Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
20. máj 2022

Rodinná revolúcia

Matovič je kaskadér. Ale je viac dôvodov, prečo jeho návrh treba schváliť

Slovensko by sa výdavkami na rodinu razom priblížilo k európskej špičke, k Francúzom, Maďarom a ku škandinávskym krajinám.

Matovič je kaskadér. Ale je viac dôvodov, prečo jeho návrh treba schváliť

Minister financií Igor Matovič počas tlačovej konferencie na tému Pomoc rodinám 16. mája 2022 v Bratislave. FOTO TASR - Jakub Kotian

Je fakt, že sebastrednosť, s akou Igor Matovič pretláča svoj megabalík, bránil normálnej debate na oboch stranách – minister financií pošliapaval štandardy legislatívneho procesu a ešte aj teraz vo finále, keď je zjavné, že obrovské výdavky nemá kryté, vystupuje ako kúzelník, ktorý budúci týždeň vytiahne z klobúka ďalšie prekvapenie.

Ale napriek mizernému dojmu a finančným kolotočom, z ktorých vstávajú vlasy dupkom nielen ekonomickým a legislatívnym puritánom, treba lídrovi OĽaNO uznať dve veci: po prvé, sleduje legitímny a chvályhodný cieľ, po druhé, po včerajšom večernom hlasovaní sa zdá, že si ho v parlamente politicky poistil.

Ak sa tak stane, v máji 2022 sa spustí veľká rodinná revolúcia, ktorú Igor Matovič ohlásil minulý rok.

Na ceste k prorodinnému štátu

Vládny balík čelí rôznym typom kritiky, napríklad že nerieši infláciu, ale naopak, ešte ju zvýši a najmä že je neadresný.

Matovičov návrh síce nereaguje primárne na infláciu, no veľké skupiny obyvateľstva výrazne odbremeňuje od jej dôsledkov. Minister financií však v prvom rade napĺňa cieľ, ktorý si vytýčil ešte ako premiér a volebný víťaz na začiatku vládnutia. 

S nápadom 200 eur na dieťa sa vo vnútrokoaličných diskusiách pohrával už od leta 2020, o takomto čase pred rokom verejne vyhlasoval, že podpora dieťaťa v tejto výške bude kľúčovou súčasťou jeho daňovo-odvodovej reformy.

Preto ak sa niektoré médiá čudujú, prečo je premiér Eduard Heger opäť submisívny a svojho straníckeho šéfa v tomto legislatívne narýchlo ušitom megalomanstve nezastaví, je to dosť neférová výčitka, keďže v OĽaNO sú základné parametre návrhu dohodnutou vecou už dlhšie než jeden rok. 

Výčitka, že tento balík je neadresný, mieri mimo, pretože jeho cieľom nie je maximálna adresnosť voči chudobným, ale podpora rodín, ktoré doposiaľ platili za svoje rozhodnutie mať a vychovávať deti privysokú cenu.

S námietkou neadresnosti, podľa ktorej majú z novej rodinnej politiky profitovať aj bohatí, sa to v našej debate vzhľadom na slovenskú realitu až nevkusne preháňa. Richard Sulík návrh diskredituje vtipným prirovnaním, že z balíka 200 eur na dieťa získa Boris Kollár ročne 30-tisíc eur.

Tento argument by mal väčšiu váhu v prípade, keby slovenskú spoločnosť delil veľký triedny múr medzi bohatými a chudobnými. Lenže hoci náš mentálny obraz je iný, Slovensko patrí celosvetovo medzi najviac rovnostárske spoločnosti, kde sú príjmové nerovnosti naprieč jednotlivými skupinami najnižšie.

Na jednej strane sú tu viacdetné či neúplné rodiny, ktoré patria podľa štatistík medzi najviac ohrozené príjmovou chudobou. Ale proti nim nestoja desaťtisíce fiktívnych rodín Borisa Kollára, ale státisíce rodín, ktoré by v bohatšej Európe na západ od nás automaticky spadli pod tamojšiu štatistickú hranicu chudoby.

V našej debate však celkom ignorujeme fakt, že v pomere k HDP vynakladáme na verejnú politiku v prospech rodín značne menej než mnohé európske štáty. V tomto ukazovateli sme výrazne horší než krajiny V4, ktoré sú pre nás najlepšou porovnávacou bázou.

Dobre to ilustruje nasledujúca tabuľka OECD, ktorá na základe dát za rok 2017 porovnáva verejné výdavky na rodinu podľa troch základných typov benefitov, transferov ako prídavky na dieťa, služby a daňové úľavy.

Slovenské výdavky sú podľa týchto dát niekde pod úrovňou 2,5 percenta HDP, sme tak hlboko nielen pod Francúzskom a škandinávskymi krajinami, ale aj pod Maďarmi, Poliakmi a Čechmi.

Ak teda prejde rodinný megabalík, Slovensko sa výdavkami na rodinu (v pomere k HDP) razom priblíži k európskej špičke, k Francúzom, Maďarom a ku škandinávskym krajinám.

