmi pomalé zvyšovanie niektorých rodinných dávok, ako napríklad prídavku na dieťa. Snažia sa navodiť dojem, že Slovensko sa na rodiny vykašlalo, že podpora rodín nedrží krok s rastom ekonomiky ani so zahraničím a túto nespravodlivosť je potrebné napraviť.

Ani jedno z týchto tvrdení neustojí detailnejšiu konfrontáciu s dátami. Tie isté OECD dáta ukazujú, že celkové výdavky na podporu rodín tvorili do roku 2017 stabilný podiel HDP. A hoci 2 % boli skutočne pod európskym priemerom, odvtedy došlo k viacerým zmenám v rodinnej politike na Slovensku, ktorých výsledkom bol výrazný nárast výdavkov na úroveň okolo 2,6 % HDP v roku 2021 (pozri graf).

Medzi tieto zmeny patrí zvýšenie rodičovského príspevku, daňového bonusu na dieťa, výdavkov na škôlky a na materské (spôsobené nárastom žiadostí zo strany otcov), ako aj zavedenie tehotenskej dávky.

Poctivé porovnanie výdavkov medzi krajinami si navyše vyžaduje zohľadnenie rozdielov v demografickej štruktúre obyvateľstva. Pri danej štedrosti sociálneho systému vo vzťahu k rodinám s deťmi sú výdavky vyššie v krajinách, v ktorých takéto rodiny tvoria väčší podiel populácie. Francúzsko, Dánsko a Švédsko majú viac rodín s deťmi ako Slovensko. Ich systém podpory rodiny by pri podobnej demografickej štruktúre ako u nás vygeneroval výdavky na úrovni cca 3 % HDP (pozri graf).

Po zohľadnení rozdielov v demografii medzi krajinami a nedávneho nárastu výdavkov na Slovensku sa tak zostávajúca medzera oproti Francúzsku a Škandinávii scvrkne na cca 0,4 % HDP alebo 400 miliónov eur. Navrhované navýšenie podpory rodín je teda zhruba trojnásobné oproti sume, ktorá by nás dostala na úroveň týchto krajín. Sme si istí, že za túto štedrosť získame dostatočnú protihodnotu z pohľadu nejakých konkrétnych spoločenských cieľov?

Radosť Francúzov z početného potomstva

Hoci ciele navrhovaných opatrení nie sú nikde jasne opísané (ako budeme vedieť, či boli úspešné?), viacerí politici (nedávno napríklad Peter Kremský) sa nechali počuť, že si od nich sľubujú okrem iného zvýšenie pôrodnosti. V tomto duchu argumentuje aj Hanus, ktorý si pomáha príkladom Francúzska ako exemplárne štedrej krajiny voči rodinám s relatívne priaznivou demografiou. Vyvodzovanie záverov na základe jedného príkladu je vždy riskantné, ale v tomto prípade je výber v mnohom trefný.

Francúzsko (ale aj škandinávske krajiny) sú výborným príkladom toho, že na dosiahnutie vyššej pôrodnosti je dôležitá nielen výška výdavkov na podporu rodín, ale aj ich štruktúra, konkrétne dôraz na podporu služieb starostlivosti o deti v predškolskom veku.

Kým štát vo Francúzsku tradične financoval hlavne škôlky, v poslednom čase kladie čoraz väčší dôraz na zvyšovanie kapacít starostlivosti o deti do 3 rokov, vďaka čomu sa podarilo zvýšiť účasť zo 41 % vekovej skupiny v roku 2007 na 60 % v roku 2019 (Slovensko dosahuje okolo 7 %). Dĺžka starostlivosti je pritom nastavená tak, aby obom rodičom umožňovala prácu na plný úväzok.

Daňové úľavy pre rodiny sú vo Francúzsku takisto relatívne štedré, čo odzrkadľuje stratégiu podporovať všetky rodiny vrátane tých s vyššími príjmami. Časť daňovej podpory však smeruje aj do škôlok a jaslí v podobe daňového bonusu do výšky polovice nákladov na starostlivosť o dieťa (najviac však 2 300 eur za rok).

Naopak, francúzske výdavky na rodinné dávky (po zohľadnení demografie) sú nižšie ako európsky priemer a v poslednom čase klesajú, okrem iného v dôsledku väčšieho cielenia niektorých dávok na domácnosti s nižšími príjmami v snahe konsolidovať verejné financie po globálnej finančnej kríze.

Tvorba politík na základe dôkazov

Tento vysoký a rastúci dôraz na služby vychádza okrem iného z výskumov, ktoré jasne ukazujú, že rozdiely v pôrodnosti medzi krajinami sú spôsobené najmä faktormi, ktoré ovplyvňujú možnosti žien zosúladiť kariéru so starostlivosťou o deti a domácnosť. V krajinách, ktoré nedokážu znížiť toto dvojité bremeno, pristupujú ženy ku kompromisom na oboch frontoch – v priemere pracujú menej a majú menej detí.

Z pohľadu podpory pôrodnosti preto nie sú všetky výdavky rovnocenné. Podpora služieb starostlivosti o deti má oveľa väčší prínos ako dávky či daňové úľavy, ktoré nedokážu matkám (najmä tým s nadpriemerným vzdelaním) dostatočne kompenzovať ušlý príjem z dôvodu dlhých kariérnych prestávok.

Tieto poznatky inšpirovali revolúciu v rodinnej politike v Nemecku, ktoré napriek veľmi štedrým výdavkom má dlhodobo problém s nízkou pôrodnosťou. Nemecko malo donedávna podobnú štruktúru výdavkov ako Slovensko s výraznou prevahou peňažných dávok a daňových úľav a podvyživenými službami. Medzi rokmi 2009 a 2017 však výrazne zvýšilo výdavky na služby v pomere k HDP (o 45 %) a znížilo výdavky na dávky (o 18 %).

Na Slovensku stratégia tvorby politík na základe dôkazov zjavne nechala prorodinných revolucionárov chladnými. Napriek tomu, že Slovensko má po zmenách od roku 2017 nadpriemerné výdavky na rodinné dávky, ako aj daňové úľavy, navrhovaný balík do týchto zložiek futruje ďalších vyše 800 miliónov eur ročne.

Zvyšných zhruba 370 miliónov určených na krúžkovné spadá síce pod služby, avšak nijako neprispieva k zmierneniu dvojitého bremena práce a domácej starostlivosti na pleciach matiek.

Miera ambície navrhovaného balíka je síce ohurujúca, ale to nič nemení na závere, že jeho nevídaná štedrosť s pôrodnosťou výrazne a trvalo nepohne.