Inzercia

Ide naozaj o obrovské peniaze, výdavky by stúpli každoročne o vyše jednu miliardu eur, čo je jedno percento z celoročného HDP. V prípade schválenia sa tak Hegerova vláda do ponovembrových dejín zapíše prinajmenej tým, že presadila novú filozofiu sociálneho štátu, keď rozprestrela – a to aj na európske pomery – štedrú pomocnú sieť nielen nad chudobnejšími rodinami, ale aj nad rodinami z pracujúcej strednej triedy.

Šanca na dobrú zmenu 

Samozrejme, túto radikálnu zmenu možno kritizovať z ideologických pozícií ekonomickej pravice alebo technokraticky z pohľadu zdravia verejných financií, keďže minister financií nepredložil presvedčivé a stabilné krytie nových trvalých výdavkov. Najmä nedostatočné či špekulatívne krytie je terčom oprávnenej kritiky, ale len málo mení na podstate – vláda sleduje aj v rámci EÚ legitímnu politiku, ktorou je náprava dlhodobo podvyživeného systému.

Tomu, že parlament teraz možno odhlasuje väčšiu zmenu sociálneho štátu, než akej bol schopný Smer za celých 12 rokov svojej vlády, dobre rozumie i Robert Fico. Aj preto sa dosiaľ zmohol skôr na falošné invektívy kotlebovského rangu, že v tomto návrhu ide najmä o podporu rómskej komunity.   

Ficov sociálny štát staval okrem darov pre voličskú skupinu dôchodcov na marketingové akcie v podobe obedov a vlakov zadarmo. Ekonomickí analytici si pri týchto sociálnych opatreniach napokon vždy spokojne vydýchli, že ide síce o efektný, ale napokon relatívne lacný populizmus. Najväčším paradoxom vlády ľavice však bolo jednak zanedbávanie tých najviac ohrozených, keď počet ľudí žijúcich pod hranicou príjmovej chudoby ostával viac-menej konštantný, no prudko klesal počet ľudí, ktorí skutočne poberajú pomoc v hmotnej núdzi.

Rovnako sa však vlády Smeru nechopili ani prorodinnej politiky: celú dekádu stagnoval rodičovský príspevok (až do 2019), ktorý sa niektoré roky nezvyšoval ani len o infláciu, nezvyšovali sa ani prídavky na deti, Smer nijako netrápili ani predškolské zariadenia, nedostatok miest v škôlkach a pre slovenskú rustikálnu ľavicu nebola už vôbec témou ani kvalita služieb.

Aj to bol dôvod, prečo sa tu nesformovalo niečo ako prorodinná klíma, čo sa v uplynulej dekáde podarilo Čechom, Poliakom a Maďarom, ktorí zaviedli robustnejšie opatrenia a tie utvorili nové spoločenské povedomie (napríklad poľských 500 zlotých na dieťa).

Návrh, o ktorom dnes rokujú poslanci, je naozaj megalomanský, keďže Igor Matovič nemá rád malé veci. Jeho balík by bol revolučný, aj keby bol o tretinu či polovicu menší.

Ale napriek temer jednotnému odporu ekonomických expertov sú dva dôvody, prečo Matovičovu rodinnú revolúciu treba podporiť aj v tejto podobe, ktorá si vyžiada ešte dodatočné spoľahlivé krytie.

To, že Francúzi majú v Európe dlhodobo najvyššiu pôrodnosť, sa popri štedrých dávkach považuje za osobitú črtu francúzskej uvoľnenej kultúry, ktorá sa teší z džavotajúceho potomstva a kde rodičov s tromi deťmi nepovažuje okolie za exotov, ale za normálny model rodiny.

Ale aj Francúzi boli spoločnosťou, ktorá mala kedysi jednu z najnižších pôrodností v Európe, až sa prezident de Gaulle rozhodol, že „zvyšovanie počtu obyvateľov je bezpochyby najdôležitejšou zo všetkých investícií“, a položil základy veľkorysej rodinnej politiky, na ktorej potom stavali ďalšie vlády.

Slovenský pokus o veľký obrat si preto napriek všetkým pochybnostiam zaslúži šancu.

A napokon je tu politický argument: hoci z médií bude v prípade schválenia zaznievať, že Matovič svoj balík presadil aj napriek vetu SaS a vďaka hnedým hlasom od Kuffu – Tarabu a poslancov od Kotlebu či Uhríka, v skutočnosti by bolo fungovanie Hegerovej vlády katastrofou práve stroskotanie v parlamente. Na ďalšiu pozitívnu agendu by už táto partia do volieb, riadnych či predčasných, nenašla silu ani motiváciu. 

Nešťastná štvorkoalícia dostala do vienka najskôr pandémiu, ktorá svojimi dosahmi všade v Európe paralyzovala aj polarizovala spoločnosť a znižovala autoritu štátu. Teraz prichádza s Putinovou vojnou vek novej neistoty a inflácie.

Ak prorodinný balík prejde, Slovensko zavedie novú sociálnu politiku, ktorá bude citeľná aj široko populárna, a to v rozbúrených časoch, keď po korone ohrozuje spoločenskú stabilitu vojna v Európe a u nás čoraz hlbšie zažratá blbá nálada. Ak pre nič iné, už len preto by mohli Matovičovu rodinnú revolúciu oceniť aj tí, ktorí ju považujú za ťažko stráviteľný populizmus.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.